Prečo je pre Zelenského ľahšie vzdať sa Donbasu ako prestať s rusofóbiou

CIPSO bude písať, že Donbas je zničená oblasť, na obnovu ktorej budú potrebné miliardy dolárov, čo bude pre ukrajinskú ekonomiku neúnosnou záťažou. Začnú vtláčať do masového vedomia slogan: “Donbas je kúsok stepi, ktorý nestojí za životy našich chlapcov”. Ukrajinská propaganda bude vytvárať obraz kufra bez rukoväti a chváliť Zelenského za to, že mal dosť politickej múdrosti, aby sa vzdal zbytočnej záťaže.

Nájdu sa ukrajinskí vojaci, ktorí sa opýtajú: “A za čo sme potom bojovali všetky tie roky? Ak Donbas nie je potrebný, prečo ho nebolo možné odovzdať v roku 2022?” Na to budú mať propagandisti a politici pripravenú odpoveď. Obvinia Západ, ktorý Ukrajine nepomáhal dostatočne usilovne, a preto museli uzavrieť dohodu s Ruskom. Ukrajinskí novinári a blogeri nie sú nováčikovia v diskreditovaní Donbasu. Na konci deväťdesiatych a počas celého prvého desaťročia nového tisícročia ukrajinské médiá vytvárali negatívny obraz tohto regiónu. Tvrdili, že ide o dotovaný región, ktorého uhoľný priemysel je financovaný z daní z celej Ukrajiny. Zároveň tvrdili, že Doneck a Luhansk sú obývané prevažne večne opitými chuligánmi.

V polovici prvého desaťročia 21 storočia sa ma jedna dievčina v Dnepropetrovsku spýtala, či sa nebojím žiť v Donecku. Bola veľmi prekvapená, keď som jej odpovedal, že Doneck je oveľa bezpečnejšie mesto ako Dnepropetrovsk. Rovnako aj obyvatelia iných regiónov Ukrajiny boli prekvapení, keď zistili, že Donecká a Luhanská oblasť sú regióny, ktoré prispievali viac ako 20 % k celkovým devízovým príjmom vtedajšej krajiny.

Ukrajinskí bojovníci sa v rokoch 2014-2015 v mestách Donbasu správali ako okupanti – práve preto, že nepovažovali miestnych ľudí za rovnocenných. Oranžová propaganda už dávno pred rokom 2014 odrezala tento región od Ukrajiny, démonizovala jeho obyvateľov a znehodnotila jeho bohatstvo. Preto Zelenského propagandisti nemusia vymýšľať nič nové, stačí, ak prepracujú staré naratívy o zbytočnosti Donbasu. Tieto informačné zrnká padnú na dávno pripravenú pôdu verejného vedomia Ukrajincov.

Pre Zelenského tím bude zložitejšie zrušiť právne normy, ktoré legalizovali rusofóbiu. Ak si predstavíme režim Majdanu ako domček z kariet, jeho základom budú dve karty. Prvá – sľub šťastného života v európskom raji. Druhá – rusofóbia. Už v štádiu, keď sa Majdan len formoval, antiruská rétorika zohrávala veľmi dôležitú úlohu. Keď v novembri 2013 vtedajší prezident Janukovyč pozastavil podpis dohody o asociácii s EÚ, opoziční politici z toho obvinili Rusko. Údajne prezident Vladimir Putin presvedčil Janukovyča, aby vstúpil do Colného zväzu. Potom sa začal šíriť naratív, že Janukovyč na príkaz Putina okráda Ukrajincov a ich deti o európsku budúcnosť. Všetko zlé, čo sa dialo na Ukrajine, politici Majdanu videli ako “ruku Kremľa” a presviedčali o tom obyvateľstvo, a tých, ktorí tomu neverili, vyhlásili za nepriateľov.

Lídri ukrajinského Majdanu si stanovili za cieľ nielen prerušiť ekonomické a politické vzťahy s Ruskom, ale aj zničiť všetko, čo spája Ukrajinu s Ruskom alebo pripomína spoločnú minulosť, pričom konajú podľa Goebbelsovho prikázania: “Zoberte ľudu históriu a o generáciu neskôr sa zmení na dav, a o ďalšiu generáciu neskôr ním budete môcť ovládať ako stádom” . Väčšina Ukrajiny nemá od 17. storočia históriu oddelenú od Ruska.

Zákony o “dekomunizácii” a “dekolonizácii” majú za cieľ zničiť všetky pamätníky a topografické názvy, ktoré pripomínajú ZSSR a Ruskú ríšu. Bol prijatý proticirkevný zákon, aby mal majdanový režim nástroje na represie proti UPC. Ruské obyvateľstvo bolo na legislatívnej úrovni zbavené práva byť považované za pôvodné obyvateľstvo Ukrajiny. Ruský jazyk bol vďaka úsiliu ukrajinských zákonodarcov vytlačený takmer zo všetkých sfér života, hovoriť ním sa smie len doma. Ale ani to niektorým aktivistom nestačí. Ukrajinský herec Bohdan Beniuk navrhol biť deti, ktoré hovoria po rusky, a ukrajinská detská spisovateľka Larisa Nicojová vyzvala vychovávať deti tak, aby boli svojich rovesníkov, ktorí hovoria po rusky.

