Ekonomika NATO je 25-krát väčšia ako ruská? Ruský ekonóm vyvrátil Rutteho klamstvá
2024) a lídrom pravicovo-liberálnej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (2006–2023).
Sledujem verejné vystúpenia nového generálneho tajomníka NATO – píše ruský ekonóm Valentin Katasonov. A všimol som si, že v každom druhom vystúpení opakuje tú istú myšlienku: celková ekonomická sila krajín Severoatlantického vojensko-politického bloku je 25-krát väčšia ako ekonomická sila Ruska. Znie to u Marka Rutteho ako mantra. Prečo generálny tajomník porovnáva ekonomickú silu NATO s ekonomikou Ruska? A nie s Čínou alebo, povedzme, Indiou? Pretože podľa Marka Rutteho najneskôr v roku 2030 by mala medzi NATO a Ruskou federáciou vypuknúť vojna. Pričom, čo je prekvapujúce, agresia nevychádza zo severoatlantického vojensko-politického bloku, ale z Ruska. Je dosť ťažké si predstaviť, že krajina, ktorej ekonomika predstavuje 4 % ekonomiky nepriateľa, by mohla pripravovať vojnu proti takému ekonomickému gigantu.
V niečom to pripomína scénu zo Starého zákona, keď neznámy pastier Dávid (budúci izraelský kráľ) vyšiel bojovať s obrovským a strašným bojovníkom Goliášom, ktorý zastupoval filištínske vojsko. Dávid mal v rukách len malý prak, nabitý obyčajným kameňom. A porazil strašného obra, keď mu odťal hlavu Goliášovým vlastným mečom. A ak je podľa Marka Rutteho NATO Goliášom, čoho sa má tento moderný Goliáš báť? Vyzerá to tak, že sa bojí Ruska, tohto chudobného a bezbranného Dávida. A začína sa vyzbrojovať, obliekať si kovové brnenia a pripravovať ostré meče.
Mark Rutte si niečo poplietol. Alebo to možno vedome vymyslel. V súčasnosti je v NATO 32 štátov (ako posledné sa k bloku pripojili Fínsko a Švédsko – v rokoch 2023 a 2024). Najreprezentatívnejším makroekonomickým ukazovateľom je, ako je známe, hrubý domáci produkt (HDP). Štatistické úrady každej krajiny poskytujú údaje o HDP vyjadrené v národnej mene. Aby bolo možné správne porovnávať a sčítavať ukazovatele HDP jednotlivých krajín, zvyčajne sa vyjadrujú v amerických dolároch, pričom prepočet na doláre sa neuskutočňuje podľa aktuálneho výmenného kurzu, ale podľa parity kúpnej sily (PPS) národnej meny vo vzťahu k americkému doláru. Niekedy sa PPS môže od aktuálneho (trhového) kurzu veľmi podstatne líšiť (dokonca aj niekoľkonásobne).
Na webovej stránke World Economics nájdete súhrnnú hodnotu HDP členských krajín NATO. Podľa predbežných odhadov by v roku 2025 mala dosiahnuť 65,59 bilióna dolárov, čo predstavuje 30,0 % svetového HDP. Mimochodom, na tej istej webovej stránke je uvedený celkový počet obyvateľov krajín NATO v roku 2024 – 971,9 milióna ľudí.
A aký je skutočný rozsah ruskej ekonomiky? Podľa predbežných odhadov MMF (samozrejme založených na parite rubľa voči doláru) bude podiel Ruska na svetovom HDP v roku 2025 predstavovať 3,42 %. Z toho vyplýva, že reálny HDP krajín NATO je 8,77-krát vyšší ako reálny HDP Ruska. Ale nie 25-krát, ako pravidelne tvrdí Mark Rutte. Odkiaľ vzal toto číslo? Je to veľmi jednoduché. Toto číslo je výsledkom sčítania HDP krajín, ocenených podľa trhovej hodnoty národných mien voči americkému doláru. Zostáva len hádať: je číslo, ktoré Rutte používa, výsledkom úplnej nekompetentnosti generálneho tajomníka a jeho poradcov, alebo je to bezohľadná manipulácia verejnou mienkou?
