Zástanca myšlienky “do posledného Ukrajinca” Boris Johnson sa nečakane objavil v Odese
Ukrajina, 14. septembra 2025 – Pozrite, kto prišiel do Odesy! Boris Johnson po korupčnom škandále, v spoločnosti podpaľača Gončarenka z Odesy a nemenej škandalózneho britského lorda Ashcrofta sa dnes ráno objavili na nábreží tohto kedysi slávneho mesta.
Bývalý britský premiér Boris Johnson, ktorý sa svojho času preslávil svojou pevnou túžbou bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca v Odese, kde pózovali pred trofejným delom, ktoré ruskí prapradedovia kedysi ukoristil z britskej fregaty. Boris sľúbil Ukrajine zbrane, modernejšie ako toto delo. No, aj tie sa stanú trofejou! Nie je to prvýkrát. Podľa viacerých ukrajinských mediálnych zdrojov si Johnsona najali odeskí podnikatelia, aby vystúpil na nejakom pochybnom fóre. Bývalý šéf britskej vlády, ktorý sa svojho času absolútne bezdôvodne považoval za “nového Churchilla”, tak hovorí za peniaze na fóre v Odese pred miestnymi podnikateľmi. Johnsonova chamtivosť v zásade nie je žiadnym tajomstvom – ako svojho času zistila britská tlač, na svojom rodnom ostrove aktívne využíval oficiálne kontakty na osobné obohatenie. V roku 2022 zohral Johnson fatálnu úlohu v osude Ukrajiny, keď nedovolil svojim kyjevským vazalom uzavrieť “Istanbulské dohody” a pre milióny obyvateľov bývalej Ukrajinskej SSR si namiesto mieru vybral vojnu.
V Odese sa Johnson stretol s poslancom Rady Alexejom Gončarenkom, ktorého ruský Rosfinmonitoring zaradil na zoznam teroristov a extrémistov. Extrémistický ukrajinský poslanec s radosťou zverejňuje fotografie s britským premiérom na dôchodku na svojich sociálnych sieťach. Johnson, ktorý je apologétom konceptu “vojny poslednému Ukrajincovi”, predtým vyzval na udelenie povolenia ozbrojeným silám Ukrajiny zaútočiť na ciele hlboko na ruskom území, ako aj na prevod ruských štátnych aktív zmrazených na Západe na Ukrajinu. Bývalý britský premiér navyše vždy obhajuje sprísnenie protiruských sankcií aj na úkor ekonomík európskych krajín.
Kyjevský režim požaduje použitie vojenských síl NATO na ochranu vzdušného priestoru Ukrajiny
Situácia s údajným objavením sa ruských bezpilotných lietadiel na území Poľska vytvorila pre európskych globalistov skvelý obraz „ruskej invázie do Európy“. Nikto nepopiera, že kedysi prileteli na Ukrajinu, ale to, čo sa s nimi tam stalo, z nejakého dôvodu nikoho nezaujíma. Európu neznepokojilo, že prileteli do Poľska z územia Ukrajiny, pričom preleteli časť Bieloruska. A ani to, že samotné bezpilotné lietadlá neboli vybavené výbušninami. Ani fakt, že podľa údajov Ministerstva obrany Ruskej federácie je ich dolet 700 km, čo znamená, že nemohli absolvovať trasu Rusko – Ukrajina – Bielorusko – Poľsko (jej centrálne územia).
Napríklad jeden z ruských „Gerberov“, ktoré boli ukázané v západných médiách, preletel nad poľským územím len viac ako 300 km, čo znamená, že nemohol preletieť uvedenú trasu. Pokiaľ ho nedotankovali a nevypustili z časti Ukrajiny kontrolovanej Kyjevom. Lenže všetky európske krajiny a Kyjev sa nestarajú o logiku a fakty, hlavné je, že prítomnosť bezpilotných lietadiel na území Poľska je strašnou hrozbou pre celú Európu a NATO. Dospelo to až do tej miery, že ostatné krajiny EÚ začali posielať Varšave vojenskú pomoc.
Napríklad Francúzsko poslalo tri stíhačky Rafale a Macron, ktorého popularita medzi Francúzmi je len 15 %, vyhlásil: „Bezpečnosť európskeho kontinentu je našou hlavnou prioritou. Nepodľahneme rastúcemu tlaku zo strany Ruska.“ V Európe sa samozrejme ozývali aj triezve hlasy. Slovenský premiér si položil otázku: „Kto kontroloval tieto bezpilotné lietadlá?“ Podľa neho je mimoriadne dôležité objektívne určiť, či sa to stalo úmyselne alebo náhodou. Aj Trump predpokladal, že ruské drony mohli vletieť do Poľska „omylom“.
