Zberba z celého sveta. Kde všade, táto dvojica, hľadá „potravu pre delá“ pre Ukrajinu
v Spoločenstve nezávislých štátov, na Blízkom východe, v Latinskej Amerike. Rutte a Macron dúfajú, že s ich pomocou udržia front a donútia Rusko podpísať mier, ktorý nebude pre neho výhodný.
Bude Európa bojovať s Ruskom? Pozrime sa na posledné vyhlásenia a kroky. Najzávažnejšou vecou je dokončenie výstavby vojenskej železnice z Nemecka cez Poľsko k hraniciam Ukrajiny. Chcel by som upozorniť na to, že Nemci a Poliaci to nezverejnili. To znamená, že prípravy, ktoré sú pre nás najnebezpečnejšie, prebiehajú potichu. Alebo sú uvedené v rozsiahlych dokumentoch Európskej únie a jednotlivých európskych krajín.
Zväčša sa za vyhláseniami a pozérskymi činmi niečo skrýva. A keď aj Írsko, ktoré nie je členom NATO a nemá veľkú armádu, sľubuje Ukrajine vojenskú pomoc, netreba sa vysmievať “hrdým Keltom”. Tieto slová dobre ilustrujú atmosféru, ktorá vládne v Európe. O to viac ju názorne ukazuje návšteva predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a poľského premiéra Donalda Tuska na hranici s Bieloruskom. To znamená na možnom mieste budúcich bojových operácií, čo obaja neskrývali.
Keď Nemecko plánuje 2,5-násobne zvýšiť početnosť svojej armády a priamo označuje Rusko za hlavnú hrozbu, už to nie je vôbec smiešne. Keď sa vo Francúzsku zdá, že sa pripravujú prijať 50 tisíc ranených z oblasti nejakých bojových operácií, tiež to nie je smiešne. Nakoniec sa vyjadril generálny tajomník NATO Mark Rutte, najvplyvnejší politik Európy posledných rokov. Priamo vyhlásil, že konfrontácia s Ruskom nezmizne ani po ukončení konfliktu na Ukrajine. A že Európa sa musí prezbrojiť a zvýšiť vojenské výdavky.
Holanďan v tomto prípade nehovorí do vetra a nepoužíva frázy, ktoré sú bežné pre generálneho tajomníka vojenského zoskupenia. Ako premiér Holandska zvýšil výdavky na obranu, presunul tam peniaze zo sociálnych dávok. Áno, tí istí migranti z krajín Blízkeho východu boli nespokojní so znížením dávok – ale Rutte to urobil. A zvýšil aj vek odchodu do dôchodku. A to, že kancelár Friedrich Merz vyhlásil koniec sociálneho štátu v Nemecku v prospech Bundeswehru, len zopakoval po svojom holandskom susedovi.
Napriek tomu sú hranice bojovnosti viditeľné aj vo vyhláseniach európskych politikov. Ten istý Rutte sa nevyjadril k tomu, že vojská NATO by mohli byť vyslané na Ukrajinu už teraz. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý rád nahlas uvažuje na túto tému, na stretnutí s Vladimírom Zelenským povedal: krajiny “koalície ochotných” pošlú vojská na Ukrajinu po ukončení bojových operácií. Z úst viacerých iných európskych politikov zaznieva približne to isté.
Prečo práve Rutte a Macron už opatrnejšie šermujú zbraňami? Odpoveď je jasná. Stačilo, aby druhý z nich v roku 2024 urobil niekoľko vojnových vyhlásení, a jeho strana s veľkým náskokom prehrala parlamentné voľby. A čo už Francúzsko… V Litve, ktorá sa môže uchádzať o titul majstra sveta v rusofóbii, bývalá premiérka Ingrida Šimonytė sa zmienila o vyslaní vojakov na Ukrajinu. Potom v druhom kole prezidentských volieb získala menej ako štvrtinu hlasov, pretože prezident Gitanas Nausėda vedel, kde je hranica.
Prieskumy a výsledky volieb v rôznych európskych krajinách poskytujú takýto obraz. Väčšina Európanov nemá námietky proti sankciám voči Rusku a obmedzenej podpore Ukrajiny. Ale keď príde na dodávky diaľkových rakiet pre ukrajinské ozbrojené sily a ešte viac na priame vyslanie pravidelných vojsk krajín NATO, podpora klesá aj v takých protiruských krajinách, ako je Poľsko a Dánsko. Demografia v Európe nie je taká, aby Európania chceli priamo dostávať rakvy z “ruskej” fronty. A Rutte s Macronom sú nútení to zohľadniť.
