Stane sa z Číny superveľmoc vďaka digitálnemu jüanu?
Čína, 23. októbra 2025 – 25. septembra začalo v Šanghaji fungovať Medzinárodné operačné centrum digitálneho jüanu. Vláda a vedenie strany v Číne si už na konci minulého storočia stanovili za cieľ urobiť zo svojej menovej jednotky „jüan“ medzinárodnú menu. Podrobne som o tom písal vo svojej knihe „Čínsky drak na svetovej finančnej scéne. Jüan proti doláru“ (M.: Knizhnyj mir, 2017).
Cenou neuveriteľného úsilia sa Pekingu podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný menový fond v roku 2015 prijal rozhodnutie o zaradení čínskeho jüanu do takzvaného „koša SDR“ (SDR – špeciálne práva čerpania; špeciálna mena emitovaná MMF). Toto zaradenie znamenalo, že jüan získal status „rezervnej meny“. Jüan sa stal piatou rezervnou menou v „koši SDR“ vedľa amerického dolára, eura, britskej libry šterlingov a japonskej jeny. Pokiaľ ide o „váhu“ v „koši“ (10,92 %), jüan sa okamžite umiestnil na treťom mieste, predstihol japonskú jenu (8,33 %) a britskú libru šterlingov (8,09 %). Avšak k lídrom – americkému doláru s podielom 41,73 % a euru s podielom 30,93 % – mal jüan veľmi ďaleko.
Jüan ako rezervná mena však nezostal stáť na mieste. V roku 2022 MMF prijal rozhodnutie o revízii podielov rezervných mien v „koši SDR“, podiel čínskeho jüanu bol zvýšený na 12,28 %. Udržal si tretie miesto v „koši“ za eurom (29,31 %) a pred japonskou jenou (7,59 %). Toto rozhodnutie MMF platí od roku 2023 až doteraz. V roku 2027 sa podľa harmonogramu MMF plánuje ďalšie prehodnotenie podielov (kvót) rezervných mien v „koši SDR“. Pozícia tej či onej rezervnej meny vo svetovej ekonomike a svetovom finančnom systéme sa však neurčuje len a ani tak veľmi podielom meny v „koši SDR“, ale skôr radom iných ukazovateľov.
Predovšetkým je to podiel meny na celkových menových rezervách členských krajín MMF. V polovici minulého desaťročia tento ukazovateľ čínskeho jüanu dosahoval skromnú hodnotu 2,9 %. Existovali nádeje, že po získaní statusu medzinárodnej meny začne podiel jüanu na svetových rezervách rásť. To sa však nestalo. V prvom štvrťroku minulého roka bol podiel jüanu na svetových rezervách len 2,15 %. V polovici tohto roka klesol takmer na 2,0 %. Je to približne rovnaká hodnota ako v prípade austrálskeho dolára.
Ďalším ukazovateľom je podiel meny v operáciách prebiehajúcich cez SWIFT (systém medzibankových platieb). V polovici minulého desaťročia tento ukazovateľ pre juan dosahoval 2,8 %. V septembri tohto roku tento ukazovateľ pre juan dosiahol 2,93 %. Je to len šieste miesto po americkom dolári (46,94 %), eure (25,61 %), britskej libre (6,76 %), japonskej jene (3,37 %) a kanadskom dolári (2,96 %). Ešte minulý rok však jüan v tomto ukazovateli zaujal štvrté miesto.
Uvedené čísla svedčia o trendoch týkajúcich sa čínskeho jüanu, ktoré možno nazvať „behom na mieste“. Alebo dokonca „krok vpred, dva kroky vzad“. A to napriek tomu, že čínska ekonomika sa vyvíja dynamickejšie ako ekonomiky krajín, ktoré predstavujú iné rezervné meny. Podľa údajov MMF sa podiel USA na svetovom HDP v období 2015-2025 znížil z 16,13 % na 14,65 % (údaj za rok 2025 je odhadom). V Japonsku pokles za uvedené obdobie predstavoval 4,41 % na 3,23 %. V Nemecku klesol z 3,65 % na 2,24 %. Vo Veľkej Británii klesol z 2,50 % na 2,13 %. Podiel Číny na svetovom HDP v roku 2015 dosiahol 15,73 %; v roku 2025 bude podľa odhadov MMF predstavovať 19,63 %. Čína sa už v minulom desaťročí stala prvou ekonomikou sveta, zaostávanie ekonomík západných krajín s ich rezervnými menami je čoraz zreteľnejšie.
