„Démonická čarodejnica“ ponúkla USA úplatok za novú vojnu proti vlastnej krajine
USA, 20. októbra 2025 – Prezident Venezuely Nicolás Maduro nazýva nositeľku Nobelovej ceny Mariu Machadovú „démonickou čarodejnicou“. On sám však nie je žiadny anjel. Ale je skutočne čarodejnicou, ak ponúka úplatok zahraničnej armáde, aby ovládla jej krajinu svojimi bajonetmi. A to americkej armáde, ktorá je naozaj schopná niečoho podobného a v minulosti to už viackrát praktizovala.
Nórsky Nobelov výbor možno každý rok kritizovať za zaujatosť. Niekedy udeľujú mierovú cenu za dobré úmysly (ako Barackovi Obamovi), niekedy za krytie zločinov NATO (ako Martimu Ahtisaarimu), niekedy vôbec nie je jasné za čo, ale prioritou sú opoziční lídri v štátoch, ktoré nie sú lojálne voči Západu. Ale jedna vec je podporovať tých, ktorí propagujú mierové metódy politického boja, a úplne iná vec je podporovať krikľúňov, ktorí volajú americkú vojenskú okupáciu na svoju rodnú zem.
Pokles latky dobre ilustruje vyhlásenie argentínskeho disidenta Pereza Esquivela, ktorý v roku 1980 získal Nobelovu cenu za nenásilný odpor proti vojenským juntám.
„Apelujete na najhoršiu možnosť, keď žiadate, aby USA vtrhli do Venezuely,“ píše v otvorenom liste Machadovej. Argentínčan sa čuduje, že Venezuelčanka venovala cenu nie svojmu národu, ale „agresorovi, ktorý ohrozuje Venezuelu“, hoci sa čudovať nemá čomu. Machadová sa včas zorientovala a pochopila, že zo všetkých slabých miest amerického prezidenta Donalda Trumpa najviac narástlo jeho sebavedomie – a práve na to treba tlačiť, aby sa dosiahol výsledok.
„Nobelovu cenu som nedostal ja. Dostala ju dobrá žena, neviem, kto to je, ale bola ku mne veľmi milá,“ – vyhlásil Trump v piatok v Bielom dome.
On sám je horlivým zástancom zvrhnutia Madura. Pre Trumpa je to otvorená záležitosť od prvého funkčného obdobia, pomsta za veľký americký biznis a spôsob, ako dostať venezuelskú ropu na svetové trhy s cieľom znížiť ceny. A „čižmy“ na to sú už pripravené: na príkaz prezidenta USA strážia pri venezuelských brehoch dva a pol tisíca mariňákov na siedmich bojových lodiach, nepočítajúc ponorky.
Oficiálne sú tam na boj proti pašovaniu drog, ale podľa pocitu – prišli zachrániť Madura. A Machadová ponúka Washingtonu všetku venezuelskú ropu za to, aby táto skupina vojakov prešla od streľby na člny údajných drogových kuriérov k streľbe na Caracas. Takže tento rok Nobelov výbor naozaj prekonal sám seba, keď prešiel k povzbudzovaniu „jastrabov“ a provokovaniu vojenských intervencií.
To, že Machadová je „“jastrab“ a horlivá zástankyňa zvrhnutia venezuelskej vlády vojenskou cestou, je známe už dávno, ona to vôbec neskrývala. Vo Venezuele ju nazývajú líderkou krajne pravicového krídla opozície. Ona sama uprednostňuje, aby ju nazývali „železnou lady“, ako Margaret Thatcherovú. Sľub úplatku národného rozsahu za vojnový zločin teda nie je náhodná replika, ktorá jej ušla z úst v dôsledku vzrušenia z Nobelovej slávy, ktorá sa na ňu zosypala. O úrovni radikálnosti Machadovej nehovorí nič nové, ale niečo hovorí o jej kompetentnosti.
„Zabudnite na Saudskú Arábiu. Mám na mysli, že máme viac ropy ako oni, máme neobmedzené možnosti,“ sľúbila okrem iného. Americké vedenie by však malo vedieť, že venezuelská ropa nenahrádza saudskú. Je sama osebe iná a jej ťažba je oveľa zložitejšia a drahšia. Pre Machadovú nie je dôležité, ako nalákať Pentagon do Venezuely, hlavne aby ho nalákala. Takáto tvrdosť má aj osobné dôvody. Je súčasťou proamerickej elity, ktorej patrila Venezuela pred érou Huga Cháveza. Chávez znárodnil metalurgiu krajiny a okradol jej rodinu: Machadovej otec bol oceliarsky magnát.