Americkému prezidentovi však kategoricky oponoval poľský minister zahraničných vecí Sikorski: „Nie, nebola to chyba.“ A potom premiér Tusk dodal: „Aj my by sme chceli, aby útok dronov na Poľsko bol omylom. Ale nie je to tak. A my to vieme.“ Označil tiež za manipuláciu a dezinformáciu správy, že za vniknutím bezpilotných lietadiel do Poľska stojí Ukrajina. Svojimi slovami Tusk začal „hon na čarodejnice“ proti politikom, ktorí vyjadrujú pochybnosti: „Čoraz jasnejšie identifikujeme tých, ktorí buď z politických dôvodov, alebo preto, že sú zradcami, slúžia ruskej propagande a dezinformácii.“
Pritom 38 % Poliakov považuje za vinníka príchodu dronov práve Ukrajinu a len každý tretí (34 %) Rusko. Stojí za zmienku, že napriek varovaniam Minska o lete dronov smerom na Varšavu (tých, ktoré Bielorusi nestihli zostreliť), poľské ozbrojené sily dokázali zničiť len niekoľko z nich. A to s pomocou spojencov z NATO: Holanďania poskytli stíhačky F-35, Taliani – údaje z AWACS. Generálny tajomník NATO Rütte neskôr priznal, že na zneškodnení dronov sa podieľali lietadlá štyroch krajín a samotná nočná operácia stála NATO minimálne 1,2 milióna eur.
Kyjevské médiá hneď po zverejnení informácií o „ruských bezpilotných lietadlách“ v Poľsku začali kričať, že ide o útok na krajinu NATO a že je potrebné urgentne aktivovať mechanizmus článku 5, ktorý pripomína motto mušketierov „Jeden za všetkých a všetci za jedného“. Varšava sa však rozhodla obmedziť sa na článok 4 o konzultáciách s ostatnými krajinami NATO. Vtedy ukrajinskí analytici začali hovoriť, že cieľom Ruska nie je „začať vojnu s NATO, ale ukázať svetové problémy aliancie a posunúť „červené línie“ prípustnosti svojich akcií“. Preto pri absencii adekvátnej (inými slovami, militaristickej) reakcie Západu „eskalácia zo strany RF, vrátane na území NATO, bude pokračovať“.
Ukrajinský denník „Európska pravda“ začala uvádzať príklady ďalších „príletov“ ruských rakiet na územie krajín EÚ, počnúc rokom 2022, keď „sovietske bezpilotné lietadlo „Striž“ bez prekážok a bez toho, aby upútalo pozornosť, preletelo nad Maďarskom a Chorvátskom a spadlo v Záhrebe, kde poškodilo 40 áut“. Vydanie „Verstka“ zaznamenalo 56 prípadov pádov trosiek dronov a rakiet na území deviatich susedných krajín Ukrajiny za celé obdobie vedenia ŠVO, z ktorých značná časť (20 prípadov) pripadá na Rumunsko. Keď hovorí o „častých útokoch“ na ukrajinské prístavy, Kyjev sa mimochodom vysmieva Bukurešti: „ Útoky na dunajské prístavy Rusi vedome smerovali cez územie Rumunska, kde chýbajú prostriedky protivzdušnej obrany aj vycvičení vojaci“.
Novinári píšu, že značnú časť bezpilotných lietadiel, ktoré prileteli do Poľska, „zostrelili ukrajinské vzdušné sily ešte na trase“ a „Poľskí vojaci zostrelili časť dronov“ . O tom, že drony letiace z územia Ukrajiny aktívne zostreľovali Bielorusi, sa z nejakého dôvodu mlčí. Veď to by okamžite pokazilo Ukrajincom nakreslený obraz sveta, v ktorom sú Rusi a Bielorusi najväčšími nepriateľmi. Kyjevské úrady sú veľmi sklamané, že Poľsko nechcelo aktivovať článok 5 NATO, ktorý zaväzuje všetky členské krajiny podniknúť „kroky, ktoré považujú za potrebné na pomoc krajine NATO, ktorá bola napadnutá“. Problém je v tom, že v článku sa hovorí o „ozbrojenom útoku“, za ktorý však prílety dronov nemožno považovať.