V čom spočíva príčina tohto paradoxu? Podľa odborníkov je hlavnou príčinou skromnej medzinárodnej pozície jüanu to, že Čína obmedzuje konvertibilitu svojej meny. Záujem nerezidentov o čínsku menu by sa výrazne zvýšil, keby čínske orgány povolili cudzincom nakupovať všetko a všetkých v Číne. To by však znamenalo stratu ekonomickej a následne aj politickej suverenity Číny. Peking to neurobil a neurobí. Peking však hľadá spôsoby, ako skĺbiť nezlučiteľné. Čínske vedenie si veľmi dobre uvedomuje, že premena jüanu na skutočnú svetovú menu mu poskytne obrovské možnosti stať sa superveľmocou. Podobne ako získanie statusu svetovej meny pre americký dolár na konferencii v Bretton Woods v roku 1944 umožnilo Amerike stať sa v povojnovom svete superveľmocou a realizovať politiku Pax Americana.
Existujú určité náznaky, že na premenu Číny na superveľmoc sa Peking pokúsi použiť nie bežný jüan, ale digitálny jüan. T. j. digitálnu menu centrálnej banky (CBDC – Central Bank Digital Currency). Pripomínam, že Čína (Čínska ľudová banka – ČĽB) začala s vývojom digitálneho jüanu (oficiálny názov – e-CNY) približne v polovici minulého desaťročia. Niekoľko rokov však túto prácu nezverejňovala. Mnohé karty boli odhalené až koncom roka 2019, keď predstavitelia v Pekingu oznámili, že digitálny jüan je pripravený na testovanie. Niektoré charakteristiky e-CNY, ktoré boli oznámené na prelome minulého a súčasného desaťročia: je emitovaný výlučne Čínskou ľudovou bankou, a preto je úplne pod kontrolou štátu; na jeho používanie nie je potrebný bankový účet; môže fungovať bez internetu (offline transakcie); podporuje inteligentné zmluvy atď.
Pilotný projekt e-CNY sa realizuje už päť rokov. Čínska centrálna banka nezverejnila dátum prechodu od pilotného projektu k úplnému spusteniu e-CNY a nepublikuje pravidelné informácie o objeme operácií. Dostupné údaje o zavádzaní e-CNY však potvrdzujú, že projekt, ktorý čínska komunistická strana zaradila do dlhodobého ekonomického plánu do roku 2035, napreduje dynamicky. K júlu 2025 už 26 provincií a miest Číny používa digitálny jüan v pilotnom režime. NBK vydáva a distribuuje e-CNY prostredníctvom autorizovaných komerčných bánk. Základňa používateľov je veľmi impozantná. Do konca júla počet otvorených osobných digitálnych peňaženiek v juanoch presiahol 420 miliónov a počet firemných peňaženiek 12 miliónov. Za prvých sedem mesiacov roku 2025 dosiahol priemerný mesačný počet transakcií s použitím e-CNY 210 miliónov, priemerná mesačná suma transakcií bola 480 miliárd juanov (68 miliárd dolárov), čo predstavuje nárast o 42 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Medzinárodný menový fond a Banka pre medzinárodné zúčtovanie v Bazileji uznávajú, že Čína je absolútnym lídrom vo svete v zavádzaní CBDC.
Stojí za zmienku, že pôvodne NBK a čínski experti hovorili o tom, že digitálny jüan je určený výlučne na použitie na domácom trhu. Pred tromi rokmi však niektorí čínski úradníci a experti začali verejne uvažovať: nie je možné digitálny jüan používať v medzinárodných platbách? Začala sa aktívne diskutovať otázka vytvorenia medzinárodného platobného systému na báze e-CNY ako alternatívy k SWIFT s cieľom obísť sankcie a znížiť závislosť od dolára. Na internete sa objavilo veľké množstvo materiálov, v ktorých sa uvádza, že Čína a Rusko prešli vo vzájomných platbách na digitálny jüan. Že na úrovni BRICS sa diskutuje o projekte prechodu vo vzájomných platbách na čínsku digitálnu menu. Že krajiny BRICS už aktívne používajú e-CNY. Atď. Na oficiálnych stránkach Čínskej ľudovej banky a iných štátnych orgánov však takéto informácie nenachádzajú potvrdenie. Možno je to len zbožné želanie?