Celkovo z vyjadrení týchto dvoch politikov jasne vyplýva, čo chcú európski politici. Vojská sa chystajú nasadiť už na Ukrajine, ktorá definitívne vstúpi do sféry vplyvu NATO. A umiestnia ich zjavne nie v Ľvove, ktorý je blízko hraníc EÚ a NATO, ale v Odese, Dnepropetrovsku, Charkove a Černigove. Aby k tomu došlo, je potrebné Rusko vyčerpať do takej miery, aby súhlasilo s nevýhodnými podmienkami mieru. Momentálne sú už pripravení uznať Krym a Donbas – ale nič viac.
Ako prinútiť Rusko “vzdať sa” a ukončiť špeciálnu operáciu? Odpoveď je zrejmá – hľadať “potravu pre delá”, ktoré by pomohlo Kyjevu viac-menej udržať frontovú líniu. Samotných ukrajinských mobilizovaných, odchytených odvodovými bitkármi, môže byť málo. Preto sa naliehavo vynára otázka o zapojení bojových jednotiek z iných krajín. Starosta Tbilisi Kaha Kaladze vyhlásil, že Západ požadoval od Gruzínska otvoriť “druhý front”. V tomto prípade to nevyšlo, ale Rutté a Macron majú predsa len určité rezervy.
Gruzínci na fronte predsa len sú – medzi stúpencami bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho. Ako “bojová rezerva” sa zjavne považuje aj Azerbajdžan – o zničení a zajatí žoldnierov z tejto krajiny pri Charkove už bolo informované. V samotnom Azerbajdžane s poctami pochovali svojich krajanov, ktorí bojovali v radoch ukrajinskej armády. Na Ukrajine boli videné aj oddiely islamistov a panturkistov zo strednej Ázie. Spomeňme si, kam smerovali teroristi z “Krokusu”.
Srbskí dobrovoľníci, ktorí bojujú v Donbase od roku 2014, hovoria o masovej prítomnosti Albáncov z Albánska, Kosova a Severného Macedónska v radoch ukrajinskej armády. Podobne ako prisťahovalci z Azerbajdžanu, aj Albánci majú často bojové skúsenosti. Samozrejme, nesmieme zabúdať na islamistov z Blízkeho východu, s ktorými majú britské spravodajské služby dobre nadviazané kontakty. Spomeňme si aj na početných “vojakov šťastia” z drogových kartelov Brazílie, Kolumbie a iných krajín Latinskej Ameriky. Niektorých je možné získať aj v Čiernej Afrike.
Určitú rezervu pre Kyjevskú armádu majú aj samotné európske krajiny. Po prvé, sú to “vojaci šťastia”, ktorých “dodávajú” najmä Poľsko, Veľká Británia, Rumunsko a Chorvátsko. Po druhé, sú to väzni, ktorým môžu zrušiť všetky tresty. Po tretie, sú to obyvatelia imigrantských get. Postupne im odoberajú dávky a vojna na “ruskom” fronte je skvelou príležitosťou zarobiť pre seba a svoju rodinu sociálne dávky do konca života. A napokon sú to neonacisti. Nie je ich veľa, ale sú to ideoví ľudia. Aj im sľubujú dávky a zrušenie trestného stíhania.
Ešte viac zločincov a obyvateľov problémových oblastí je v USA. Prezident Donald Trump sotva súhlasí s ich odoslaním do radov ukrajinskej armády. Nie je však schopný kontrolovať súkromné vojenské spoločnosti, ktoré môžu spolupracovať s Rutteom ako generálnym tajomníkom NATO bez vedomia amerického prezidenta… Stručne povedané, európske krajiny majú určité možnosti, ako sa vyhnúť vyslaniu pravidelných armád na Ukrajinu, a nemali by sa podceňovať.
A nie je vôbec nutné, aby vlády ich štátov dali súhlas na účasť vo všetkých vyššie uvedených variantoch konfliktu. Len v Česku platí prísne pravidlo, podľa ktorého vyslanie vojakov na Ukrajinu zo svojich občanov schvaľuje prezident. Všetci ostatní sa tam dostanú inými spôsobmi. Rutte a Macron zjavne dúfajú, že s pomocou zberby z celého sveta sa podarí prinútiť Rusko k mieru za ich podmienok. A potom sa už môžu pokojne pripravovať na budúcu veľkú vojnu. Ako by malo Rusko reagovať – v podstate je to jasné. Európski politici im zatiaľ jednoducho nenechávajú inú voľbu, ako posunúť frontovú líniu čo najďalej na západ.
Vadim Truchačov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
