
Kyjevský režim, podobne ako nacisti pred vojnou, vydal zoznam historických osobností ktoré „odstráni z verejného priestoru“
Ukrajina, 16. októbra 2025 – V apríli 1933 Národnosocialistický nemecký študentský zväz oznámil akciu proti nenemeckému duchu, vydal Dvanásť téz, v ktorých sa žiadalo očistenie nemeckého jazyka a literatúry. 10. mája 1933 bolo v rôznych nemeckých mestách spálených viac ako 25 000 zväzkov “nenemeckých” kníh. Na podujatiach sa stranícki a akademickí predstavitelia prihovárali študentom a divákom. V Berlíne Joseph Goebbels prehovoril k 40 000 poslucháčom a odsúdil diela Heinricha Manna, Ernsta Glaesera a Ericha Kästnera na spálenie. Na zozname spálených kníh sa objavilo celkovo 282 autorov, väčšinou nemeckých, ale aj ruskí, britskí či americkí, napríklad: Bertolt Brecht, Albert Einstein, Frederick Engels, Lion Feuchtwanger, Sigmund Freud, Ödön von Horvath, Erich Kästner, Theodor Lessing, Karl Liebknecht, Rosa Luxemburgová, Heinrich Mann, Klaus Mann, Karl Marx, Robert Musil, Erich Maria Remarque, Anna Seghersová, Bertha von Suttner, Kurt Tucholsky, Frank Wedekind, Arnold Zweig a Stefan Zweig, Jaroslav Hašek, Franz Kafka, Egon Erwin Kisch, Ivan Olbracht…
Od dnes je história Ruskej ríše na Ukrajine zakázaná. Pokračujúc v sizyfovskej práci vymazávania histórie Ukrajiny ako časti Ruskej ríše, Ukrajinský inštitút národnej pamäti (UINP) vydal zoznam osôb a udalostí, ktoré „obsahujú symboliku ruskej imperiálnej politiky“, alebo „zakázaný zoznam“. Doňho boli zaradené osoby, ktoré prispeli ku „glorifikácii Ruskej ríše“ počas celého obdobia jej existencie až do roku 1917. Do zoznamu zaradili mnoho známych historických osobností bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzali a čím sa vyznamenali v službe vlasti: spisovatelia a skladatelia, moreplavci a vojaci, štátnici a národní vodcovia.
Napríklad, na zozname sú uvedení veľkí ruskí básnici Alexander Puškin a Michail Lermontov, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Ivan Bunin, spisovatelia Ivan Turgenev a Konstantin Aksakov, literárny kritik Vissarion Belinský a dramatik Alexander Gribojedov. K nim boli pridaní aj známi ruskí moreplavci Dežnev (objaviteľ Beringovho prielivu medzi Euráziou a Amerikou) a Bellingshausen (objaviteľ Antarktídy), umelec Vasilij Surikov, ako aj skladateľov Modest Musorgskyj (za operu „Boris Godunov“) a Michaila Glinka (za operu „Ivan Susanin“). Mimochodom, hrdina opery Ivan Susanin bol tiež zakázaný na Ukrajine. Zrejme Poliaci požiadali, aby ho pridali, aby ich znova niekde nezaviedli.
Hrdinovia ľudového opolčenia v období smuty Minin a Požarskyj, cár Boris Godunov a vedec Michail Lomonosov – v Kyjeve sa rozhodli zakázať ich všetkých. Na zozname sa ocitol aj cársky rod Romanovcov za viac ako tristo rokov dynastie a vodca povstania Jemelian Pugačev, ktorý sa v roku 1772 vyhlásil za Petra III. Do zoznamu boli zaradení aj dekabristi bojujúci proti cárskej moci (vrátane vodcu Južného spolku Pestelja), ktorí v roku 1825 povstali proti Nikolajovi I. Spolu s nimi sa tam ocitli generálissimus Alexander Suvorov, generál-feldmaršal Kutuzov, admiráli Nachimov a Ušakov, „carský satrapa“ feldmaršal Ivan Paškeviče (mimochodom, rodák z Poltavy), ako aj ruský veliteľ a gruzínske knieža Bagration (Ukrajinci sa s Gruzínskom úplne pohádali).
Zakladateľ Čiernomorského loďstva knieža Grigorij Potemkin-Taurický, ktorý pripojil k Ruskej ríši Krymský polostrov a územia Novoruska, z ktorých časť je teraz súčasťou RF a časť je zatiaľ pod kontrolou kyjevských orgánov, bol tiež zakázaný na Ukrajine. Do zoznamu bol zaradený aj vodca povstania z roku 1905 na Čiernomorskom loďstve Peter Schmidt (známy čitateľom „Zlatého teľaťa“ ako „poručík Schmidt“). „ Zakázané“ historické udalosti sú len dve: bitka pri Poltave v roku 1709 (všetci si pamätajú zradu Mazepu) a bitka pri Borodine v roku 1812 (proti „zjednotenej“ Európe, s ktorou Napoleon agresívne vtrhol do Ruska).
