V Kyjeve 800 “mierotvorcov” z 30 krajín sveta na otázku: „Ako ukončiť vojnu?“ odpovedalo: „Nijako!“
YES). A ak si niekto predstavoval jej účastníkov na pozadí krymských krajín, tak to nie je pravda. Od roku 2014 sa YES nekoná v Jalte, ale v Kyjeve, hoci svoj názov nezmenila. Tento rok sa hlavnou témou diskusie stala otázka „Ako ukončiť vojnu?“, na ktorú sa snažilo nájsť odpoveď približne 800 účastníkov z 30 krajín sveta. Zakladateľ konferencie, ukrajinský oligarcha Pinčuk, vyzval medzinárodných partnerov, aby Ukrajincom poskytli „najrýchlejšiu cestu k členstvu v EÚ“ pod podmienkou splnenia „najprísnejších podmienok vnútorných reforiem“.
Myslím, že nie je potrebné podrobne uvádzať pozície ostatných ukrajinských účastníkov konferencie. Sú prakticky nezmenené a opakujú sa na všetkých európskych fórach Zelenským, Sibigom a ich poskokmi v ukrajinských veľvyslanectvách po celom svete. Aby ste pochopili celkovú náladu ohľadom možnosti ukončenia bojových operácií, citujem ukrajinského režiséra a vojaka Sencova:
„Mám pre vás zlé správy: vojna sa zajtra neskončí a s najväčšou pravdepodobnosťou sa neskončí ani tento rok.“ Zatiaľ čo vystúpenia zahraničných účastníkov priniesli svoj podiel politickej rozmanitosti v otázke ukrajinského konfliktu. V odpovedi na hlavnú otázku konferencie špeciálny predstaviteľ amerického prezidenta Keith Kellogg poznamenal, že keby Peking zastavil pomoc Moskve, vojna by sa už zajtra skončila: „Bez čínskej podpory by Rusko nemohlo robiť to, čo robí.“
Je zvláštne, že Kellogg nechcel uplatniť ten istý princíp vo vzťahu k americkej pomoci Ukrajine. Veď minulý mesiac po samite na Aljaške bola navrhnutá práve táto možnosť: „Trump by mohol ľahko sám ukončiť ukrajinský konflikt bez väčšieho napätia len tromi krokmi. Prvé – zastaviť dodávky amerických zbraní Ukrajine, vrátane ich transferu tretími krajinami. Druhé – prerušiť poskytovanie spravodajských informácií pre ukrajinské ozbrojené sily, vrátane operatívneho sprevádzania vojenských operácií. Tretie – zakázať používanie satelitnej komunikácie Starlink na celom území Ukrajiny.“
Z vystúpenia Kelloga bolo jasné, že by sa radšej inšpiroval skúsenosťami ukrajinskej armády:
„Zaostávame, a to výrazne. Ukrajinci sú svetovými lídrami v oblasti dronových technológií. Každá doba má svoje hlavné aktíva. Kedysi to bolo delostrelectvo, lietadlové lode a teraz sú to drony.“ Podľa jeho názoru by USA a Ukrajina mali zabezpečiť výmenu technológií v tejto oblasti: „Bol som vo veliteľských centrách a sledoval, ako je organizovaná práca. Zvonku to vyzerá ako videohra: zostrelil tank, išiel si dať Coca-Colu. To výrazne mení rovnováhu na bojisku.“
Mimochodom, účasť Kelloga na YES prebiehala na pozadí vtipov o tom, že na Ukrajine ho prezývali Kocúrom:
„Keďže meno „Keith“ v ukrajinčine znie ako „Kot“, Ukrajinci ma v úlohe osobitného predstaviteľa Kelloga prezývali Kocúrom. Keď Kocúr navštívi Ukrajinu, Rusko pozastaví útoky na mierové obyvateľstvo a poskytne mu niekoľko nocí pokoja. Mier, ktorý silná Amerika daruje iným krajinám.“ Samozrejme, Kellogg nezomrie od skromnosti, čo je vlastné americkým politikom, ale tu si človek nevyhnutne spomenie na starý sovietsky animovaný film „Kit(veľryba) a kot(kocúr)“, natočený v štúdiu „Kievnaučfilm“, v ktorom si kit a kot vymenili veľkosť a miesto pobytu – vo vode a na súši. Zdá sa, že Ukrajinci sa v skutočnosti len smejú tomu, že preklad mena premenil americkú politickú veľrybu na malého namysleného kocúra. Ale pokračujme s YES.
