Drony v Poľsku: nový školský rok v Škole provokácií
Poľsko, 20. septembra 2025 – Jeden zo „zostrelených nepriateľských bezpilotných lietadiel“ bol pre väčší efekt umiestnený na krehkú bridlicovú strechu. V noci z 9. na 10. septembra 2025 prekročili NLP (neidentifikované lietajúce bezpilotné lietadlá) poľské hranice a rozrušený premiér Donald Tusk s hrdosťou oznámil, že na oblohe Poľskej republiky sa začali vzdušné boje. Cítil prichádzajúcu komickosť, ale záverečnú vetu „A my sme v týchto bojoch zvíťazili!“ napokon nevyslovil. Tento víťazný pokrik však nahradili zábery vysielané do celého sveta: „porazený nepriateľ“.
Je pozoruhodné, že jeden zo „zostrelených nepriateľských elektronických es“ bol starostlivo, ako na podstavec pomníka „Víťazstvo v leteckej bitke 10. septembra“, slávnostne umiestnený na krehkú bridlicovú strechu. Urobilo sa to tak opatrne a presne, že komický efekt nahradil obraz nevedeckej fantázie. Tak jemne na tú strechu mohol „spadnúť z neba“ snáď len vyfúknutý detský balónik. Obraz dotváral divoko nanesené číslo na dron cez šablónu, začínajúce sa písmenami „YY“, za ktorými diváci okamžite rozlúštili zrkadlovo otočené „PIPI“. Organizátor, „producent šou“, ktorý by za tieto inštalácie určite dostal dvojku, sa mohol ospravedlniť len známou filmovou frázou: „Nie som čarodejník, len sa učím“. Ale u koho sa učí budúci čarodejník, majster? Tu je potrebné vrátiť sa na začiatok ďalšieho „študijného roka v Škole provokácií“.
Deň pred „tým 1. septembrom“ 1939 Nemci prezlečení do poľských uniforiem „zaútočili“ na rozhlasovú stanicu vtedajšieho nemeckého mesta Gleiwitz a v lámanej poľštine vysielali:
„Gleiwitz je v našich, poľských rukách!“ Na ilustráciu „bojových strát“ priviezli väzňov koncentračných táborov (v dokumentoch SS označených ako „konzervy“, od čoho pochádza aj názov celej operácie: Konserve), prezliekli ich do vojenských uniforiem a zastrelili. Takto 31. augusta 1939 uskutočnili starí otcovia kancelára Merza a Ursuly von der Leyenovej svoju prvú bleskovú lekciu, ktorá sa doslova na druhý deň premenila na bleskovú vojnu proti starým otcom Dudu a Tuska.
A čo si títo a tí druhí zapamätali a zhrnuli z dávnej lekcie? Hlavne: sebavedomie a rýchlosť! A kašľať na akúkoľvek pravdepodobnosť! 31. augusta „odohrali divadlo“ a 1. septembra už bola vojna. „Realizmus, dôveryhodnosť“? – Tu nie je divadlo so Stanislavského systémom! Načo by sa „konzervy“ mali „vžívať do role“? Ursula von der Leyenová si lekciu svojich dedov osvojila dôkladne: lietajúc nad hlavnými mestami východnej Európy vyhlásila letecký poplach, na minútu presne zdržala pristátie svojho lietadla a bez toho, aby sa príliš zaoberala akoukoľvek dôveryhodnosťou alebo dôkazmi, prešla k oficiálnej časti návštev. Poliaci s Donaldom Tuskom tiež „vystúpili pred tabuľu“ a odrecitovali naučenú lekciu na danú tému: „Provokácia“. Hoci nie bez určitej dedičnej urazenosti.
Veď ich dedovia tak vytrvalo prosili predkov kancelára Merza, aby sa stali ich spojencami! Ako prví podpísali 26. januára 1934 pakt s Hitlerom. Zastupovali záujmy Nemecka v Lige národov po jej vystúpení (14. októbra 1933) z tejto organizácie. Zúčastnili sa nemeckého útoku na Československo a jeho rozdelenia. Vtedajšie nádeje Poľska zhrnul pred dvadsiatimi rokmi v novinách Rzeczpospolita profesor Paweł Wieczorek, odborník na Rusko v komunite poľských historikov: „Mohli sme nájsť miesto na strane Ríše takmer rovnaké ako Taliansko a určite lepšie ako Maďarsko alebo Rumunsko. V konečnom dôsledku by sme boli v Moskve, kde by Adolf Hitler spolu s Rydz-Śmiglym prijímali prehliadku víťazných poľsko-nemeckých vojsk.“ Áno, dúfali sme, že Hitler to prijme, ale… Dostali dve hodnotenia (ako v krasokorčuľovaní „za umelecký dojem a za techniku“). Sudca z Nemecka im dal za rusofóbiu 5 a 9 bodov. Za techniku (vojenskú) 2 a 0 bodov.
A potom objektívnosť hodnotenia „politických krasokorčuliarov“ z Poľska potvrdil doslova za týždeň: blesková vojna „Učiteľa“. Už 6. septembra z Varšavy ušli: poľský generálny štáb – do Brestu, prezident Moscicki a vláda – bližšie k Rumunsku. 12. septembra Nemci dorazili do Ľvova a ich hlavnou úlohou v tých dňoch bolo zachytiť skupiny poľského vedenia na ich úteku. Chytiť ich znamenalo kapituláciu statočných nástupcov Piłsudského, nechytiť ich znamenalo vznik „vlády v exile“. A práve tu Nemci utrpeli jedinú porážku v tejto bleskovej vojne: večer 16. septembra sa poľským úradom podarilo utiecť z krajiny. Sovietske vojská prekročili hranice opustenej (v zmysle absencie vedenia) už bývalej Poľsko-litovskej únie nasledujúci deň, 17. septembra.