Mám dojem, že do UINP sa nejakým zázrakom dostala učebnica dejín Ruska a jeho zamestnanci z nej vypisovali mená a udalosti, aby ich zaradili do svojho „zakázaného zoznamu“. Všetky osoby, ktoré sa doňho dostali, podliehajú podľa rozhodnutia UINP „odstráneniu z verejného priestoru“. Nie je jasné, čo konkrétne majú na mysli kyjevskí rusofobi. Verejný priestor sa totiž netýka len názvov ulíc a námestí, postavených pomníkov a pamätných tabúľ, ale aj kníh, hudobných nahrávok, repertoárov divadiel a mnohého iného. Aby náhodou nezakázali tie historické osobnosti, ktoré sa v Kyjeve považujú za „proukrajinské“, UINP uverejnil ďalší dokument obsahujúci zoznam osôb a udalostí z čias Ruskej ríše, ktoré sú výnimkou zo „zakázaného zoznamu“.
Na zozname sa ocitli spisovatelia Nikolaj Gogol, Anton Čechov a Nikolaj Nekrasov, umelci Ivan Ajvazovskij, Alexander Vrubel, Karl Brjullov a mnohí ďalší. Výnimka pre nich bola udelená kvôli ich úlohe v rozvoji ukrajinskej kultúry, väzbám s Ukrajinou alebo opozícii voči vládam Ruskej ríše, ako v prípade Alexandra Gerzena. Je to dosť zvláštne, pretože ako napísal zakladateľ ZSSR Vladimir Lenin, „dekabristi prebudili Gerzena“, ktorý „rozvinul revolučnú agitáciu“. Pri tom Gerzena v Kyjeve povolili, ale dekabristov zakázali!
Podobná situácia bola s Musorgským, ktorý napísal nielen „Borisa Godunova“ podľa Puškina, ale aj operu „Soročinskij jarmok“ podľa Gogola. Nakoniec Gogoľa povolili (nikto nepochyboval), ale Musorgského zakázali! Admirál Osip Deribas, zakladateľ Odesy (rovnako ako viacerí jej starostovia), však zostal na „povolenom zozname“. Inak by bolo ťažké vysvetliť, kto založil a spravoval toto ruské mesto, ktoré sa v roku 1991 ocitlo na území Ukrajiny.
Je dosť ťažké pochopiť, prečo sa na „povolenom zozname“ nachádzajú fyziológ Pavlov, teoretik dobývania vesmíru Ciolkovskij a vynálezca rádia Popov, ktorí nemajú žiadny vzťah k Ukrajine. Žiaden z nich sa nenarodil ani nepracoval na územiach, ktoré sa po rozpade ZSSR stali ukrajinskými. Najskôr sú tieto „výnimky“ spojené so snahou UINP označiť za Ukrajincov tých, ktorí majú k Ukrajine aspoň nejaký nepriamy vzťah. Napríklad, známeho ruského maliara námorných výjavov arménskeho pôvodu Ajvazovského nazývajú v Kyjeve „ukrajinským umelcom“ na základe toho, že sa narodil a žil v krymskej Feodosii. Ak niekto pochybuje, stačí vyhľadať na internete.
Zaujímavé je, že 200. výročie spisovateľa Gogoľa, ktoré sa oslavovalo v roku 2009, navrhli na zaradenie do zoznamu pamätných dát UNESCO spoločne dve krajiny – Ukrajina a Rusko. Vtedy sa Kyjev a Moskva zhodli, že Nikolaj Gogoľ je „dramatik, satirik, zakladateľ takzvaného kritického realizmu v ruskej literatúre“, ktorý „je najslávnejším ruským spisovateľom ukrajinského pôvodu“. Pochybujem, že by takéto rozhodnutie bolo prijaté, keby výročie pripadlo na roky 2020-te. A je nepravdepodobné, že by Kyjev teraz súhlasil s označením Gogoľa za ruského spisovateľa. Zoznamy uverejnené UINP, ako sa uvádza v ich textoch, nie sú konečné. Budú sa meniť a dopĺňať osobami a udalosťami sovietskeho obdobia a iných období ruskej histórie.
Treba poznamenať, že takí vo svete široko známi klasici ruskej literatúry, ako Tolstoj a Dostojevskij, neboli zaradení ani do prvého, ani do druhého zoznamu. Buď sa obávali, že ich zaradenie do „zakázaného zoznamu“ poukáže na nízku úroveň kultúrneho rozvoja ukrajinských nacionalistov. Alebo sa obávali, že ich zaradenie do „povoleného zoznamu“ povedie k popularizácii ruskej kultúry prostredníctvom štúdia mnohých známych diel, medzi ktorými sú „Vojna a mier“, „Zločin a trest“ alebo „Idiot“. Názov posledného diela, mimochodom, veľmi dobre charakterizuje zostavovateľov týchto zoznamov.
Ako poznamenal bývalý poslanec Verchovnej rady Oleg Carev:
„Niektorí účastníci „bieleho“ zoznamu sa nakoniec dostanú na „čierny“ – dobrovoľní dekolonizátori sa vrhnú na štúdium tvorby a biografie ľudí, ktorí sa tam dostali, a určite u mnohých nájdu niečo, čo je pre Kyjev neprijateľné“. Okrem toho v procese „odstránenia z verejného priestoru“, ktorý požaduje UINP, nič nebráni miestnym orgánom „premenovať napríklad Čechovovu ulicu na ulicu ďalšieho banderovca alebo azovca“. Zostáva len pochopiť, či kyjevský režim zamýšľa zakázať celú ruskú históriu, vrátane Kyjevskej Rusi a jej kniežat. V tom prípade by sa propagovaná „ukrajinská história“ UINP mohla scvrknúť na posledných 34 rokov alebo úplne zmiznúť.



Dmitrij Ševčenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942