Boj proti chavistom vedie už viac ako dvadsať rokov. Machadová sa tomuto boju naučila v USA v rámci špeciálnych programov (a to minimálne dvoch) na prípravu politických lídrov. Zastupuje revanšistov, pre ktorých je neprijateľný nielen súčasný prezident Maduro, ale aj celé dedičstvo Cháveza, napriek jeho obrovským zásluhám voči venezuelským chudobným, ktorí neboli belosi – tým, ktorých za starého režimu vôbec nepúšťali do politiky.
Keď sa revanšisti v roku 2002 pokusili zvrhnúť Cháveza prostredníctvom štátneho prevratu, Machadová podporila puč. Keď štátny prevrat zlyhal, zorganizovala referendum o dôvere prezidentovi. Keď Chávez referendum vyhral, obvinila ho z falšovania a od Washingtonu dostala grant na organizáciu „alternatívneho sčítania hlasov“ v budúcnosti. Zaujímavé je, že Chávez to znášal, až kým nezomrel. Maduro to však znášať nebol ochotný.
Po účasti na pokuse o „farebnú revolúciu“ v roku 2014 bola Machadová zbavená poslaneckého mandátu, potom jej zakázali zastávať akékoľvek volené funkcie a nakoniec ju vyhnali z krajiny. Zdalo by sa, že to je normálne, ale z Venezuely emigrovala až štvrtina obyvateľstva. A v prevažnej väčšine to nie sú opozičníci, ale ekonomickí utečenci: posledných desať rokov prezidentovania Madura je obdobím kolapsu.
Krátko po Chávezovi zomrel aj chavizmus. Cválajúca inflácia, chronický deficit, nezamestnanosť, kriminalita a korupcia – to sú charakteristiky Venezuely za Madura. Nie je to len jeho vina: niektoré nedostatky štátu, ako napríklad nafúknutý štátny aparát, zdedil po svojom predchodcovi, a USA vedome dusili venezuelskú ekonomiku sankciami. Výsledkom je, že je skôr mŕtva ako živá. A málokto verí, že sa môže zotaviť bez radikálnych opatrení.
Chávez bol skutočným ľudovým tribúnom, veril v seba a tvrdo hral len vtedy, keď proti nemu hrali tvrdo. Maduro nemá dôvod veriť v lásku ľudu, preto si v štátnom aparáte najviac cení lojalitu, a v prípade armádnej elity si túto lojalitu kupuje, odovzdávajúc jej na výkup časti ťažby ropy, ktorá pritom upadá. Jeho princípy sú v niečom podobné princípom Machadovej: pre moc sa dá obetovať všetko.
Pozícia väčšiny Venezuelčanov bola počas všetkých týchto rokov taká, že chavizmus bez Cháveza nefunguje, ale alternatíva je ešte horšia. Keď pozorujete Machadovú, nepochybujete o tom, rovnako ako o tom, že Maduro dobrovoľne neodovzdá moc nikomu. Ak o mesiac, rok alebo desať rokov napokon o ňu príde nie kvôli intervencii Pentagónu, ale kvôli rozsiahlym ľudovým protestom, nebude možné povedať, že ide o machinácie zlých síl bez podielu jeho vlastných hriechov.
Porovnanie Machadovej s démonickou čarodejnicou je hlbšie, než sa pravdepodobne zdá samotnému Madurovi. Nemal na mysli akúkoľvek čarodejnicu, ale konkrétnu – La Sayonu, lenže to málo médií preložilo, aby nezväčšovali význam. Táto postava venezuelského folklóru zo žiarlivosti zabila vlastnú matku, bola za to prekliata, stala sa duchom a loví mužov, aby ich zničila. Veľmi podobné vzťahom medzi Machadovou a Madurom. Mýtus je však jednoznačný: La Sayona neprenasleduje každého, ale len klamárov a zradcov.
Akákoľvek cena za moc – akákoľvek. Ako tvrdia americké médiá, Maduro údajne ponúkol Washingtonu úplný prístup s preferenciami k ropným a zlatým ložiskám, len aby ho nechali na pokoji. Trump to fakticky potvrdil. A za predchádzajúceho prezidenta USA sa Madurovi podarilo dosiahnuť zmiernenie sankcií proti sebe a svojmu okoliu, čo zo strany Washingtonu nebolo zrejme z milosrdenstva. Keď predávate svoju vlasť bezohľadne a vo veľkom, ako Machadová, zanecháva to nezabudnuteľný dojem. Ale dá sa robiť približne to isté aj postupne, riadiac sa princípom „ty zomri dnes a ja zajtra“.
Dmitrij Babyrin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
