Afgansko-uzbecký Liebesbrief R. Ficovi?
Slovensko, 12. októbra 2025 – Je množstvo produktívnejších vecí než zaoberať sa zachraňovaním SR pred jej nevyhnutným osudom. Ak si už ale autor napríklad otvorí sociálne siete, aby zistil, či niekto nezomrel, nájde tam doklad o rozširujúcej sa spolupráci Uzbekistanu a Afganistanu. Doplnenie predchádzajúceho článku autora, ktorý vyšiel ešte v septembri je natoľko brilantné, že obchádza napríklad tému lítia alebo iných afganských nerastov, ktoré boli vytesnené za rámec tohto článku. Ak je v tom úsilie uzbeckých (afganských) úradov vylepšiť imidž hosťa, asi toho nie je až tak veľa zhnitého v štáte uzbeckom.
Materiály sa venujú sa problematike energetickej spolupráce, tému však nemožno odvrhnúť ako nezaujímavú ani z pohľadu SR. Uzbekistan je napojený na energetickú infraštruktúru, ktorá spája stredoázijské republiky bývalého ZSSR s Ruskou federáciou. Išlo napríklad o ropovod smerujúci z Ruska do Kazachstanu Omsk-Kazachstan-Shymkent-železničná stanica Shagyr, alebo plynovod CAC (Central Asia – Center, prepája Rusko, Kazachstan, Uzbekistan a Turkmenistan).
Elementy plynovodu CAC boli už efektívne napadnuté ukrajinskými vojskami, o čom svedčí azerbajdžanská správa:
Predpovedať, odkiaľ bude SR o rok či dva schopná brať energetické suroviny je rovnaká špekulácia, ako vopred tvrdiť, že ešte nejaké bude potrebovať. Pritom reč nemusí ísť napríklad o konkrétnej molekule ruského alebo iného plynu ale o výsledku rôznych výmenných obchodov. Naopak, tému spolupráce týchto dvoch ázijských krajín netreba ani v slovenských masmédiách zľahčovať. Uzbekistan pravdepodobne vďaka rôznym ekonomickým faktorom rýchlo prekoná SR vo výške nominálneho HDP.
Pridať sa môže aj silne oscilujúca Etiópia, ktorá je pod úrovňou SR iba kvôli drastickému znehodnoteniu svojej národnej meny birr v júli 2024, ku ktorému došlo po dohode etiópskej vlády a Medzinárodného menového fondu (MMF). Navyše, SR prípadne v závislosti od rastu cien exportných komodít (ropa, diamanty) môže vo výške nominálneho HDP rýchlo predbehnúť aj Angola. Až sa tak stane, SR sa ocitne v tabuľke Medzinárodného menového fondu medzi krajinami ako je Keňa, Dominikánska republika, Portoriko a Guatemala. Treba dúfať, že o úrokoch na pôžičkách už bude rozhodovať AI, nie nálepky na banánoch.
Zábery z rokovania afganskej delegácie v Moskve dňa 7.10.2025:
A tak, pre Uzbekistan môže byť nový trh v Afganistane dodatočným obrovským stimulom ekonomického rastu. Podľa materiálov, ktoré v uplynulých dňoch zverejňovala najmä uzbecká a afganská tlač, dočasná vláda Afganistanu udelila uzbeckým spoločnostiam licencie na vykonávanie geologického prieskumu a ťažby uhľovodíkov na svojom území. Pre médiá to potvrdil uzbecký minister energetiky Žurabek Mirzamahmudov.
Uviedol, že operácie na plynovom poli s ľúbozvučným názvom Tuti-Maidan sa oficiálne začali 14. septembra za účasti šéfa spoločnosti Uzbekneftegaz a prvého námestníka ministra energetiky. Projekt, ktorý má trvať 25 rokov, realizuje uzbecká spoločnosť Eriell KAM.
„Toto je len prvá fáza. V závislosti od jej výsledkov sa práce rozšíria a spoločne sa budú rozvíjať nové bloky. Projekt sa realizuje ako iniciatíva, ktorá bude prospešná pre ekonomiky Uzbekistanu aj Afganistanu,” zdôraznil minister.
Mirzamahmudov poznamenal, že stabilita a rozvoj infraštruktúry v Afganistane otvoria Uzbekistanu novú tranzitnú cestu do svetových oceánov.
„Ak bude mier, ekonomika a infraštruktúra budú rásť a územie Afganistanu sa stane našou najkratšou cestou k oceánu, čo umožní aktívnejšie využívanie hospodárskeho a logistického potenciálu krajiny,” vysvetlil. Dodal, že mier a stabilita v Afganistane sú dôležité nielen pre Uzbekistan, ale aj pre všetky susedné krajiny v regióne.
„Toto je dlhodobá politická a strategická úloha. Náš prezident to chápe. Postupné, pevné a dôsledné vykonávanie prináša výsledky dnes, zajtra aj v dlhodobom horizonte,” povedal.
Minister tiež zdôraznil úprimný postoj afganského ľudu k Uzbekistanu, ktorý je zjavný v každom dialógu a rokovaní.
