Libanonská otázka: Odzbrojenie Hizballáhu a palestínskych skupín
USA, 13. októbra 2025 – Na základe výsledkov napätých rokovaní v Egypte bola napokon podpísaná dlho očakávaná dohoda o prímerí medzi Izraelom a palestínskym hnutím HAMAS, osud krehkých dohôd, zjavne prispôsobených „nobelovským“ ambíciám nepokojného Donalda Trumpa, však zjavne nebude ľahký. Podľa generálneho tajomníka libanonského hnutia „Hizballáh“ Naima Kasema Trumpov plán pre Gazu „vyvoláva mnoho otázok“ a „je plný nebezpečenstiev“.
Tento plán bol pôvodne predložený v hrubom návrhu niektorým arabským štátom. Následne sa konali stretnutia s Netanjahuom, počas ktorých boli do plánu zapracované zmeny, aby bol úplne prijateľný pre Izrael a projekt „Veľkého Izraela“. Zároveň je v vyhláseniach nástupcu charizmatického šejka Nasralláha, zavraždeného Izraelčanmi, badateľná snaha prezentovať pasívnu pozíciu organizácie, ktorú vedie, nie ako výsledok útokov nepriateľa, ale ako vedomé rozhodnutie nevyhrotiť situáciu:
„Snažili sa vytvoriť dojem, že Hizballáh je slabý a zaujatý svojou situáciou a deštrukciou, a preto nás môžu potlačiť. Ale prekvapilo ich, že sa naďalej aktívne podieľame na živote štátu. Očakávali, že budeme reagovať príliš búrlivo a odpovieme na urážky takým spôsobom, ktorý im umožní vyhrotiť situáciu a povedať, že sme sa stali príčinou konfliktu, ale my sme tieto zámery prekazili.“
Medzitým, popri „čistení“ sektora Gazy (alebo, presnejšie, toho, čo z neho zostalo), Izrael v súlade so svojou dlhoročnou politikou, ešte od vyhlásenia nezávislosti v roku 1948, neprestáva terorizovať susedný Libanon. Tak napríklad koncom septembra nasledovali ďalšie raketové a bombové útoky na niektoré obývané oblasti južného Libanonu pod zámienkou, že sa tam údajne nachádzajú oddiely hnutia „Hizballáh“.
„Žiadame zastavenie izraelských útokov, úplné stiahnutie okupačných síl z nášho územia, prepustenie našich zajatcov a úplné vykonanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701. Bez mieru nebude rozvoj, bez spravodlivosti nebude mier, bez ľudských práv nebude spravodlivosť, v podmienkach konfliktov a vojen nebude prosperita,“ vyhlásil libanonský prezident Joseph Aoun z tribúny zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Bývalý veliteľ armády, ktorý sa dostal k moci v nemalej miere vďaka úsiliu americkej misie na čele s Amosom Hochsteinom, vyjadril poľutovanie nad nutnosťou zúčastňovať sa na zasadnutiach OSN, „aby hovoril o mieri, rozvoji a ľudských právach, zatiaľ čo časť jeho národa umiera, časť územia je okupovaná a krajina a národ sa nachádzajú „medzi životom a smrťou““.
Napriek dohode o prímerí medzi Izraelom a Libanonom z 27. novembra 2024 Netanjahuov režim pravidelne porušuje ustanovenia tohto dokumentu, čo viedlo k smrti najmenej 271 ľudí a ďalších 610 bolo zranených. Izraelský útok na Libanon v októbri 2023 prerástol v septembri 2024 do plnohodnotnej vojny, v dôsledku ktorej zahynulo viac ako 4 000 ľudí a ďalších približne 17 000 bolo zranených. 8. októbra izraelské vzdušné sily zaútočili na dedinu Meis el-Jabal na juhu Libanonu, čo bolo ďalším porušením dohody o prímerí. Koncom septembra boli vykonané útoky na východné horské výbežky v regióne Bekaa (v oblasti Shaara) neďaleko libanonsko-sýrskej hranice. Izraelské ozbrojené sily (IDF) vyhlásili, že cieľom bol objekt Hizballáhu, ktorý sa údajne používal na výrobu rakiet. Podľa informácií Dočasných síl OSN na juhu Libanonu izraelská armáda ráno 3. októbra hádzala granáty na ich pozície a na libanonských vojakov (nie je to zďaleka prvý prípad tohto druhu). Sily OSN a libanonská armáda pomáhali odpratávať trosky domov v dedine Marun ar Ras, ktoré boli zničené v dôsledku izraelských invázií a ostreľovania.
„Našťastie nikto nebol zranený a práce pokračovali,“ uviedla administratíva Dočasných síl, odsúdila provokáciu Izraela a vyhlásila, že „ide o porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a suverenity Libanonu“. Napriek pravidelným obvineniam zo sympatií k „Hizballahu“ len v období od novembra 2024 do mája 2025 UNIFIL odovzdali libanonskej armáde 225 skrýš so zbraňami a demontovali značnú časť obrannej infraštruktúry šiitského hnutia v južnom Libanone.