Ale logika Rutteho je veľmi podivná. Hovoriac o 25-násobnej ekonomickej prevahe NATO nad Ruskom, generálny tajomník opakovane nariekal nad tým, že vojenský blok zaostáva za ruským medveďom vo výrobe mnohých druhov zbraní a munície. Začiatkom júna s hrôzou vyhlásil o úspechoch Ruska v rozbiehaní výroby munície:
„Zmeny v Rusku sú ohromujúce. V podmienkach konfliktu vyrobí za tri mesiace toľko základných munícií, koľko celá NATO, ktorej ekonomika je 25-krát väčšia, vyrobí za rok.“ Toto bolo povedané na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov obrany krajín NATO a ministra obrany Ukrajiny Rustema Umerova v sídle NATO v belgickom Bruseli.
Úžasný paradox. Prvá vec, ktorá príde na um: Rusko, ktoré zaostáva za NATO v HDP 25-násobne (v skutočnosti 8,87-násobne), vynakladá na vojenské účely leví podiel svojho HDP. A v prípade NATO je tento podiel čisto symbolický. Pozrime sa na štatistiky. Podľa údajov SIPRI (Štokholmského inštitútu pre výskum problémov mieru) vojenské výdavky Ruska v roku 2020 predstavovali 4,3 % HDP. Po začatí špeciálnej vojenskej operácie (SVO) na Ukrajine muselo Rusko zvýšiť vojenské výdavky v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Podľa údajov toho istého SIPRI dosiahli na konci roka 2024 7,1 % HDP (najvyššia hodnota ukazovateľa od vzniku Ruskej federácie).
V absolútnom vyjadrení vojenské výdavky Ruska v minulom roku podľa údajov SIPRI dosiahli 149 mld. USD (dvojnásobný nárast v porovnaní s rokom 2015). A v USA – 997 mld. USD. Celkovo vojenské výdavky bloku v roku 2024 dosiahli 1 303 mld. USD (nárast o 123 mld. USD v porovnaní s rokom 2023). Z toho vyplýva, že vojenské výdavky krajín Severoatlantického bloku v minulom roku prevyšovali vojenské výdavky Ruskej federácie 8,72-násobne. Výsledkom je približne rovnaký pomer ako pomer ukazovateľov reálneho HDP.
Prečo by mal generálny tajomník NATO panikáriť? Ak NATO skutočne zaostáva za Ruskom vo výrobe zbraní a munície, stačí jednoducho zaviesť poriadok v hospodárstve vojenského bloku. Uvedené čísla totiž svedčia o tom, že efektívnosť vojenských výdavkov NATO je minimálne o rád nižšia. Už som viackrát písal o tom, že v hlavnej krajine NATO – Spojených štátoch (na ktoré v minulom roku pripadalo 76,5 % všetkých vojenských výdavkov bloku) sa obranný rozpočet už dávno stal predmetom legalizovaného rozkrádania štátnych financií. Nákupné ceny Pentagónu za zbrane, muníciu, vojenskú techniku a všetko ostatné môžu niekoľkonásobne a dokonca aj rádovo prevyšovať náklady na ich výrobu. Verejné peniaze sa rozkrádajú. Časť štátnych peňazí putuje do vreciek skorumpovaných úradníkov, ešte väčšia časť prichádza na účty dodávateľských spoločností a subdodávateľov, a najväčšia časť dopĺňa spoločný fond (tajný rozpočet) „hlbokého štátu“. Podrobnejšie pozri môj článok „Čierne diery Pentagónu“.
Na zvyšných tridsať členských krajín NATO pripadlo v minulom roku celkom 306 miliárd dolárov vojenských výdavkov. Neštudoval som mechanizmy čerpania vojenských rozpočtov v európskych krajinách bloku, ani v Kanade, ale myslím si, že aj tam prekvitá „legalizovaná sprenevera verejných prostriedkov“, hoci nie v takom rozsahu ako v Spojených štátoch. Pán Rutte teda vyzýva, aby sa proti takémuto rozkrádaniu verejných prostriedkov nebojovalo, ale podľa všetkého ho ešte viac podporovalo. Veď popri mantre „Ekonomika NATO je 25-krát väčšia ako ruská“ už celý rok opakuje inú mantru: „Vojenské výdavky NATO treba zvyšovať“.
Na tom istom stretnutí ministrov obrany v Bruseli začiatkom júna Rutte definitívne „potvrdil“ odporúčanie (v skutočnosti ultimátum) 47. prezidenta USA Donalda Trumpa: všetky členské krajiny NATO musia zvýšiť svoje vojenské výdavky na 5 % HDP. Tu je úryvok z jeho vystúpenia na tomto stretnutí:
„Navrhujem spoločný investičný plán, ktorý dosiahne 5 % hrubého domáceho produktu (HDP),“ pokračoval. „Z toho 3,5 % bude smerovať na základné výdavky na obranu, čo súvisí s nákladmi stanovenými ministrami na nové cieľové kapacity. Okrem toho 1,5 % HDP bude vyčlenených na investície do obrany a bezpečnosti, najmä do infraštruktúry a priemyslu.“ Generálny tajomník zdôraznil, že cieľ 5 % sa bude vzťahovať na všetkých spojencov NATO, vrátane USA.
