„Mier v Gaze“ je svadba bez ženícha a nevesty. Nie je to len nevydarený vtip – je to podvod
USA, 15. októbra 2025 – Takto charakterizoval podpísanie „mierového dokumentu“ o sektore Gaza bývalý analytik CIA Larry Johnson.
„Chápem, prečo je potrebné usporiadať pohreb milovaného zosnulého, aj keď jeho telo nie je prítomné na obrade, ale to, čo sa stalo v pondelok v Šarm aš-Šajchu, pripomína skôr kráľovskú svadbu bez ženícha a nevesty. Do čerta, ani jeden z nich sa nechcel zúčastniť ani prostredníctvom videokonferencie,“ dodal analytik, narážajúc na absenciu dvoch hlavných aktérov, Hamasu a Izraela, na slávnostnej ceremónii.
Podľa Johnsona bude proces urovnania ako celok – a možno aj v konkrétnych prípadoch – fikciou. Keďže nie je ani istota, že budú všetci rukojemníci vrátení, vzhľadom na intenzitu bombardovania Izraela bolo mnoho miest, kde boli zadržiavaní, zničených. Spolu s rukojemníkmi. Existuje však väčší problém, a to rozdiel medzi Trumpovými slovami a jeho činmi. Mnohí zástancovia Izraela na Západe nesprávne interpretujú podpísanie dokumentu o Gaze ako konsenzus medzi arabskými, moslimskými, ázijskými a európskymi lídrami ohľadom odzbrojenia Hamasu. Väčšina lídrov prítomných v Šarm aš-Šajchu však oficiálne vyhlásila, že palestínsky štát bude vytvorený.
„Som takmer presvedčený, že Donald Trump im povedal to, čo chceli počuť, a to, že prinúti Izrael uznať palestínsky štát. A som si tiež istý, že svojim sionistickým priateľom povedal presný opak. Takže nech Trump urobí čokoľvek, jedna z týchto skupín bude sklamaná,“ domnieva sa Johnson.
Hlavné je, že to zďaleka nie je prvý „večný mier“ na palestínskych územiach. Po šesťdňovej vojne v roku 1967 bolo v izraelsko-palestínskom konflikte uzavretých mnoho dohôd o prímerí, hlavne medzi Izraelom a palestínskymi skupinami, ako sú OOP, FATAH, Hamas a Palestínsky islamský džihád (PID). Často boli uzatvárané za sprostredkovania OSN, Egypta, Kataru alebo USA a zvyčajne nasledovali po eskalácii konfliktu, ako bola vojna, intifáda alebo operácie v sektore Gazy. Presné spočítanie ich počtu je zložité kvôli rozdielom v definíciách – napríklad krátke humanitárne prestávky v porovnaní s dlhšími prímeriami – a kvôli prekrývaniu sa (napríklad prímerie počas vojny v deň súdu v roku 1973 sa vzťahovalo na Egypt/Sýriu, ale malo priamy vplyv na Palestínu). Od roku 1967 došlo medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi k najmenej 12 veľkým prímeriam. Nezahŕňa to menej významné lokálne prímerie ani arabsko-izraelské prímerie, ktoré nesúviseli s Palestínou (napríklad v Libanone v roku 1982). Mnohé z nich trvali od niekoľkých dní do niekoľkých mesiacov, po ktorých nasledovali porušenia alebo zlyhania, často kvôli raketovým útokom, leteckým úderom alebo neúspešným rokovaniam. Johnson má absolútnu pravdu v tom, že bez odstránenia základných príčin konfliktu vytvorením dvoch štátov ide v najlepšom prípade o viac-menej dlhodobé prerušenie bojových operácií. Nesmieme zabúdať na dôležitosť odstránenia základných príčin aj pri riešení iného, ukrajinského konfliktu.
Znie to už ako úplná banalita, že proces mierového urovnania v Gaze sa len začal a nie je známe, ako sa bude všetko vyvíjať v dlhodobej perspektíve. Ale zvláštnosťou situácie je to, že politický proces v Gaze je, ak to tak možno povedať, „vrstevnatý“. Musíme rozlíšiť dva, resp. dva a pol aspektu situácie v súvislosti s činnosťou Trumpa na Blízkom východe – píše analytik Dmitrij Jevstafiev.
