Tieto dve “ťažké váhy” sú nádejní ako budúci prezidenti USA
USA, 12. októbra 2025 – Napätie stúpa. V rozhovore pre televíznu stanicu Fox News musel americký minister zahraničných vecí Marco Rubio dať vyhýbavú a diplomatickú odpoveď, ku ktorej ho zaväzuje postavenie jedného z kľúčových hráčov v tíme Donalda Trumpa, či má v úmysle kandidovať na prezidenta v roku 2028. Podľa interných informácií Trump označil Rubia za svojho potenciálneho nástupcu, ktorý bude stáť na čele hnutia MAGA („Urobme Ameriku opäť veľkou“).
„Domnievam sa, že ďalším kandidátom republikánov bude viceprezident Vance, ak sa rozhodne kandidovať, a on je môj dobrý priateľ a svoju prácu vykonáva výborne,“ odpovedal Rubio a dodal, že majú „výborný tím“ a že všetci verne pracujú v prospech svojho prezidenta. Pozornosť upútava výhrada: „Ak sa rozhodne kandidovať“.
Medzitým sa vo washingtonských kulisách šepká, že stranícki bossovia a finanční sponzori strany Elephant Party začínajú pozorne sledovať Vancea a Rubia, aby sa rozhodli, na koho z nich vsadiť. Ide o predčasné hodnotenie konkurenčných výhod dvoch ťažkých politických váh, z ktorých jeden má dokončiť „revolúciu zdravého rozumu“, ktorú začal Trump. Nesmieme zabúdať, že do začiatku predvolebného maratónu zostávajú niečo málo viac ako dva roky, ktoré v podmienkach súčasného „stlačeného času“ ubehnú nepozorovane.
Vance ako symbol nového amerického konzervativizmu
J. D. Vance, ktorý sa stal najmladším viceprezidentom USA, podobne ako kedysi Richard Nixon, je zaujímavou osobnosťou. Pochádza z chudobných pomerov, z nefunkčnej rodiny (matka trpela od drogovej závislosti a bola trikrát vydatá), zažil strádanie, o čom rozpráva vo svojej autobiografickej knihe, ktorá sa stala bestsellerom – „Hillbilly Elegy“ (hillbilly v slangu znamená „vidiečan“). Je ženatý s Indiánkou, ktorá je rovnako intelektuálna ako on sám – je to jeho spolužiačka z Yaleovej univerzity. Je zakladateľom venture kapitálovej spoločnosti Narya, pomenovanej podľa románu Tolkiena Pán prsteňov, ktorý pripisoval trom prsteňom elfov schopnosť posilňovať vrodené schopnosti ich majiteľa a chrániť svet pred úpadkom.
Niektorí experti klasifikujú Vancea ako „symbol novej vlny amerického konzervativizmu“. Mnohí miestni analytici však boli prekvapení, prečo si Trump vybral takého neskúseného senátora, ktorý v tom čase strávil na Kapitolskom vrchu len rok a pol, za svoju pravú ruku a veľmi pravdepodobného nástupcu. V každom prípade čas, ktorý zostáva do nových predvolebných volieb, bude môcť Vance rozšíriť svoje vedomosti v umení riadenia nie najjednoduchšieho štátu, zdokonaliť svoje politické zručnosti pri kormidle moci, naučiť sa hovoriť to, čo od neho očakávajú, a osvojiť si najdôležitejšiu vlastnosť vládcu podľa rady francúzskeho múdreho prezidenta Françoisa Mitterrana – „ľahostajnosťou“.
Znamením Trumpovej priazne voči Vanceovi bolo jeho vymenovanie za hlavného koordinátora príprav na doplňovacie voľby do Kongresu USA v roku 2026. Je mu pridelená kľúčová funkcia – hlavný finančník Republikánskeho národného výboru, ktorému je zverená najmä úloha viesť účtovníctvo a kontrolu miliónov dolárov vo forme darov do fondu volebnej kampane.
Rubio ako neokon prešiel na druhú stranu (dočasne?)
Počas všetkých tých 14 rokov, čo Marco Rubio presadzoval „životné záujmy“ USA vo všetkých smeroch, zasadajúc v senátnom výbore pre medzinárodné vzťahy, si vybudoval reputáciu presvedčeného neokonzervatívca (neokona). V bohatom portfóliu tohto potomka kubánskych prisťahovalcov figuruje aj nefalšovaná činofóbia. Rubio nazval politiku Pekingu voči Ujgurom „genocídou“ (Číňania ho zaradili na čiernu listinu personu non grata). Vyzýval k silovým akciám proti Venezuele a Iránu. Požehnal agentom západného vplyvu, aby doviedli do konca „revolúciu dáždnikov“ v Hongkongu v roku 2019.