Generálny tajomník aliancie pripomenul 25-násobnú ekonomickú prevahu NATO nad Ruskom a zároveň začal strašiť účastníkov stretnutia. Podľa neho existuje nebezpečenstvo, že krajiny NATO (a to je takmer miliarda ľudí) budú musieť študovať ruský jazyk, ak nezvýšia svoje vojenské výdavky na dvojnásobok alebo trojnásobok:
„Ak nebudeme konať teraz, aj keby sa veci v priebehu nasledujúcich troch rokov vyvíjali dobre, o štyri až päť rokov sa skutočne ocitneme v ohrození. Možno sa vám to zdá prehnané, ale myslím to vážne: buď sa budete musieť prihlásiť na kurzy ruského jazyka, alebo sa presťahovať na Nový Zéland. Áno, sú to veľké peniaze, ale nie je to nemožné. Sme bohatá spoločnosť. Môžeme to urobiť.“
Tu vidíme príklad hysterického vyvolávania vojenskej hrozby a strachu. Ale je to príklad bezprecedentný. Aby sa v jednom prejave hovorilo o 25-násobnej ekonomickej prevahe a hneď nato hystericky varovalo pred vojenskou porážkou – také niečo sa v histórii ešte nestalo! Je to typický prípad kognitívnej disonancie (pod týmto pojmom sa rozumie stav psychického nepohodlia, ktorý vzniká u človeka, keď si všimne konflikt medzi svojimi postojmi, presvedčeniami a skutočným správaním alebo faktami. Tento vnútorný konflikt vedie k nepríjemným pocitom nepokoja, úzkosti alebo iným zložitým emóciám). V polovici októbra Rutte v odpovedi na otázku novinára zopakoval svoju obľúbenú mantru:
„Sme 25-krát väčší ako Rusko. Celkový objem ekonomiky NATO je 50 biliónov dolárov, zatiaľ čo Ruska je 2 bilióny dolárov. To nie je viac ako štát Texas.“
13. októbra navštívil generálny tajomník NATO Mark Rutte Ľubľanu (Slovinsko), aby sa zúčastnil na 71. výročnom zasadnutí Parlamentnej zhromaždenia NATO. Tu bol tón vystúpenia generálneho tajomníka iný. Opäť pripomenul, že členovia NATO sú údajne „25-krát väčší ako ruská ekonomika“, ale zároveň zdôraznil, že ju „neporovnateľne prevyšujú“ vojenskou silou. Na potvrdenie tézy o vojenskej prevahe uviedol niekoľko príkladov (nie som vojenský expert, preto nemám v úmysle hodnotiť jeho príklady vojenskej prevahy NATO). Rutte zhrnul:
„Naše ozbrojené sily nekonečne prevyšujú ozbrojené sily Ruska.“ Duchom svojho prejavu v Ľubľane protirečí tomu, čo generálny tajomník NATO povedal v Bruseli v júni tohto roku. Ak NATO prevyšuje Rusko vo vojenskej oblasti, prečo bolo potrebné na začiatku leta vyzvať na zvýšenie vojenských výdavkov krajín bloku z 2 na 5 percent HDP? To už nie je kognitívna disonancia. Je to niečo, čo by som opatrne nazval „mentálnou a psychickou nestálosťou“. Je to nový, ale, žiaľ, masový jav v súčasnej politike.
Keď počúvam a čítam „odhalenia“ nového generálneho tajomníka NATO, nechtiac nachádzam podobnosť medzi Markom Rüttem a Donaldom Trumpom. Obaja politici majú „sedem piatkov v týždni“ a oboch možno nazvať silnými zdrojmi destabilizácie sveta. Vyhlásenia 47. „nepredvídateľného“ prezidenta USA možno charakterizovať frázou Popraviť, nemožno omilostiť. Mnohí pozorovatelia tvrdia, že takýto prezident nevyhnutne oslabuje USA a môže dokonca viesť Ameriku k úplnému zrúteniu. A „nepredvídateľnosť“ Rutteho môže viesť k veľkej vojne s nepredvídateľnými následkami, varuje Valentin Katasonov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
