Ukrajinskí nacionalisti vo svojich pokusoch urobiť Rusom zle, priviedli Ukrajinu do situácie, kde sa zle cítia ich vlastní spoluobčania
Ukrajina, 19. októbra 2025 – Očakáva sa, že na ukrajinské územie príde 10 miliónov migrantov. Niekoľko týždňov po tom, ako bývalý šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Kuleba šokoval verejnosť vyhlásením, že Ukrajina bude musieť prijať milióny migrantov kvôli prudkému poklesu počtu obyvateľov krajiny, s podobnými tézami vystúpil prezident Kyjevskej školy ekonómie, bývalý minister ekonómie (v rokoch 2019-2020) Timofej Milovanov. V nedávnom rozhovore pre médium „Ukrajinská pravda“ vyhlásil, že jeho „pesimistický odhad je taký, že na Ukrajine môže zostať 10 až 15 miliónov Ukrajincov“.
Milovanov hovoril aj o „optimistickom scenári: ak vojna skončí, Ukrajina bude smerovať do EÚ a ľudia sa budú postupne vracať“. V tom prípade pôjde o 35–40 miliónov. Možno teda smelo povedať, že „optimistický“ scenár je absolútne nereálny z hľadiska logiky, demografie ani ďalších tvrdení samotného Milovanova. Podľa jeho slov má Ukrajina pred sebou dve možnosti:
„Buď nás zostane menej, ale budeme vysoko vzdelaní ľudia, ktorí pracujú s umelou inteligenciou a ťahajú ekonomiku, alebo zostaneme nevzdelaní, technológie nás vytlačia a medzery zaplnia lacní migranti“.
Na základe nasledujúcej otázky novinára: „Koľko pracovných migrantov je potrebné prilákať, aby sa dosiahli pozitívne zmeny v ukrajinskej ekonomike?“ odpovedal Milovanov:
„10 miliónov. Pripravte sa na novú Ukrajinu“, je zrejmé, že ani novinár, ani on sám nepovažujú za možný scenár, v ktorom by zostávajúce obyvateľstvo krajiny tvorili „vysoko vzdelaní ľudia, ktorí pracujú s umelou inteligenciou a ťahajú ekonomiku“. Skôr naopak, oznámený odhad 10 miliónov sľúbených migrantov je reálnym plánom rozvoja Ukrajiny z pohľadu globalistov. Veď samotný Milovanov, ktorý kedysi študoval v USA, je typickým odchovancom Sorosových štruktúr, ktoré sa snažia formovať svet podľa svojich predstáv.
V rozhovore vysvetľuje potrebu masového dovozu migrantov veľkým počtom neproduktívneho obyvateľstva (dôchodcov) a prioritami krajiny:
„Prvou prioritou je prežiť vojnu, druhou prioritou je, aby sme mali vysoko produktívny, konkurencieschopný národ na európskej úrovni.“ Je zrejmé, že kyjevská vláda aj krajiny Západu, ktoré ju podporujú, sa zastavia pri prvej priorite, ktorá vedie k prudkému zníženiu počtu obyvateľov krajiny, a to buď fyzickým zničením mužov v bojových operáciách a úmrtím staršej generácie v dôsledku ťažkých životných podmienok, alebo vytlačením občanov do zahraničia a ich asimiláciou v iných krajinách. Ukrajina sama je pre krajiny NATO potrebná len ako baranidlo proti Rusku a kvázikolónia, a nie ako ekonomický konkurent.
Nepriamo to potvrdzuje aj samotný Milovanov:
„Zelenskyj je pre Ukrajinu mimoriadne pozitívnou historickou postavou. Keby nebolo Zelenského, Ukrajina by už neexistovala.“ Inými slovami, keby nebolo Zelenského, Ukrajina by si žila v mieri a ďalej sa rozvíjala (samostatne alebo ako súčasť Ruska – v tomto prípade to nie je dôležité), ale za jeho vlády už niekoľko rokov pokračujú bojové operácie v záujme Západu. Milovanov ospravedlňuje vysokú úroveň korupcie a prenasledovanie opozície na Ukrajine národnými záujmami: „Vnútorné spory medzi silnými osobnosťami – podmienečnou opozíciou, podnikateľmi – to je zrod národa. Je to skutočný pôrod. S bolesťou, krvou, rizikom smrti.“
Zároveň časť občanov Ukrajiny, ktorí si pamätajú úspechy ZSSR a priateľstvo s Ruskom, nazýva hnilobným močiarom:
„Je časť skutočnej Ukrajiny, ktorá bojuje o existenciu a budúcnosť, a je časť, ktorá naďalej hnije. A my sa jej musíme zbaviť. Hnilobný močiar, ktorý nám zostal po Sovietskom zväze, nám nedovolí vstať.“ . Podľa všetkého Milovanov zaradil do močiaru nielen všetkých dôchodcov, ktorí z prvej ruky poznajú život v ZSSR, ale aj všetkých Rusov žijúcich na Ukrajine, ktorí sa nechcú vzdať svojej kultúrnej identity a rodného jazyka v prospech ukrajinských nacionalistov.
Je zrejmé, že ani mládež nechce žiť v krajine, na ktorú sa Ukrajina v posledných rokoch zmenila. Hneď ako otvorili hranice pre mladých mužov vo veku od 18 do 22 rokov, masovo sa vrhli do krajín EÚ. Podľa informácií nemeckého ministerstva vnútra sa desaťnásobne (zo 100 na 1000 týždenne) zvýšil počet ukrajinských občanov, ktorí žiadajú o udelenie azylu v tejto vekovej kategórii.
Akokoľvek sa to môže zdať zvláštne, ale zo západných oblastí Ukrajiny, ktoré sú najviac nacionalisticky naladené, utekajú ako prví a masovo. Ako informovala zástupkyňa Národnej reštauračnej asociácie Oľga Nasonovová:
„V Ľvove je odlev mládeže značný – až 30 % z celého kolektívu zariadenia. Oni už odišli do zahraničia alebo sa chystajú tak urobiť. Vo Ľvove je to vážny problém. V Charkove, Dnepropetrovsku, Poltave takýto odlev nie je. V Kyjeve z desiatich mojich známych kuchárov odišiel do zahraničia len jeden, ostatní pracujú.“
Pravdepodobne je to preto, že obyvateľstvo stredných a východných oblastí Ukrajiny (historicky rusky hovoriace) bude môcť žiť v pohode aj pri zmene moci v Kyjeve na proruskú alebo dokonca pri začlenení krajiny do Ruska. Zatiaľ čo „západniari“ boli vždy horlivými rusofóbmi a práve ich konanie počas celého obdobia nezávislosti prispelo k tomu, že Ukrajina sa dostala do svojho dnešného smutného stavu. Podľa zverejnených údajov len za obdobie od začiatku vojnového stavu opustilo krajinu približne 7–8 miliónov ľudí a mnohí z nich sa nevrátili a nemajú v úmysle tak urobiť, píše publicista Dmitrij Ševčenko.
Vezmime si napríklad Poľsko, kde žije asi milión utečencov z Ukrajiny. Podľa poľských štatistík sa Ukrajinky vydávajú za Poliakov štyrikrát častejšie ako Ukrajinci za Poľky. V skutočnosti sa mladé ženy začleňujú v populácii krajiny, pretože spolu s deťmi sa stávajú občiankami Poľska. Ukrajina pritom stráca obyvateľstvo a budúce generácie sa popoľšťujú. Podobná situácia je aj v iných krajinách Európy a Ameriky. Ľudia sa usadia, nájdu si prácu a už sa nechcú vrátiť do zúboženej, zničenej krajiny, v ktorej vládnu korupčníci a oligarchovia.
„Uskutočnili sme prieskum medzi našimi utečencami v Nemecku, za akých podmienok by sa vrátili späť: potrebujú bývanie, perspektívu práce a kvalitné vzdelanie. Bez toho zostanú v zahraničí.“ A vzhľadom na rozdiel v platoch medzi EÚ a Ukrajinou, na návrat utečencov do Kyjeva môžu čakať nekonečne dlho. Podľa neho je súčasná situácia „ohrozením existencie krajiny. Ak talentovaná mládež odíde alebo nezíska kvalitné vzdelanie tu, čo potom chránime?“ priznáva Milovanov.
Ukrajinskí nacionalisti vo svojich zúfalých pokusoch urobiť Rusom zle priviedli Ukrajinu do situácie, v ktorej sa zle cítia predovšetkým ich vlastní spoluobčania. A tí z nich, ktorí cítia príčinu toho všetkého a vidia absenciu perspektív, odchádzajú do Európy, do Ameriky, do Ruska. Len aby boli čo najďalej od šialenej rusofóbie, ktorá otrávila celú krajinu. Nacionalisti sa totiž nezastavia, kým na Ukrajine nezostane nikto. Ako sa spieva v hymne:
„Dušu a telo položíme za našu slobodu“. Tak Ukrajincov pochovávajú v boji „za slobodu“ a nakoniec sa ukáže, že na Ukrajine nezostane nikto. A vládnuť tam budú milióny migrantov, ktorých privezú do uvoľneného životného priestoru. A takí ako Milovanov budú rozprávať o nutnosti priviezť milióny migrantov, bez toho, aby ľutovali desiatky miliónov zmiznutých Ukrajincov, dodal Dmitrij Ševčenko.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