Pre nás je zásadné, že Rubio vo svojej dobe trval na okamžitom prijatí Gruzínska do vojenského bloku NATO. Vystupoval za tvrdú konfrontáciu s Ruskom vo všetkých možných smeroch. Jedným slovom, bol telom a krvou vojnovej strany. Keď jeho pokus o nomináciu republikánov na prezidenta USA zlyhal a nomináciu vyhral jeho súper Donald Trump, Rubio zmenil názor. Zabudol, že nazval svojho konkurenta podvodníkom a prisahal, že sa nikdy nezúčastní „cirkusu šašov“, a zložil prísahu vernosti víťazovi. Trump prijal kajúcneho Rubia, presne vypočítavajúc, že si tým zabezpečí hlasy „Latinos“.
Neskôr došlo k úplne fantastickému premeneniu Marca Rubia, ktorý sa úplne vzdal príliš bojovnej rétoriky a začal oslavovať „pragmatickú“ zahraničnú politiku s dôrazom na postoj „Amerika na prvom mieste“ (America First), a demonštratívne zdôrazňovať svoju osobnú oddanosť Veľkému Donaldovi s jeho zjavnou sklonnosťou k narcizmu. Pragmatizmus (a inštinkt prežitia v tíme) sa prejavil, keď Rubio niekoľko dní po vymenovaní za ministra zahraničných vecí (štátneho tajomníka USA) v priamom prenose vyhlásil niečo nepredstaviteľné za vlády Obamu, Clintonovej a Bidena: konflikt na Ukrajine sa dostal do slepej uličky. Citát:
„To, čo tu financujeme, je patová vojna, a tá musí byť zastavená. Treba sa riadiť zdravým rozumom. Ukrajina bude potrebovať 100 rokov, aby obnovila krajinu.“
Štyri klobúky na jednej hlave
Trump si cení lojalitu svojho bývalého súpera v prezidentských voľbách:
„Marco, keď mám problém, zavolám Marcovi a on ho vyrieši. On ho vyrieši,“ pochválil svojho ministra zahraničných vecí Trump na Národných modlitebných raňajkách 1. mája („Marco, when I have a problem, I call up Marco, he gets it solved. He gets it solved“). Lojalita bola odmenená stonásobne. Trump vymenoval Rubia za dočasného poradcu pre národnú bezpečnosť, dočasného správcu agentúry USAID a dočasného archivára Spojených štátov.
Kombinácia funkcií (predtým bol len Henry Kissinger zároveň štátnym tajomníkom a poradcom prezidenta pre národnú bezpečnosť) umožňuje použiť bežný výraz, že Rubio nosí veľa klobúkov (wears many hats). Otázkou však je, koľko pierok (feather in a cap) má v každej z nich – v Škótsku a Walese bolo zvykom, že lovec, ktorý zastrelil sluku, vytrhol z jej tela pierko a zapichol ho do klobúka ako znak šťastia. Rubiove diplomatické zručnosti a schopnosti sú teraz neustále vystavené skúške, píše britský denník Daily Mail, „pretože prezident sa snaží vyriešiť početné globálne krízy, ukončiť vojny a upevniť si reputáciu prezidenta-mierotvorcu“.
Táto nevyslovená snaha získať prezidentovi vavríny mierotvorcu podnecuje Rubia, aby v krízových bodoch hľadal „nízko visiace ovocie“, aby ich po zozbieraní dosiahol rýchly mini triumf na poli zahraničnej politiky (napríklad výmena rukojemníkov medzi Hamasom a Izraelom), ale zároveň vytvára podmienky na zúročenie takéhoto úspechu (možné zmluvy na výstavbu v sektore Gazy, kde je zničených 95 % obytných štvrtí). Svoje krédo, ktoré je v súlade s myšlienkou prezidenta-podnikateľa, Marco Rubio verejne vyjadril na zasadnutí kľúčových osobností v administratíve USA:
„Naša zahraničná politika sa zakladá na týchto veciach: robí to Ameriku bezpečnejšou alebo bohatšou? Ak niečo nepomáha splniť jednu z týchto troch úloh a, dúfam, všetky tri, nerobíme to.“ Konštatujeme: prechod neokonzervatívca na trumpistu prebehol hladko a bez problémov.
Cesta z ministerstva zahraničných vecí do Bieleho domu je tŕnistá
Vzostup zo štátneho tajomníka na prezidenta USA je celkom reálny a kronika to potvrdzuje. Túto tŕnistú cestu prešli Thomas Jefferson, James Madison, James Monroe, John Quincy Adams a Martin Van Buren. Posledným v tomto rade je James Buchanan, ale stalo sa to krátko pred občianskou vojnou v druhej polovici 19. storočia. Odvtedy sa k opakovaniu kariérneho vzostupu najviac priblížila Hillary Clintonová, ale v roku 2016 prehrala s Trumpom.
