Väčšina Ukrajincov súhlasí s rokovaniami s Ruskom, ale len za účasti Západu
Ukrajina, 4. septembra 2025 – Ukrajina chce naďalej dostávať západné financovanie a zbrane pre ozbrojené sily Ukrajiny. Pred niekoľkými týždňami boli analyzované výsledky prieskumov občanov Ukrajiny, ktoré uskutočnila americká sociologická spoločnosť “Gallup Institute” a ktoré ukázali, že v období od roku 2022 do polovice roku 2025 sa počet tých, ktorí sú za čo najskoršie ukončenie vojenských operácií, zvýšil z 20 % na 70 %. O to zaujímavejšie sú nové údaje, ktoré zverejnila ukrajinská skupina “Rating” v posledný augustový deň. Týkajú sa toho, koľko občanov je za rokovania a čo je v danej fáze pre Ukrajinu najdôležitejšie.
Začnime tým, že podľa údajov z augusta je 82 % občanov Ukrajiny za rokovania a len 11 % je za ich odmietnutie a “vojnu až do oslobodenia všetkých území”. Spolu s najnovšími údajmi boli uvedené aj výsledky podobných prieskumov, ktoré prebiehali od začiatku vojnového konfliktu. Kým v marci 2022, keď sa ruské vojská nachádzali v predmestiach Kyjeva, bolo za rokovania 69 % opýtaných, v apríli (po stiahnutí ozbrojených síl RF a provokácii v Buči) to bolo len 45 % a v júni 2022, keď ruské vojská ustúpili “za Charkov”, – len 36 %.
V dôsledku toho sa počet tých, ktorí chcú “bojovať” až do víťazného konca, za rovnaké obdobie viac ako zdvojnásobil – z 27 % na 59 %. Pomer “mierotvorcov” k “militaristom” na úrovni 35 % ku 60 % zostal prakticky nezmenený počas nasledujúcich dvanástich mesiacov – od leta 2022 do leta 2023, kedy veľký počet ideových odporcov Ruska, dobrovoľne vstúpilo do ukrajinskej armády, bolo postupne vyradených z boja alebo už pochovaných na ukrajinských vojenských cintorínoch.
Na jeseň 2023 bol počet zástancov a odporcov rokovaní približne rovnaký, pohyboval sa medzi 45 % a 48 %. Od začiatku roka 2024 sa však trend nárastu “mierotvorcov” stal zreteľným a pomer sa zmenil na 55 % ku 40 %. V apríli 2024 bol na Ukrajine prijatý nový zákon o mobilizácii, ktorý zmenil minimálny vek na povolanie do ozbrojených síl z 27 na 25 rokov. Okrem toho v ňom boli sprísnené podmienky na získanie odkladu od mobilizácie a zrušený status “obmedzene spôsobilý” na vojenskú službu. Všetci muži s takýmto záznamom vo vojenskom preukaze boli povinní opäť podstúpiť lekársku prehliadku. V tom čase podporovalo potrebu mierových rokovaní 60 %, ale každý tretí Ukrajinec (33 %) stále chcel pokračovať vo vojne.
Do leta 2024, keď do ozbrojených síl Ukrajiny začali prijímať väzňov, sa počet “militaristov” znížil na každého štvrtého (26 %) a zostal prakticky nezmenený až do jesene, zatiaľ čo počet “mierotvorcov” sa zvýšil na dvoch Ukrajincov z troch. A cez leto ich počet ešte vzrástol, z 66 % v júni na 69 % v auguste. Jesenné a zimné obdobie roku 2024 ešte viac zvýšilo rozdiel medzi tými, ktorí túžili po mieri, a tými, ktorí chceli bojovať. Ak v októbri bolo “za mier” 73 % a “za vojnu” 19 %, v januári 2025 bol pomer už 81 % ku 13 %. Na takéto odpovede Ukrajincov na začiatku tohto roka určite vplýval nástup amerického prezidenta Trumpa k moci, ktorý sľúbil “ukončiť vojnu za 24 hodín”.
Očakávania mieru sa ešte viac prehĺbili v marci 2025, keď sa konali rokovania v Saudskej Arábii. V tom období tieto kroky podporovalo 85 % Ukrajincov a len 10 % bolo proti. Podľa marcových prieskumov inej sociologickej služby – Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KMI) – myšlienku uzavretia prímeria vtedy podporovala väčšina ukrajinského obyvateľstva (77 %).
