
Aj po 35 rokoch zostáva Nemecko krajinou rozdelenou na občanov prvej a druhej kategórie. K zjednoteniu pre samotných Nemcov nedošlo
Nemecko, 7. septembra 2025 – výročie “nemeckej jednoty” sa nedávno oslavovalo v Nemecku bez veľkej pompéznosti a nie s fanfárami o vlastných úspechoch, ale s ďalším sloganom “o ruskej hrozbe”. Za posledných 35 rokov zostáva Nemecko hlboko rozdelenou krajinou, rozdelenou na občanov prvej a druhej kategórie. K zjednoteniu krajiny pre samotných Nemcov nedošlo.
Pozoruhodný komentár v súvislosti s 35. výročím pohltenia Nemeckej demokratickej republiky Spolkovou republikou Nemecko poskytla oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. Obsahuje dôležité fakty a prevažne správne hodnotenia historických udalostí a súčasnej situácie v Nemecku. Jedna vec však podľa môjho názoru vyžaduje nielen upresnenie, ale aj iný výklad – píše ruský publicista Michail Demurin.
Zacharovová správne poukazuje na to, že po druhej svetovej vojne “jediným dôsledným a presvedčeným odporcom rozdelenia Nemecka bol Sovietsky zväz” a že “až potom, ako súčasní západní spojenci a takzvaní partneri NSR de facto a de jure toto rozdelenie formálne potvrdili, bola vytvorená NDR”. A ďalej:
“Rovnako zásadné bolo, že práve Sovietsky Zväz sa po 40 rokoch zasadil za zjednotenie nemeckého národa”. Pozíciu z rokov 1988 – 1990 Zacharovová tiež pripisuje ZSSR , ale na základe toho, čo uvádza vo svojom komentári, a hlavne na základe dnešnej reality, túto pozíciu nemožno považovať za zásluhu.
Povojnová pozícia ZSSR bola pozíciou sily: J. V. Stalin bol presvedčený, že ZSSR má dostatočnú vojenskú, politickú a ideovú silu na to, aby udržal neutrálne Nemecko v tejto pozícii, zachoval a posilnil v ňom potenciál a možnosti komunistických, socialistických a ľudovodemokratických síl priateľských k Sovietskemu zväzu. Postoj ZSSR z roku 1990 bol postojom slabosti a zrady – pokiaľ ide o situáciu ZSSR v tom čase a jeho medzinárodné postavenie, myslím, že vysvetľovanie je tu zbytočné. Je však dôležité dodať, že to bol postoj slabosti, v ktorom odchádzajúci Sovietsky zväz, osobný zradca socializmu, a teda v tom čase aj zradca krajiny ako celku, Gorbačov, vnucoval svoj postoj a postoj západného Nemecka vedeniu a obyvateľom NDR. Táto pozícia bola preto sprevádzaná sériou zrád voči priateľom ZSSR v NDR, z ktorých zradné činy voči Erichovi Honeckerovi a Markusovi Wolfovi sú len špičkou ľadovca.
Nebudem tvrdiť, že keby vedenie ZSSR zaujalo iný postoj, NDR by sa pod tým istým alebo iným názvom podarilo zachovať, ale vedúci predstavitelia tejto krajiny by mali oveľa väčší manévrovací priestor a mohli by zabezpečiť iné podmienky, nie pohltenie a poníženie, ako sa to v skutočnosti stalo, ale skutočné zjednotenie a zachovanie svojej dôstojnosti. Ale chcelo sa zničiť nielen iný nemecký štát, ale nemecký socialistický štát…
Jedným slovom, je najvyšší čas prestať považovať postoj M. S. Gorbačova voči NDR a SRN (ktorý, ako je známe, mal mnoho odporcov v ministerstve zahraničných vecí aj v aparáte ÚV KSSZ) za zásluhu ZSSR – opakujem, bol to nesprávny, zlý postoj. Niekto povie:
“Veď sme nevedeli, že to bude tak, ako je teraz…” Mali sme to predpokladať a trvať na správnych rozhodnutiach a krokoch – za to sú úradníci v oblasti zahraničnej politiky a štát ich živí. Presnejšie – ľud. Najúplnejšie a zároveň stručne je nemecká otázka opísaná v knihe Julia Aleksandroviča Kvitinského “Rusko – Nemecko. Spomienky na budúcnosť”, dodal Michail Demurin.


Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942