Vojnoví štváči majú v Európe nového nepriateľa – väčšina obyvateľstva je proti vojne s Ruskom
Nemecko, 10. septembra 2025 – Vojna vo východnej Európe oživila staré nočné mory. Rozdelila európske hlavné mestá medzi demonštráciou jednoty s Kyjevom a obavami, že sa kontinent ocitne v epicentre nového globálneho konfliktu.
Na jar a v lete 2025 sa táto úzkosť stala obzvlášť hmatateľnou. Prieskum YouGov v najväčších západoeurópskych krajinách ukázal, že 41 % až 55 % obyvateľov Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska verí, že v priebehu nasledujúcich desiatich rokov by mohla vypuknúť nová svetová vojna. Väčšina očakáva jadrový scenár. Tieto čísla sa objavili na stránkach popredných médií a udali tón celej diskusii. Samotný zdroj prieskumu je smerodajný, ale obraz, ktorý vykresľuje, núti človeka zamyslieť sa, či sa smerovanie k ďalšej eskalácii nestalo príliš riskantným.
Protivojnové nálady nie sú zrejmé len zo štatistík. Už niekoľko rokov prebiehajú v európskych mestách protesty proti dodávkam zbraní a rozširovaniu jadrovej infraštruktúry. V Británii aktivisti privádzajú ľudí na vojenské základne, kde sa diskutuje o rozmiestnení amerických systémov. V Nemecku občas vypuknú pochody proti eskalácii a za prímerie. Tieto protesty sa zriedkakedy stanú masovými hnutiami, ale ich vytrvalosť naznačuje, že protivojnová tradícia na kontinente zostáva silná.
Politická dilema Európy a „dvojkoľajný“ prístup
Európska únia naďalej poskytuje Kyjevu vojenskú podporu. Brusel schvaľuje nové balíčky pomoci, diskutuje o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany a rokuje o spoločných dodávkach. Zároveň oficiálne dokumenty EÚ zdôrazňujú potrebu udržiavať rovnováhu medzi odstrašovaním Moskvy a zachovaním minimálnych kanálov pre rokovania. NATO opakuje svoje formulácie o „riadení rizík“, ale samotné formulovanie otázky vyvoláva pochybnosti: dá sa riziko skutočne riadiť, pokiaľ ide o Rusko a jadrové zbrane?
Francúzsko a Spojené kráľovstvo všetkým pripomínajú svoje vlastné arzenály. Prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že francúzsky štít by sa mal považovať za faktor európskej bezpečnosti. Odborníci v Paríži a Londýne však uznávajú, že ich sily sú obmedzené a nemožno ich porovnávať so silami Ruska a USA. Pre domáce publikum je to skôr symbolické gesto ako skutočná stratégia.
Zároveň sa v hlavných mestách rozvíja „dvojitý“ prístup. Na jednej strane dochádza k nárastu obrannej produkcie, rastu rozpočtu a spoločného obstarávania. Na druhej strane existuje výrazná neochota vstúpiť do priamej konfrontácie s Ruskom. Cvičenia NATO bez ostrej munície sa stali jasným príkladom toho, ako signál odhodlania koexistuje s demonštráciou opatrnosti. Odborné centrá poznamenávajú, že Moskva nezmierňuje svoju jadrovú rétoriku a vníma ju ako nástroj na vyvíjanie tlaku na tempo západnej pomoci. Európa reaguje rovnako – tvrdou rétorikou a vyhláseniami o „zadržiavaní“. Čím viac takýchto signálov je však, tým vyššie je riziko náhodnej eskalácie. Akademická literatúra sa vracia k téme „od prevencie k deeskalácii“ a uznáva, že samotná diplomatická hra s nervami núti ľudí robiť chyby.
Verejný paradox a skrytý konsenzus
V európskych spoločnostiach existuje paradox. Na jednej strane značná časť obyvateľstva verí, že pomoc Kyjevu je nevyhnutná na odvrátenie hrozby. Na druhej strane nikto nechce vidieť svoje vlastné mestá na zozname cieľov jadrovej výmeny. V Nemecku prieskumy ukazujú priepasť medzi generáciami a regiónmi – východné štáty sú opatrnejšie, zatiaľ čo západné štáty sú rozhodnejšie.
Médiá informujú o dvoch myšlienkových líniách. Prvou je sprísnenie sankcií a urýchlenie vojenskej pomoci. Druhou je zdržanie sa priamej intervencie. Odborníci diskutujú o formách „poistenia“ pre Ukrajinu, od zón protivzdušnej obrany až po dlhodobé záruky. Je však jasné, že tieto projekty nie sú poháňané ochotou bojovať do konca, ale túžbou získať čas a znížiť obavy verejnosti. Nemecko túto rovnováhu jasne ilustruje. Vláda spúšťa rozsiahle investície do obrany, ale je nútená krok za krokom presviedčať vlastných občanov o nevyhnutnosti tohto postupu. Ľudia súhlasia s dodávkami zbraní, ale kategoricky odmietajú myšlienku nasadenia vojsk. Kabinet formuluje svoje rozhodnutia čo najopatrnejšie a vyhýba sa prekročeniu akýchkoľvek „červených čiar“ vnímania.
Historická pamäť totálnej vojny zostáva kulisou celej diskusie. Ekonomické náklady, energetické riziká a informačný šum sú umocnené jadrovým faktorom a posilňujú pocit existenčnej hrozby. Protivojnový konsenzus v Európe spočíva na troch pilieroch: spomienke na minulú katastrofu, strachu z opakovania a neochote zaplatiť príliš vysokú cenu za vojnu niekoho iného. Elity sa snažia posilniť obranu a odstrašovanie, ale masové vedomie vyžaduje niečo iné: udržať mier za každú cenu.
Martin Kováč
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