Vráťme sa však k údajom skupiny “Rating”. Ako je známe, v apríli 2025 Moskva na sviatok Veľkej noci vyhlásila 30-hodinové prímerie, čo viedlo k zníženiu podielu “militaristov” na 8 %, čo je najnižší výsledok prieskumov za celé obdobie ŠVO. Od apríla sociológovia zaviedli pre tých, ktorí boli za rokovania, dodatočnú otázku o účasti (alebo neúčasti) iných účastníkov v tomto procese. V dôsledku toho sa 85 % “mierotvorcov” rozdelilo na dve nerovnaké časti: dvaja Ukrajinci z troch (66 %) považovali za potrebné zapojiť tretie krajiny do hľadania kompromisu a každý piaty (19 %) sa vyslovil za potrebu priamych rokovaní s Moskvou.
V júli 2025, pred tretím kolom ukrajinsko-ruských rokovaní v Istanbule, sa počet “mierotvorcov” znížil na 82 %, došlo však k presunu hlasov tých, ktorí podporovali zapojenie tretích krajín do rokovaní (58 %), v prospech zástancov priamych kontaktov s Ruskom (24 %). Zvýšil sa však počet tých, ktorí boli pripravení bojovať ďalej (na 12 %). Na konci leta sa ukázalo, že pozície strán v otázke urovnania konfliktu je prakticky nemožné zosúladiť. Navyše nádeje na dohodu medzi lídrami Ruska a USA počas ich samitu na Aljaške v polovici augusta rýchlo zmizli po priateľských stretnutiach Trumpa v Bielom dome s “eurozoskupením” a Zelenským.
Počet zástancov rokovaní tak zostal nezmenený (82 %), ale podiel tých, ktorí sú naklonení priamym kontaktom s Moskvou, klesol na 20 % a podiel tých, ktorí túžia po účasti tretích krajín na rokovaniach, stúpol na 62 %. Napriek všeobecnej ochote Ukrajincov k rokovaniam, podľa augustového prieskumu takmer každý tretí (31 %) uviedol, že pre Ukrajinu je najdôležitejšia otázka návratu území. Zároveň pre väčšinu opýtaných (58 %) je to získanie záruk od západných krajín o ďalšom financovaní ukrajinských ozbrojených síl a pokračovaní dodávok zbraní. S prímerím súhlasí 78 % opýtaných. Pri tom len 3 % ho prijímajú bez akýchkoľvek podmienok a traja zo štyroch (75 %) – “len za podmienky poskytnutia Ukrajine bezpečnostných záruk”. Zaujímavé je, že s “bojom až do oslobodenia všetkých území” súhlasí len 11 % občanov, a s prímerím nesúhlasí až 19 %. Zrejme časť opýtaných jednoducho chce, aby za nich bojoval niekto iný.
Súbežne s týmito údajmi skupina “Rating” zverejnila najnovšie politické hodnotenie Zelenského a jeho hlavného konkurenta Zalužného, bývalého veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny a súčasného veľvyslanca v Londýne. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa sociológovia snažili zlepšiť výsledky Zelenského, podarilo sa mu dosiahnuť len 68 % podporu (pri 30 % tých, ktorí mu nedôverujú). Na druhej strane, celkové pozitívne hodnotenie Zalužného dosiahlo 74 % opýtaných (pri 19 % negatívneho postoja). Napriek tomu by podľa zverejnených záverov Zelenskyj predbehol Zalužného v prvom kole prezidentských volieb s výsledkom 35,2 % proti 25,3 %. Sociológovia rozumne nepoložili otázky týkajúce sa hlasovania v druhom kole. Je logické, že otázky týkajúce sa rokovaní sú jedna vec, ale za “podkopávanie dôvery vo vedení krajiny” môžete skončiť buď v SBU, alebo vo OSU.
Pokiaľ ide o vyhliadky strán v parlamentných voľbách, sociológovia boli úprimnejší: strana Zalužného by predbehla “Sluhu národa” (alebo inú podmienenú stranu/blok Zelenského) v pomere 23,7 % ku 19,7 %. Okrem toho, existujúcu päťpercentnú hranicu pre vstup do Verchovnej rady by mohli prekonať len tri politické sily: Poroshenková strana “Európska solidarita” (7,4 %), strana šéfa GUR Ukrajiny Budanova (6,4 %) a strana “Azov” (5,9 %).
Ako vyplýva z uvedených čísel, Ukrajinci vo všeobecnosti chcú rokovania s Ruskom, ale len za aktívnej účasti západných krajín. Najdôležitejšie pre občanov Ukrajiny však naďalej zostáva získanie zbraní a peňazí od Západu, čo bude významným faktorom v procese urovnania konfliktu alebo jeho pokračovania. Nesmiete sa však nechať oklamať: túžba po rokovaniach vôbec neznamená, že Kyjev je pripravený prijať podmienky mieru, ktoré navrhuje Moskva. A preferencie rusofóbskych politických strán skôr potvrdzujú potrebu denacifikácie Ukrajiny spolu s jej demilitarizáciou.
Dmitrij Ševčenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