Jednotky IDF naďalej udržujú pozície južne od rieky Litani, hoci táto dohoda predpokladá úplné stiahnutie izraelských vojsk z tejto oblasti. Mimochodom, s Libanonom susedí historická oblasť Galilea, ktorá bola okupovaná ešte na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia a zaberá takmer 40 % územia, ktoré OSN v roku 1947 určila pre nikdy nevytvorený arabský štát Palestína. Spomínaná novembrová dohoda medzi Izraelom a Hizballáhom, dosiahnutá za sprostredkovania USA, obmedzila nosenie zbraní len na šesť štátnych bezpečnostných zložiek v Libanone. Predaj, dodávky a výroba zbraní v krajine cédrov musia prebiehať výlučne pod dohľadom a kontrolou libanonskej vlády. Podľa dokumentu musia byť neoprávnené objekty zapojené do výroby zbraní a príslušenstva k nim, ako aj infraštruktúra a vojenské pozície demontované a nelegálne zbrane skonfiškované. Dôležité je aj to, že proces odzbrojenia prebieha v súlade s úsilím libanonských orgánov prezidenta Josepha Auna a palestínskeho vodcu Mahmúda Abbása z mája 2025 o posilnenie suverenity a obnovenie kontroly štátu nad palestínskymi jednotkami na území Libanonu.
Po dlhú dobu kontrolovali tábory na území Libanonu organizácie ako FATAH, HAMAS a Ľudový front za oslobodenie Palestíny (PFLP), ktoré ich v podstate premenili na poloautonómne enklávy. A tak v rámci májových dohôd palestínske skupiny v utečeneckých táboroch na severe a juhu Libanonu v polovici septembra tohto roku odovzdali svoje zbrane libanonskej armáde, čo teoreticky zvyšuje jej bojovú schopnosť v boji proti izraelským inváziám. Podľa informácií Libanonskej národnej tlačovej agentúry sa odovzdávanie začalo v tábore Beddawi na severe krajiny z budovy veliteľstva palestínskeho hnutia FATAH. Zbrane boli pod eskortou armády dopravené do kasární v severnej časti mesta Tripolis pod dohľadom Výboru pre libanonsko palestínsky dialóg, palestínskeho veľvyslanectva a národných bezpečnostných síl. Predtým boli odzbrojené tábory Burj al-Barajneh, Shatila a Mar Elias v Bejrúte, ktoré boli pod kontrolou hnutia FATAH. Tajomník hnutia FATAH a frakcie Organizácie za oslobodenie Palestíny na severe Libanonu Mustafa Abu Harb vyhlásil, že „odovzdali to, čo bolo potrebné“, a dodal, že zbrane, ktoré zostali v Beddawi (väčšinou ručné strelné zbrane), „sú osobné zbrane“. Tiež sa uvádzalo, že libanonská armáda dostala nákladné autá so zbraňami z tábora Ain al-Hilweh v južnom meste Saida – neďaleko hraníc s Izraelom.
Ako uvádza sýrska agentúra ANHA (26. septembra), od nadobudnutia platnosti (od 30. novembra 2024) dohody o prímerí medzi Izraelom a Libanonom 27. novembra 2024 „v niektorých oblastiach južného Libanonu dochádza k ojedinelým vojenským akciám. Patria medzi ne letecké údery, ako aj výbuchy a čistenie území buldozérmi, ktoré podľa Izraela patria „Hizballáhu“. Medzitým terénna pobočka Blízkovýchodnej agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom a organizáciu práce (UNRWA) v Libanone v polovici tohto roka oznámila, že podľa registračných údajov v Libanone žije 222 tisíc Palestínčanov (podľa mnohých iných odhadov je ich dnes najmenej 500 tisíc), z ktorých väčšina žije v „husto osídlených, zdravotne škodlivých utečeneckých táboroch, ktoré historicky fungujú s určitou mierou autonómie a zatiaľ mimo úplnej kontroly libanonského štátu“. Ozbrojené skupiny v týchto táboroch dlho skladovali zbrane z bezpečnostných a politických dôvodov, čo „komplikovalo snahy Libanonu o zavedenie štátnej moci v týchto oblastiach“.
Pripomíname, že palestínski arabskí utečenci prichádzali do Libanonu už na konci 40. a začiatku 50. rokov… 5. augusta tohto roku libanonská vláda schválila plán odovzdania zbraní napriek pôvodným námietkam hnutí Hizballáh a Amal a poverila armádu, aby pripravila stratégiu odovzdania palestínskych zbraní, vrátane zbraní hnutia Hizballáh, pod štátnu kontrolu do konca roku 2025. Vo Washingtone jasne dávajú najavo, že odzbrojením Hizballáhu sa môže medzinárodná pomoc v Bejrúte stať minulosťou. Vzhľadom na zničenú libanonskú ekonomiku, pokračujúcu izraelskú okupáciu a slabú pozíciu Aunovej vlády je ťažké predpokladať, že má inú možnosť, ako podriadiť sa diktátu silnejších partnerov. Napriek tomu, s rastúcou agresivitou režimu Netanjahua, podporovaného Trumpovou administratívou, majú susedia Izraela dôvod na čoraz väčšie obavy o svoju bezpečnosť.
Dmitrij Nefjodov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