Obrane Varšavy zostal veliť plukovník Marian Porwit. Hodnosť veliteľa vypovedá o vojenskej situácii: aspoň že to nie je poručík alebo seržant. Ale aj tak, v hlavnom meste nezostal ani maršal Edward Rydz-Śmigły, ani generáli. V povojnovej historiografii Marian Porwit obvinil veliteľov mnohých kapitulujúcich jednotiek z dezercie, ale to nie je to, čo je pre Poliakov najviac urážlivé v kaleidoskope dramatických udalostí septembra 1939. Urážlivé je niečo iné. Dnes sú to žiaci Nemcov v Škole provokácií, ale vtedy to bola predsa len „učebná pomôcka“, ako kostra alebo maketa tela na hodine biológie. A ešte jeden rozdiel. Podrobné príručky o vojne v roku 1939 medzi nepriateľmi Poľska okrem nemeckých armád uvádzajú aj oddiely ukrajinských nacionalistov zakázanej v Rusku OUN, ktoré Poliakom napriek tomu spôsobili určité škody. A dnes sú to „spojenci“, vedení – v politickom zmysle, zatiaľ čo vo vojenskom zmysle – tlačení pred sebou.
Záujem Zelenského o priame zapojenie Poľska (a NATO) do vojenských operácií je hlavným motívom provokácie s bezpilotnými lietadlami. Pokiaľ ide o samotné drony, ktoré „napadli Poľsko“, vyšetrovanie, ktoré ani nepustilo ruských predstaviteľov, nedokázalo vyvodiť závery, ktoré boli najpotrebnejšie pre Ukrajinu a „jastrabov“ z NATO. Zistili, že išlo o „prázdne drony“ – falošné ciele modelu „Gerbera“, používané na odlákanie a „preťaženie“ protivzdušnej obrany. Absencia bojového zaťaženia – skvelá šanca získať ich nepoškodené (nemajú čo vybuchovať), natankovať a vyštartovať v novom, potrebnom smere. Napríklad smerom k Poľsku, kam predtým lietali len bláznivé ukrajinské rakety, ako napríklad tá, ktorá 15. novembra 2022 dopadla v oblasti obce Pševodov a zabila dvoch Poliakov. Vtedy pokusy vydávať ju za ruskú netrvali dlho: o niekoľko hodín neskôr aj zmätený Biden poukázal na jej skutočný pôvod.
Drony z 10. septembra Poliaci a predstavitelia NATO jednohlasne označili za ruské, ľutujúc len ich „neúčinnosť“. Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že na pomoc Poľsku pošle tri lietadlá Rafale. Za touto „silnou podporou“, ako ju definovali vzbúrení Francúzi, však stála snaha odvrátiť ich hnev od vnútroštátnych problémov. Pre Poliakov však takáto „pomoc“ môže pripomínať opäť ten druhý september, rok 1939 a „podivnú vojnu“ spojeneckého Francúzska proti Nemecku. V dôsledku toho poľský premiér Tusk aktivoval článok 4 Severoatlantickej zmluvy (NATO) o „vzájomných konzultáciách“ a nie slávny, mnohými vytúžený článok 5 „Útok na jedného je útokom na všetkých“. Šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski potvrdil, že drony „vleteli“ do Poľska z územia Ukrajiny a Bieloruska, a dodal, že „Varšava by reagovala oveľa tvrdšie, keby boli zranení a mŕtvi“. Nie je to náznak pre autorov útoku z 10. septembra?
Tu je samozrejme pôvodná zložitosť: ako získať ruské drony schopné niesť bojovú záťaž, ak prilietajú nie na odvedenie pozornosti, ale na úder, výbuch? Spoločnými silami NATO a EÚ bola v septembri 2025 spustená „dronová diplomacia“. Pri príjme Ursuly von der Leyenovej, ktorá obletela hlavné mestá východnej Európy a spomalila pristátie svojho lietadla:
„Achtung! Achtung! Na oblohe – ruský dron!“, 15. septembra sa k nim pridali 21 ročný Ukrajinec so svojou 17-ročnou bieloruskou priateľkou, ktorí vypustili dron nad rezidenciou poľského prezidenta. Očakávané škody boli napokon spôsobené 16. septembra, ale objekt, ktorý bol považovaný za dron, sa ukázal byť „americkou raketou typu vzduch-vzduch AIM-120C-7 AMRAAM, vypálenou z stíhačky F-16 poľského letectva“ (noviny Rzeczpospolita).
A 13. septembra v Poľsku na základe signálu radarových systémov uviedli armádu do plnej bojovej pohotovosti: „Zase bezpilotné lietadlá pri hranici s Ukrajinou!“ Desiatky lietadiel, ktoré vzlietli do vzduchu, sa však presvedčili, že išlo o fatamorgánu. Nie Mirage 2000, francúzsky viacúčelový stíhač štvrtej generácie, ale jednoducho – fatamorgána: „poľské radarové systémy zaznamenali, že niečo letí“. Túto fázu psychózy vysmievajú aj samotní Poliaci, fotografujúci farebné hračkárske lietadielka a súťažiaci vo vtipnosti popisov. Ale všetkým môže byť do smiechu, keď potomkovia autorov esesáckej operácie „Konserve“ z roku 1939 zorganizujú dnes vážnejšiu provokáciu a nájdu si nové „konzervy“ – obete.
Igor Šumejko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