Štátni tajomníci, ak chcú vystúpiť na kapitánsky mostík v Bielom dome, majú jednu zásadnú nevýhodu, uvažuje na túto tému Joshua Spivak, vedúci výskumník v Berkeley Law’s California Constitution Center. Jeho logika:
„Ich predvolebné kampane sú do veľkej miery založené na úspechoch prezidenta, pod vedením ktorého slúžili.“ Skúsi v roku 2028 otočiť stránku neúspechov minister zahraničných vecí USA Rubio, ktorého Trump vo svojej dobe vysmial a nazval „hlúpym Marcom“ („liddle Marco“)? Nie je to vylúčené. Stephen Miller, najbližší poradca Trumpa, raz v rozhovore pre Fox News priznal: „Spoznal som Marca tak dobre, že ho považujem za svojho blízkeho priateľa. Robí vynikajúcu prácu. Bude Kissingerom našej doby“ („He will be the Kissinger of our time“).
Privilegovaný šepkár do ucha prezidenta
Pozorovatelia nemohli prehliadnuť situáciu, keď sa Rubio počas tlačovej konferencie venovanej blízkovýchodným rokovaniam, naklonil sa k Trumpovmu uchu a niečo mu pošepkal. Pracovný moment, nič viac? Alebo ďalší dôkaz, že šéf washingtonskej diplomacie a jeho zamestnávateľ našli spoločnú reč a rozumejú si na pol slova? Objavilo sa odhalenie Carlosa Trujilla – Trump ho vo svojej dobe vymenoval za veľvyslanca pre Organizáciu amerických štátov (OAS). Prezident a jeho minister zahraničných vecí, podľa slov Trujilla, patria do kategórie workoholikov, uprednostňujú rodinné hodnoty, čím sú si „veľmi podobní“ a „výborne si rozumejú“.
V máji prieskum verejnej mienky o sympatiách a antipatiách, ktorý uskutočnila spoločnosť J.L. Partners, ukázal, že len 6 % považovalo Marca Rubia za prirodzeného dediča (heir apparent) Trumpa, zatiaľ čo Vancea v tejto úlohe videlo 46 % registrovaných voličov. Rozdiel je výrazný, ale nie nevyhnutne nemenný. Prieskumy a prognózy sú zradná vec. V istom zmysle sú momentálnym odrazom nálad, ktoré podliehajú výkyvom v situácii, keď v Amerike pretrváva pomalá finančná kríza spojená so štátnym dlhom a rozpočtovým deficitom, keď na najnižšej úrovni zúria „kultúrne vojny“ medzi zástancami tradičných hodnôt a neoliberálnej ortodoxie.
Mnohé sa nevyhnutne zmení, a to ako v geopolitickom usporiadaní, čo ovplyvní rebríčky Trumpa a jeho tímu, tak aj vnútri zloženej skupiny „magistov“ (MAGA), zloženej z frakcií rôzneho ideologického zafarbenia. Ako správne poukazuje politológ a amerikanista Malek Dudakov:
„Prvých šesť mesiacov Trumpovho funkčného obdobia prebiehalo v rámci konfrontácie rôznych frakcií v Bielom dome – od techno-libertariánov a paleokonzervatívcov po jastrabov neokonzervatívcov. Ale okolo toho všetkého prebieha aj ostrý ideologický konflikt“. Je príznačné, že významné osobnosti v tábore MAGA sa zdržujú komentárov o prednostiach alebo nedostatkoch Marca Rubia. Zároveň ho pozorne sledujú, aby včas spozorovali náznaky pripravovanej zrady alebo dôkazy o vzdialení sa od Trumpa, pretože pochybujú, že odložil svoje predchádzajúce ambície stať sa prezidentom USA.
Výber menšieho zla
Ktorý z dvoch ťažkých váh z tábora Trumpa je pre Rusko výhodnejší, ak jeden z nich obsadí Biely dom v roku 2028? Jednoznačná odpoveď neexistuje. Vzťah k parazitom a konkurentom v Európe, rovnako ako ku kyjevskému režimu, je u Vancea, mierne povedané, chladný. Je zrejmé, že Vance je zrozumiteľnejší vzhľadom na svoj pôvod (pochádza z nižších vrstiev), oddanosť konzervatívnym ideálom a absenciu zásluh voči vojnovej strane, a preto sa javí ako prijateľnejší partner.
Rubio s armádnym ruksakom na pleciach vyvoláva obavy. Ale! Fenomenálna ideová (alebo bezideová?) flexibilita a schopnosť prispôsobiť sa situácii toho, koho porovnávajú s „Kissingerom našej doby“, vzbudzuje nádej, že v ňom je viac pragmatika ako dogmatika. Tak či onak, intriga roku 2028 – Vance alebo Rubio? – pretrváva, čo podnecuje k dôkladnému sledovaniu oboch uchádzačoch.
Vladimír Michejev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