V skutočnosti možno hovoriť len o malých pilotných projektoch a jednotlivých testovacích operáciách. Napríklad o transakcii na Šanghajskej burze ropy a zemného plynu. V roku 2023 kúpila spoločnosť PetroChina International za digitálny jüan (e-CNY) 1 milión barelov ropy. Je však pravda, že túto transakciu možno nazvať cezhraničnou len podmienečne. Pretože kupujúca spoločnosť je síce považovaná za medzinárodnú, ale je registrovaná v Číne. Výpočty boli vykonané aj v rámci čínsko-indonézskeho projektu „Dve krajiny, dva parky“. Priemyselná banka použila digitálny jüan na realizáciu prvej cezhraničnej platby, ktorá trvala len 8 sekúnd od potvrdenia objednávky po pripísanie prostriedkov.
Od konca roka 2023 začal fungovať medzinárodný projekt mBridge pod záštitou BMR za účasti Číny, ako aj centrálnych bánk Thajska a Spojených arabských emirátov, zameraný na využívanie digitálnych mien zúčastnených krajín vo vzájomných platbách. V lete minulého roka sa k projektu pripojila centrálna banka Saudskej Arábie. V apríli 2025 Thajsko uzavrelo prvú ropnú transakciu s využitím digitálneho jüanu. V roku 2023 čínske banky začali testovať platby e-CNY s Ruskom. Mená ruských partnerov však nie sú zverejnené. Informácie sú veľmi „nejasné“. Celkovo možno zatiaľ počet cezhraničných transakcií s použitím e-CNY, potvrdených spoľahlivými zdrojmi, spočítať na prstoch jednej ruky. Ale podľa niektorých znakov sa Čína pripravuje na veľký vstup na svetovú scénu so svojou digitálnou menou. Zatiaľ však svoje karty nezverejňuje. Podobne ako počas prvých štyroch až piatich rokov prípravy pilotného projektu e-CNY, aj v tejto oblasti Peking svoje aktivity nezverejňoval.
Čiastočne impulz k práci Číny na uvedení e-CNY na medzinárodnú scénu dal 47. prezident USA Donald Trump. Po prvé, Washington môže už zajtra začať ukladať vážne sankcie proti Pekingu, a ten bude potrebovať digitálnu menu, aby sa týmto sankciám vyhol. Po druhé, Donald Trump dal kríž na ďalší vývoj a zavedenie digitálneho dolára. Pripomínam, že impulzom pre vývoj a spustenie digitálneho dolára na začiatku tohto desaťročia bol práve Peking. Washington sa obával, že Peking sa môže stať lídrom vo svete digitálnych mien, a výrazne zintenzívnil práce na digitálnom dolári. Pre Peking je to dnes jedinečná príležitosť: hlavný potenciálny konkurent v podobe USA sa dobrovoľne vzdal boja o hegemóniu vo svete digitálnych mien. A Peking má možnosť stať sa tu monopolistom. A absencia pokroku v premenení bežného jüanu na svetovú menovú hegemóniu (o čom som hovoril vyššie) sa dá a treba kompenzovať energickým „propagovaním“ digitálneho jüanu.
Zdá sa, že Čína už odhalila prvú kartu týkajúcu sa e-CNY ako svetovej meny. 25. septembra tohto roku bolo v Šanghaji oficiálne uvedené do prevádzky Medzinárodné operačné centrum digitálneho jüanu. Centrum bolo založené Čínskou ľudovou bankou. Úlohou centra, ako bolo oznámené pri jeho otvorení, je propagácia národnej digitálnej meny na svetovej scéne. Konkrétnejšie úlohy centra:
1) vývoj a prevádzka systémov cezhraničných platieb a blockchainovej infraštruktúry;
2) podpora integrácie domácich a medzinárodných finančných sietí;
3) podpora obchodu, investícií a inovácií v oblasti digitálnych financií.
Ako uviedol na otvorení podpredseda NBK Lu Lei, „prototyp cezhraničnej finančnej infraštruktúry pre digitálny jüan (e-CNY) je už vytvorený“. O podrobnostiach tejto infraštruktúry zatiaľ nevieme takmer nič. Myslím si však, že v najbližšej dobe Peking začne odhaľovať svoje karty a uvidíme kompletný obraz tejto infraštruktúry.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