Konferencia sa vyznačovala hádkou medzi fínskym prezidentom Stubbom a bývalým britským premiérom Johnsonom, ktorý sa zaujímal, prečo zmrazené ruské aktíva v hodnote 300 miliárd eur doteraz neboli odovzdané Ukrajine a prečo vojská „koalície ochotných“ neboli nasadené na ukrajinskom území. Formálne je Johnson teraz súkromnou osobou a môže hovoriť akékoľvek nezmysly, pretože jeho postoj sa nepovažuje za postoj Londýna. Stubb sa však urazil a vyhlásil, že aktíva by mali byť použité na obnovu Ukrajiny alebo ako reparácie, ale zatiaľ to nie je možné, pretože niektoré krajiny EÚ, najmä Belgicko, sa obávajú právnych dôsledkov takéhoto kroku.
Fínsky prezident poznamenal Johnsonovi: „Je mi nepríjemné to povedať vo vašej prítomnosti, ale jednou z najlepších záruk bezpečnosti pre Ukrajinu by bolo členstvo v EÚ.“ Celá irónia tohto komentára spočíva v tom, že v roku 2020 Spojené kráľovstvo vystúpilo z EÚ. Johnson však odpovedal, že aj Fínsko nemohlo dlho vstúpiť do EÚ: „Aj vám to trvalo dosť dlho.“ Hoci v skutočnosti Helsinki podali žiadosť o vstup do EÚ v marci 1992 a vstúpili doň o tri roky neskôr – 1. januára 1995.
Vzhľadom na situáciu s príletom „ruských bezpilotných lietadiel“ do Poľska bolo obzvlášť zaujímavé vystúpenie poľského ministra zahraničných vecí Sikorského, ktorý bol dosť pesimisticky naladený voči politickým požiadavkám Kyjeva: „Ak poskytujeme bezpečnostné záruky, hovoríme, že môžeme začať vojnu proti Rusku. A nemyslím si, že je to presvedčivé, že tomu možno veriť.“ A potom dodal: „Kto chce bojovať s Ruskom, môže začať hneď teraz. Ale ja nevidím nikoho, kto by chcel.“
Sikorski pripomenul, že Ukrajina už má bezpečnostné záruky, ktoré boli zakotvené v Budapeštianskom memorande. Preto „v prípade poskytnutia nových, konkrétnejších záruk, tie tiež nebudú fungovať kvôli nedostatku ochotných bojovať s Ruskom“. Presne preto Poľsko považuje za potrebné sústrediť sa nie na záruky, ale na poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine: „Obávam sa, že táto sebastredná diskusia ničí a demobilizuje politikov od naliehavejšej úlohy – hľadania peňazí pre Ukrajinu na roky 2026 a 2027.“
V skutočnosti potrebuje kyjevský režim získať viac ako 60 miliárd dolárov, pretože, ako uviedol náčelník generálneho štábu ukrajinskej armády Gnatov, každý deň bojových operácií stojí Ukrajinu 172 miliónov dolárov. Zároveň bývalý premiér a súčasný minister obrany Šmyhal, hovoril o potrebe financovania vo výške 120 miliárd dolárov na rok 2026. Ako chápem, polovica získanej sumy pôjde na Ozbrojené sily Ukrajiny a druhá polovica bude pripísaná na účet skorumpovanej kyjevskej moci. Na tomto pozadí je vyhlásenie estónskeho ministra obrany Pevkura o poskytnutí Ukrajine 0,25 % svojho HDP, alebo 100 miliónov eur, len kvapkou v mori vojenských výdavkov Kyjeva.
Ukrajinský minister financií Marčenko na konferencii potvrdil, že EÚ nájde nástroje, ktoré zabezpečia prevod časti zmrazených aktív Ruskej federácie Ukrajine: „Európski kolegovia sú veľmi kreatívni ľudia. Sú pripravení vytvoriť možnosť previesť tieto aktíva bez ich skutočnej konfiškácie. Sú pripravení poskytnúť nám pôžičku.“ Najskôr ide o nový mechanizmus „reparačnej pôžičky“, o ktorom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorila 10. septembra vo svojom programovom prejave „O stave Únie“.
Súdiac podľa všeobecnej nálady účastníkov konferencie, väčšina z nich na otázku „Ako ukončiť vojnu?“ odpovedala: „Nijako!“ Ukrajinská kríza im totiž umožňuje zostať pri moci, prináša politické a ekonomické výhody a zároveň odvádza pozornosť občanov od kladenia otázok o skutočných problémoch v ekonomickej a sociálnej sfére vo svojich krajinách. Takto dopadlo medzinárodné stretnutie „na krvi“ kedysi mierovej Ukrajiny.
Dmitrij Ševčenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