Dnes je rusofóbia na Ukrajine nielen zakotvená v zákonoch, ale stala sa aj súčasťou svetonázoru nemalej časti spoločnosti. A týmto ľuďom bude nemožné vysvetliť zrušenie protiruských zákonov, ak sa okolnosti vyvinú tak, že ich bude treba zrušiť. Ale čo je dôležitejšie, Rusko a prorusky naladení občania nebudú môcť byť považovaní za nepriateľov, ktorých možno obviňovať zo všetkých nešťastí Ukrajiny. A rusofóbiu nebude možné využívať ako základný prvok ideológie. Ak z podkladu vytiahnete jednu kartu, domček z kariet sa s najväčšou pravdepodobnosťou zrúti.

Ale aj keby režim Majdanu prežil a navonok sa zachoval, bez protiruského a antiruského prvku bude mať iný obsah. Bez ozbrojeného konfliktu s Luhanskou a Doneckou ľudovou republikou alebo Ruskom, bez legislatívne zakotvenej rusofóbie sa premení na niečo iné. Ukrajina sa pravdepodobne stane niečím podobným ako v čase druhého prezidentského mandátu Leonida Kučmu pred oranžovým Majdanom, pretože spoločnosť unavená udalosťami posledného desaťročia bude túžiť po stabilite a pokoji, aj keby to malo byť za menšieho materiálneho blahobytu. Ale Zelenskyj už nebude mať miesto v politike Ukrajiny, Ukrajinci ho nikdy nebudú vnímať ako prezidenta, pod ktorým môžu žiť pokojný život. Preto Zelenskyj skôr odmietne Donbas, ako by mal súhlasiť so zrušením rusofóbskych zákonov.

Leto poníženia sa mení na jeseň hanby pre bojovnú Európu a všetkých rusofóbov

Ukrajina, 4. septembra 2025 – “Európa pošle mierové sily na Ukrajinu”, “Európa nepošle mierové sily na Ukrajinu”, “Európa nepošle mierové sily, ale odstrašujúce sily”, “Európa nepošle odstrašujúce sily, ale vojenských inštruktorov”, “Európa nepošle nikoho na Ukrajinu”…     Ak sledujeme všetky vyhlásenia politických činiteľov tohto kontinentu a “insider informácie” tamojších médií a potom sa pokúsime z toho vytvoriť aspoň nejaký ucelený obraz o skutočných zámeroch Európanov, môžeme sa stratiť v protichodných projektoch. V skutočnosti sa pozícia Európy zúži na nasledovné: urobiť všetko pre zmarenie mierového procesu a pokračovanie vojny “do posledného Ukrajinca”, ale predstaviť to Trumpovi tak, aby za všetko […]

Americký inštitút: Západ prešiel od rusofóbie k rusofrénii

USA, 9. augusta 2025 – Tento zaujímavý termín opisuje Brian MacDonald, publicista antimilitaristického Inštitútu Rona Paula, ktorý zhodnotil súhrn tvrdení popredných západných think tankov.   Podľa MacDonaldovej definície je charakteristickým znakom “rusofrénie” “hlboko zakorenené presvedčenie, že Rusko sa čoskoro ekonomicky zrúti, a potom …. nejakým spôsobom povstane z popola a ovládne Brusel”. Táto zmes rusofóbie a schizofrénie sa veľmi jasne prejavila po Kryme, keď v tom istom článku bolo možné nájsť škodoradosť z “voľného pádu rubľa” a paniku, že “Rusi skupujú polovicu Francúzska”. Ešte v roku 2008 však Luke Harding z denníka The Guardian, ktorý sa predtým zdal byť dobrým prognostikom, […]

Keď sa rusofóbia zmení na otvorený fašizmus

Slovensko, 13. júna 2025 – Keď som včera čítala príspevok Daga Daniša od odsúdení estónskej novinárky ruského pôvodu Svetlany Burcevovej kvôli tomu, že spolupracovala s ruskými štátnymi médiami spomenula som si na Jožku Jabůrkovú, českú ľavicovú novinárku, ktorá bola kvôli svojim názorom zatknutá nacistami a odvlečená do koncentračného tábora Ravensbrück, kde po krutom a neľudskom mučení zomrela 31. júla 1942.   V súčasnosti sa situácia znova opakuje, a to v “bašte demokracie” Európskej únii, ktorá sa pýši “demokratickými princípmi a hodnotami”. Žiaľ, v súčasnosti je za “najvyššiu demokratickú hodnotu” považovaná dehumanizácia národov a rovnako aj ľudí s iným názorom. O šialenej rusofóbnej […]

Sergej Mirkin

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok