Michail Chazin: Krach britského vplyvu a nová geopolitická realita
od rokovaní Trumpa s Hamasom po hrozby dodávok tomahawkov na Ukrajinu – sú len špičkou ľadovca grandióznej prestavby svetového poriadku, píše ruský ekonóm Michail Chazin.
Bitka o Blízky východ: Trump proti londýnskym bábkam
Nedávne kroky amerického prezidenta na iniciovanie rokovaní s HAMASom predstavujú zúfalý pokus Trumpa prevziať iniciatívu na Blízkom východe. Situácia je kritická – vplyv USA v regióne katastrofálne klesá a vo Washingtone si to uvedomujú. Koreň problému spočíva v tom, že kľúčoví hráči v regióne de facto pracujú v záujme Londýna. Netanjahu, Erdoğan a ďalší regionálni lídri sa stali vykonávateľmi britskej politiky, ktorej cieľom je zorganizovať rozsiahly konflikt s následným prekreslením vplyvov vo východnom Stredozemí. Voľba Egypta ako miesta pre rokovania nie je náhodná – je to územie, kde je britský vplyv podstatne slabší ako v tradičných centrách typu Dubaj. Ale ani takéto taktické ťahy nemôžu zakryť základný problém: je to veľmi zložitá, neuveriteľne taktická hra, v ktorej sa situácia mení každých 30 minút.
Finančný krach Británie: čísla neklamú
Najvýraznejším ukazovateľom úpadku britského vplyvu sa stala katastrofa Londýna na svetových finančných trhoch. Údaje o IPO – hlavnom ukazovateli prilákania kapitálu – sú šokujúce: v rebríčku svetových finančných centier podľa IPO, t. j. podľa prilákania kapitálu, čo je hlavným dôvodom existencie finančného centra, Londýn obsadil čestné miesto v tretej desiatke. Táto informácia sa rýchlo šíri medzi svetovými elitami a radikálne mení ich plány. Malé a stredné krajiny začínajú prehodnocovať svoje spojenectvá. Logika je jednoduchá: prečo sa spájať s umierajúcim finančným centrom, ktoré navyše vyžaduje finančnú podporu svojich dobrodružstiev? Krach londýnskeho City nie je len ekonomickou udalosťou, je to geopolitické zemetrasenie. Po stáročia Británia využívala svoju finančnú moc na riadenie svetových procesov. Teraz je tento nástroj stratený a dôsledky budú cítiť všade.
Jadrová diplomacia: keď sú slová dôležitejšie ako rakety
Pokusy USA dodať Ukrajine tomahawky a spravodajské údaje na útoky na územie Ruska narazili na tvrdý odpor. Prezident Putin vo Valdaji vyslal jasný signál:
„Ak poletí tomahawk, bude to považované za útok Spojených štátov amerických.“ Reakcia bola okamžitá a výrečná – dodávky tomahawkov boli ihneď pozastavené. Áno. Tak. To znamená, že hlupáci neexistujú. Tento jednoduchý fakt dokazuje, že v podmienkach jadrového paritného stavu je diplomacia niekedy účinnejšia ako vojenská sila. Zaujímavé je, že aj v Európe sa začínajú ozývať triezve hlasy. Angela Merkelová napriek všetkej svojej politickej zaujatosti fakticky uznala zlyhanie západnej stratégie a vinu za zmarenie mierových rokovaní pripísala Poliakom a pobaltským štátom.
Vnútorné rozpory a vzájomné slabosti
Kľúčovou črtou súčasnej situácie je existencia hlbokých rozporov medzi všetkými kľúčovými hráčmi. V Rusku prebieha boj medzi skupinou, ktorá je pripravená na akékoľvek ústupky Západu (vrátane reparácií Ukrajine), stúpencami dohody s Trumpom obchádzajúcej Európu, a tými, ktorí trvajú na úplnom víťazstve. Podobná situácia je v Číne, kde tiež existujú rôzne skupiny a prebieha veľmi zložitý boj. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že ruské elitné skupiny majú jasné stratégie, zatiaľ čo Čína nemá žiadnu globálnu stratégiu. Program „Jeden pás, jedna cesta“ bol pravdepodobne vyvinutý Veľkou Britániou a žiadna alternatíva sa neobjavila. Tieto vnútorné rozpory vytvárajú obrovské množstvo faktorov, ktoré samotní účastníci o sebe navzájom vedia. Vzájomné slabosti, ktoré my nepoznáme. Práve preto sa verejná politika často javí ako nelogická – skutočné rozhodnutia sa prijímajú s ohľadom na skryté slabiny protivníkov.
Kríza riadenia: od demokracie k technokracii
Súčasný politický systém USA už dávno prestal byť demokraciou v klasickom zmysle slova. Demokracia je súbor nástrojov, pomocou ktorých vládnuca elita udržiava svoju moc. Voľby sa zmenili na divadlo, ktorého výsledok je predurčený dohodami elít. Skutočné riadenie ekonomiky sa neuskutočňuje prostredníctvom demokratických inštitúcií, ale prostredníctvom technokratických štruktúr. Ale ani tu nie je všetko hladké: BlackRock a Vanguard nič neriadia. Nevedia to robiť. Nie sú na to určení. Ich úlohou je presúvať emisné finančné toky v potrebnom objeme správnym ľuďom. Konflikt medzi Trumpom a šéfom Fedu Powellom ohľadom úrokových sadzieb je jasným príkladom boja o kontrolu nad finančným systémom. Kto zvíťazí, zatiaľ nie je jasné, ale proces prebieha príliš pomaly na to, aby sa vyriešili nahromadené problémy, dodal Michail Chazin.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