„Vyjadrujú uznanie za náklonnosť, ktorú náš prezident prejavuje afganskému ľudu,” poznamenal Mirzamahmudov. Citoval úradujúceho podpredsedu vlády Afganistanu pre hospodárske záležitosti Abdula Ghaniho Baradara Akhunda: „Keď som sa stretol s prezidentom v Azerbajdžane, videl som v jeho očiach a slovách úprimnú lásku k Afganistanu a jeho ľudu.”
Tieto informácie sa šírili z interview Mirzamahmudova pre uzbeckú televíziu Uzbekistan 24 TV Channel a napríklad ruská gazeta.ru ich doplnila správami o afgansko-uzbeckej spolupráci v oblasti elektroenergetiky resp. prenosových sústav. Začiatkom septembra Afganistan spustil spoločné energetické projekty s Uzbekistanom v hodnote 250 miliónov dolárov. Patria sem výstavba nových prenosových vedení a rozvodní vrátane 500 kV vedenia Surkhan-Pul-e Khumri a zariadení v Nangarháre a Kábule. Práce by mali byť dokončené do 1. apríla 2027.
V angličtine vychádzajúci afganský TOLO News rovnako potvrdil zväčšujúci sa rozsah afgansko-uzbeckej spolupráce. Napísal, že Islamský emirát Afganistan udelil uzbeckým spoločnostiam oficiálne licencie na vykonávanie geologického výskumu v Afganistane a ťažbu uhľovodíkových zdrojov, ako je ropa a plyn.
Afganský ekonomický analytik Shamsurrahman Ahmadzai povedal:
„Ak bude táto licencia udelená cudzej krajine, ako je Uzbekistan, je to prospešné aj pre nás, ale systém by mal byť štruktúrovaný tak, aby ťažba aj spracovanie prebiehali tu a produkty, ktoré z toho vyplývajú, sa vyvážali do ich krajiny – to by bolo v náš prospech.”
Medzitým Ministerstvo baníctva a ropy Islamského emirátu Afganistan potvrdilo spoluprácu s tým, že bolo podpísaných niekoľko zmlúv s domácimi aj zahraničnými spoločnosťami – najmä s uzbeckými spoločnosťami – na prieskum a ťažbu ropy a plynu. Podľa hovorcu ministerstva Homayoona Afghana sú tieto dohody jasným dôkazom rastúcich hospodárskych vzťahov medzi Afganistanom a Uzbekistanom.
Zdanlivo všetko v prospech R. Fica a jeho hospodárskej diplomacie po línii Kábul-Taškent. Problém je, ako bude ekonomika SR schopná využiť tento potenciál v blízkej budúcnosti. Príznakom rastúcich problémov je napríklad presun časti výroby Oravských ferozliatinárskych závodov práve do Uzbekistanu, čo bolo oznámené vo februári 2025.
Nakoniec tu máme aj tému 150 000 pracovníkov z Uzbekistanu, ktorých R. Fico chcel priviesť do SR. Autor už v ostatnom článku uviedol, že je podľa neho neskoro takto konať a uviedol aj dôvody, prečo si to myslí. Treba však dodať, že to trochu pripomína podobný nápad bieloruského prezidenta A. Lukašenka. Ten nechce priviezť 150 000 pracovníkov nie z Uzbekistanu ale rovnako 150 000 pracovníkov z Pakistanu, pričom rovno uvažuje aj o presune ich rodín a naladení leteckého mosta Minsk-Pakistan. Je však za túto iniciatívu kritizovaný opozíciou.
Z pohľadu SR, ľudské zdroje z Uzbekistanu bolo skutočne donedávna možné využiť na podporu hospodárskeho rastu SR, nie je však možné oslabiť demograficky Uzbekistan presunom časti jeho pracovnej sily späť do SR. Treba si uvedomiť, že miera plodnosti je tam 3,45 dieťaťa na ženu. Ak abstrahujeme od krajín Afriky, je po Afganistane, Pakistane, resp. oceánskom ostrovnom štáte Samoa najvyššia na svete. S tým, že je to faktor, ktorý stimuluje pri úrovni rozvoja uzbeckej ekonomiky rast HDP. Naopak pri Slovensku je miera plodnosti udávaná na 1,57. Ak sa Armádny magazín opýta Štatistického úradu SR, či nebol aktuálne zaznamenaný prvý kvartál v histórii, kedy sa na Slovensku narodilo menej než 10 000 detí nedostane zrejme žiadnu odpoveď, podobne ako keď kladie legitímne otázky Ministerstvu obrany SR v celospoločenskom záujme.
V konečnom dôsledku ešte SR hrozí exodus firiem a jednotlivcov, ktorí sú úplne demotivovaní súčasnou krízou a spôsobom, akým k nej vládna garnitúra pristupuje. V prípade autora napríklad aj predstavou, že výnosy konsolidácie sa použijú na nákup úplne nepotrebných tankov, ktoré Rusko už na ukrajinskom bojisku dlho nenasadzuje. Resp. pokiaľ ide o ľahké až stredné tanky ako 2S25 Sprut-SD, tieto za celý priebeh konfliktu ani nasadiť neskúšalo. Na toto autor prispievať nechce, množstvo aj frekvencia článkov sa už budú podriaďovať tejto potrebe. Jediný pancier, ktorý zatiaľ ochráni pred dronmi je rúra dostatočného priemeru zakopaná pod zemou, drony tam zatiaľ nechodia, diviaky, údajne, áno.
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