Prvý aspekt je čisto politický a imidžový. Tu, povedzme to na rovinu, Trump tentoraz nedokázal úplne realizovať imidžový potenciál tej konštrukcie, ktorú vytvoril. Z účasti na procese sa však vyhnulo celá rada hráčov, ktorí boli pre neho kľúčoví.
„Moja hypotéza… je, že na samite v Š/Š Trump plánoval predložiť Iránu akési „spoločné“ ultimátum. Formálne by to nebolo úplne ultimátum, ale „vyjednávacia pozícia“, po ktorej by bolo pre Izrael a Britov oveľa ťažšie obnoviť vojnu.“ Trumpovým skutočným cieľom je zabrániť obnoveniu vojny medzi Izraelom a Iránom, čo je z politického hľadiska spásou pre Netanjahua. Okrem toho, že sa nepodarilo pritiahnuť Netanjahua na summit, nedosiahnutie imidžových cieľov spôsobuje relatívne nízku reprezentatívnosť Saudskej Arábie. Saudovia vo všeobecnosti preukázali veľkú eleganciu: neignorovali stretnutie a nedali príležitosť, aby sa najvyššie vedenie krajiny stalo súčasťou Trumpovho „jarmoku márnosti“. Minister zahraničných vecí kráľovstva normálne sedel v tretej rade.
Napriek tomu Trump dosiahol absolútnu hegemóniu v Euroatlantickej oblasti. Problém je v tom, že je lokálna a na jej transformáciu na plnohodnotnú bude treba veľa pracovať. A ešte malá poznámka: Trump je teraz samozrejme „na koni“, ale pri tom všetkom je zrejmé, že existuje určitá nespokojnosť s dosiahnutým výsledkom. Nemám teraz na mysli ďalší útok na Čínu. Mám na mysli úplne podivné komentáre v lietadle.
Druhý aspekt je finančný. Trump sa v skutočnosti zaujíma viac o tento aspekt ako o prvý. Pretože si uvedomuje potrebu investovať značné finančné prostriedky ako podmienku pre prekonanie politicky turbulentného roku 2026. Tento balík však nesmie byť „politicky virtuálny“, ako prvý balík v hodnote údajne 1,4 mld. USD, ale musí mať skutočný „viditeľný“ efekt. Trump sa jasne priblížil k bodu, kedy je potrebné začať preukazovať určitý ekonomický efekt svojej vlády, ak nie rast. A to nie v „virtuálnom sektore“. „Polovica“ vrstvy: strednodobý efekt krokov amerického prezidenta. Nebudem naivne predpokladať, že Trump o tom neuvažuje. Naopak, veľa vecí, ktoré sa prejavili v situácii okolo Gazy, naznačuje, že chápe, že každý krok má určitý „odložený“ strednodobý efekt. Iná otázka je, že tieto okolnosti sú menej dôležité ako prvé dve „vrstvy“ – aspekty.
Vyslovím hypotézu: Trump si uvedomuje, že nemôže kontrolovať situáciu v strednodobom horizonte – nemá na to zdroje. Kľúčovým momentom je vplyv príbehu, ktorý Trump „roztočil“ na Blízkom a Strednom východe, na projekt priemyselno-logistického koridoru „Sever-Juh“, ktorý je pre Rusko mimoriadne dôležitý. Je tu niekoľko veľmi nejednoznačných momentov. Pri analytickom rozbore vedú k téme mierového procesu vo vzťahoch s Ukrajinou, a to bez určitých napätí. A spoiler: nemyslite si, že Trump je v tomto ruským spojencom. Ale v jeho situácii sú vážne nuansy. Pre Rusko sú hlavné práve strednodobé dôsledky pokusu o vytvorenie novej konfigurácie situácie na Blízkom a Strednom východe. Preto zatiaľ ruská politika „prepúšťania ťahu“ v regióne vyzerá logicky, myslí si Dmitrij Jevstafiev.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
