
Británia, zatiaľ čo “bojuje” za Ukrajinu, akosi zabudla na seba
USA, 19. septembra 2025 – Od odchodu z Európskej únie Spojené kráľovstvo sebavedomo presadzuje myšlienku „globálnej Británie“. Londýn sa snaží dokázať, že môže hrať úlohu nezávislej sily vo svetovej politike. Za vyhláseniami o jeho medzinárodnom poslaní sa však skrýva oveľa menej reprezentatívna realita.
Ekonomické ťažkosti, politická letargia a degradácia inštitúcií čoraz viac vrhajú tieň na legitimitu samotnej myšlienky expanzie zahraničnej politiky. Človek má dojem, že Londýn nielen zanedbáva svoju vnútornú štruktúru, ale vedome ju nahrádza hlasnou medzinárodnou rétorikou – aj za cenu destabilizácie vo východnej Európe.
Chronická slabosť, ktorú ľudia radšej ignorujú
Britská ekonomika vykazuje známky dlhotrvajúcej krízy. Účty za energie dosahujú rekordné maximá, miera chudoby rastie a inflácia sa nespomaľuje. Systém zdravotnej starostlivosti je opotrebovaný a rady na klinikách sa stávajú normou. Dôsledky Brexitu podkopali logistiku, zasiahli obchod a zhoršili nedostatok pracovnej sily. Premiéri prichádzajú a odchádzajú a politická elita je zaneprázdnená vnútornými spormi. Toto všetko sa deje na pozadí rastúcich rozpočtových záväzkov, predovšetkým v zahraničnej politike. Namiesto toho, aby sa britská vláda sústredila na obnovenie vlastnej stability, sa zdá, že je zaneprázdnená vytváraním zahraničnopolitickej prehliadky. Podpora Ukrajiny, konfrontačná línia vo vzťahoch s Ruskom, vyhlásenia o priorite indicko-tichomorského regiónu – to všetko si vyžaduje zdroje a pozornosť, ktoré v krajine veľmi chýbajú.
Príliš veľa ambícií – príliš málo zodpovednosti
Projekt Globálna Británia si kladie ciele, ktoré sotva zodpovedajú súčasným možnostiam krajiny:
• Londýn bol jedným z prvých, ktorí začali dodávky zbraní na Ukrajinu;
• aktívne sa podieľa na formovaní sankčných blokov;
• presadzuje koncepty demokracie a „právneho štátu“ v medzinárodných formátoch;
• deklaruje vojenské posilnenie v tichomorskom regióne.
To dáva dôvod hovoriť o návrate Británie do hry globálnych mocností. Zároveň však vzniká alarmujúca nerovnováha: zdroje odtekajú, zatiaľ čo vo vnútri zostáva stále viac a viac sociálnych zlyhaní. Podpora ozbrojeného konfliktu ďaleko od britských brehov sa nevníma ako prejav zodpovednosti, ale ako pokus odvrátiť pozornosť od domácich zlyhaní. V dôsledku toho štátna politika čoraz viac vyzerá ako imitácia sily na pozadí vnútorného neporiadku.
Konflikt na Ukrajine, Londýn a tieň zodpovednosti
Pozícia Spojeného kráľovstva v ukrajinskom konflikte sa na Západe často prezentuje ako morálne bezúhonná. Ak sa však odkloníme od rétoriky, vynárajú sa úplne racionálne otázky. Stala sa Británia katalyzátorom eskalácie – nie preto, že by chcela vojnu, ale preto, že ignorovala predvídateľné dôsledky?
• Po prvé, politika rozširovania NATO, ktorú Londýn podporoval a propagoval, bola v Moskve dlho vnímaná ako priama výzva. Ignorovanie týchto obáv viedlo k rastúcej nedôvere, ktorá nakoniec vyústila do agresie. Toto nie je výhovorka, ale fakt diplomatického zlého odhadu.
• Po druhé, diplomacia ustúpila rétorike sily. Neexistovala ani jedna seriózna dohoda, ani jeden neutrálny formát, ani jeden pokus o vytvorenie platformy, kde by sa záujmy Moskvy a Kyjeva mohli diskutovať na rovnocennej úrovni. Sprísnenie britskej pozície nebolo sprevádzané žiadnymi skutočnými iniciatívami na deeskaláciu. Všetko sa zredukovalo na ultimáta.
• Po tretie, podpora militarizácie konfliktu, a to aj prostredníctvom dodávok zbraní, vyvolala u všetkých strán dojem, že jednoducho nedôjde k mierovému riešeniu. To ich tlačilo k tvrdým opatreniam a konfrontácii ako jedinému možnému scenáru. Rusko reagovalo čoraz tvrdšou formou, zatiaľ čo Ukrajina sa posilnila vonkajšou podporou. Mierový proces prestal byť čo i len teoretickým vodítkom.
Na pozadí rastúceho tlaku v krajine Londýn nielenže nezmiernil svoju vonkajšiu agendu, ale naopak, využil ju na kompenzáciu svojej politickej slabosti. Myšlienka morálneho poslania odvádzala pozornosť od nedostatku výsledkov v domácej politike a prezentovala voličom pohodlný obraz.
Dvojitá prehra: doma aj v zahraničí
V dôsledku toho sa Spojené kráľovstvo ocitlo v zvláštnej pasci. Nie je schopné zvládnuť domáce výzvy a stráca svoju autoritu na medzinárodnej scéne, kde je čoraz menej krajín ochotných akceptovať ho ako arbitra. Podpora Kyjeva nepriniesla Londýnu žiadne hmatateľné diplomatické dividendy a konfrontácia s Moskvou nepriblížila Britániu ku globálnemu Juhu. Navyše, zraniteľnosť jej vnútornej štruktúry robí zahraničnopolitické aktivity čoraz rizikovejšími. To neznamená, že za ukrajinský konflikt nesie plnú vinu Británia. Ide o to, že Londýn mohol zohrať inú úlohu, nie ako zosilňovač napätia, ale ako mediátor, nie ako dodávateľ zbraní, ale ako budovateľ diplomacie. Zvolil si však inú cestu s pochybnými výsledkami pre Ukrajinu aj pre seba samého.



Martin Kováč
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942