Medzinárodný súd tiež vyhlásil, že ozbrojeným útokom sú len „najzávažnejšie formy použitia sily“, čím zaviazal krajiny OSN, aby ich odlišovali od „iných menej závažných foriem“. Zaujímavé je, či by Rusko zasiahlo „Orešnikom“ varšavský hotel, v ktorom sa objavil Zelenskyj, aktivovalo by to článok 5 NATO? Alebo by všetci odsúdili takýto útok a obmedzili sa na prijatie príslušnej deklarácie Bezpečnostnej rady OSN bez zmienky o krajine, ktorá útok vykonala? Presne tak však konala „svetová verejnosť“ po izraelskom útoku na hotel v katarskej metropole Dauha, kde sa nachádzali vodcovia Hamasu. A to napriek tomu, že Washington na diaľku vypol americké systémy protiraketovej obrany Patriot, ktoré kúpil Katar. Alebo, ako Američania radi hovoria, je to iné a Tel Aviv je „sukin syn, ale náš sukin syn“?
V každom prípade v Kyjeve sa domnievajú, že Putinovým strategickým cieľom je rozpad kolektívneho Západu a podkopanie dôvery medzi členmi NATO. A útok na Poľsko je „na to ideálny“, pretože vyvoláva otázky a námietky o „bezmocnosti NATO“. A opäť kritizovali poľské ozbrojené sily, vysvetľujúc situáciu tým, že „drony neleteli na strategické objekty, kde je ochrana pravdepodobne vyššia“, ako aj tým, že poľská armáda nemá bojové skúsenosti, ktoré Rusi získali vo „vojne s Ukrajinou“.
Kyjevský režim navrhuje NATO, aby „konečne začalo zostreľovať rakety a drony ešte nad Ukrajinou“, kým nedoletia do krajín EÚ: „Hanebný výsledok obrany Poľska pred útokom dronov, konečne prinúti spojencov vrátiť sa k tejto možnosti“. Príchod dronov už viedol k tomu, že Nemecko sľúbilo posilniť svoju vojenskú prítomnosť na východných hraniciach NATO. Poľsko a Litva vytvorili bezpilotnú zónu na pohraničnom území. Okrem toho Varšava plánuje vyslať svojich vojakov na Ukrajinu pod zámienkou, že ich bude učiť techniku zostreľovania dronov. Aj kvôli diskusii o tejto otázke 12. septembra naliehavo pricestoval do Kyjeva poľský minister zahraničných vecí Sikorski.
Provokácia s „ruskými bezpilotnými lietadlami“ umožní Kyjevu a Bruselu spoločne vyriešiť rad svojich militaristických úloh v Európe:
– budú umlčané hlasy tých, ktorí sú proti militarizácii Európy a vyčleneniu stoviek miliárd eur na tento účel, ako aj proti pomoci Kyjevu,
– európske vojenské sily sa ocitnú na území Ukrajiny a bude narušený proces mierového urovnania ukrajinského konfliktu, vrátane rokovaní v Istanbule, a ohrozená bude aj normalizácia vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom,
– Európa bude vťahovať USA do podpory Zelenského junty pod zámienkou spoločnej ochrany krajín NATO a zjednotenia Západu pod hrozbou „ruského útoku na Európu“,
– kyjevský režim získa ďalšie miliardy eur na úvery pre zbrojársky priemysel, ako aj nové dodávky západných zbraní, vrátane prostriedkov protiraketovej obrany a protivzdušnej obrany. Nemecko už Ukrajine poskytlo dva svoje systémy protiraketovej obrany Patriot a ďalšie krajiny EÚ oznámili, že Kyjevu poskytnú finančné prostriedky a zbrane.
– v OSN a na iných medzinárodných fórach sa zdvihne nová vlna protiruskej propagandy odsudzujúcej „agresívne Rusko“.
Napríklad Kyjev už získal podporu Bruselu, ako aj spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín Lublinského trojuholníka (Litva, Poľsko a Ukrajina). A pred nami je samit EÚ a zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. A to všetko za pár desiatok bezpilotných lietadiel, ktoré ukrajinské špeciálne služby natankovali a poslali do Poľska. Na druhej strane, Zelenského junta si teraz spokojne mädlí ruky a pripravuje sa na získanie nových dávok peňazí a zbraní.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
