Slovensko posilňuje obranný priemysel
modernizácia vnútornej infraštruktúry a expanzie prostredníctvom exportných aliancií – predstavuje zásadný posun v ambíciách slovenského obranného sektora.
Výroba CV90 a posilnenie domáceho priemyslu
Rozhodnutie Slovenska zaobstarať 152 nových bojových vozidiel pechoty CV90 Mk IV od spoločnosti BAE Systems Hägglunds je jedným z najvýznamnejších modernizačných projektov v histórii slovenských ozbrojených síl. Kontrakt v hodnote takmer 1,3 miliardy eur, podpísaný koncom minulého roka, predstavuje nielen obnovu zastaraného vozového parku, ale aj príležitosť pre slovenský priemysel zapojiť sa do výrobných a technologických procesov na medzinárodnej úrovni.
Kľúčovým domácim partnerom sa stala spoločnosť Koval Systems, ktorá zaisťuje finálnu montáž veží pre slovenský variant CV90 a v budúcnosti môže rozšíriť svoj podiel aj na ďalšie časti konštrukcie. Podľa riaditeľa obchodného úseku firmy Jána Michálka sa očakáva, že toto partnerstvo „prinesie dlhodobé výhody nielen pre Koval Systems, ale aj pre širšiu sieť slovenských dodávateľov“. Britsko-švédsky koncern BAE Systems Hägglunds naopak oceňuje schopnosť slovenských firiem adaptovať sa na štandardy NATO, čo zaisťuje kompatibilitu s aliančnou infraštruktúrou.
Modernizovaný model CV90 Mk IV predstavuje technologický skok oproti súčasným BVP-1 a BVP-2. Je vybavený novým motorom Scania s výkonom 1000 koní, zosilnenou prevodovkou X300. To znamená, že slovenská armáda získa nielen modernú platformu, ale aj vozidlo schopné postupnej modernizácie v nasledujúcich dekádach.
BAE Systems navyše ponúka modulárnu rodinu veží série D, ktoré je možné osadiť automatickými kanónmi kalibru 30–50 mm. Slovenská verzia pravdepodobne využije 35mm variant, čo oproti existujúcej výzbroji predstavuje zásadné zlepšenie palebnej sily. Výrobné zapojenie domáceho priemyslu umožní taktiež vznik dodávateľských vzťahov v oblasti elektroniky, optiky a systémov riadenia paľby – segmentov, kde môžu slovenské firmy ďalej rásť.
Tento model spolupráce, ktorý kombinuje modernizáciu armády s transferom technológií, zodpovedá trendom, ktoré sa presadzujú aj v iných európskych krajinách. Nejde teda iba o nákup zahraničnej techniky, ale o strategické partnerstvo, ktoré posilňuje priemyselnú sebestačnosť a vytvára základ pre budúce exportné kapacity. Slovensko sa tým postupne približuje štátom, ktoré svoje zbrojné akvizície využívajú na rozvoj vlastného priemyselného ekosystému — a nie iba ako jednorazovú modernizačnú investíciu.
Medzinárodná spolupráca s Indiou
Zatiaľ čo projekt CV90 posilňuje domácu výrobnú základňu a väzby na európskych partnerov, novo uzavreté memorandum o spolupráci medzi Slovenskom a Indiou otvára úplne iný rozmer – exportnú a technologickú diplomaciu. V polovici apríla podpísala indická spoločnosť Airbornics Defence & Space Pvt Ltd (ADSL), dcérska firma JCBL Group, memorandum o porozumení (MoU) so slovenskými partnermi o spolupráci pri vývoji vojenských technológií novej generácie.
K podpisu dohody došlo počas štátnej návštevy indickej prezidentky Droupadi Murmu na Slovensku, kam ju sprevádzala delegácia zástupcov indického obranného priemyslu. Pre Indiu, ktorá sa v rámci svojich programov Atmanirbhar Bharat („sebestačná India“) a Make-in-India usiluje o rozvoj domácej výroby a technologickú nezávislosť, predstavuje dohoda so Slovenskom krok k diverzifikácii partnerstva mimo tradičných dodávateľov zo Západu či Ruska.
Slovenský prínos má spočívať predovšetkým v poskytovaní know-how, vývoji systémov a prenose skúseností z vývoja obranných platforiem. Výroba a finálna montáž naopak prebehne v Indii, čím sa slovenské technológie stanú súčasťou tamojšieho priemyselného ekosystému. Táto forma spolupráce prináša obom stranám výhody – Indii umožní rozvíjať vlastné výrobné kapacity, zatiaľ čo Slovensko získa prístup na mimoriadne rozsiahly trh, ktorý sa v posledných rokoch stal jedným z najväčších odberateľov vojenskej techniky na svete.
Podľa dostupných informácií sa spolupráca zameria na vývoj zbraňových modulov a systémov novej generácie, vrátane zďaleka riadených modulov (napr. slovenská rodina Gladius) a vežových systémov Turra 30, ktoré by mohli byť integrované do indických programov Future Infantry Combat Vehicle (FICV) a Future Ready Combat Vehicle (FRCV). Obe tieto platformy majú tvoriť chrbticu budúcich obrnených síl indickej armády. Dohoda zároveň počíta s možnosťou rozšírenia spolupráce aj do ďalších oblastí – predovšetkým delostrelectva, kde má Slovensko čo ponúknuť vďaka samohybným húfniciam Zuzana 2 a EVA M2. Tieto systémy sa osvedčili nielen v domácej výzbroji, ale aj v exportných kampaniach, a mohli by predstavovať atraktívne komponenty pre indické ozbrojené sily.
Z ekonomického hľadiska je táto spolupráca mimoriadne dôležitá. Slovenský obranný priemysel, ktorý sa po rozpade Československa dlho stretával s nedostatkom zákaziek, tak získava šancu stabilizovať svoje financovanie prostredníctvom licenčných kontraktov a exportu technológií. Pre menšiu zbrojnú ekonomiku, akú Slovensko predstavuje, môže byť vstup na indický trh – hoci prostredníctvom lokálnej výroby – prelomovým momentom. Politicky potom memorandum posilňuje pozíciu Slovenska ako partnera, ktorý dokáže exportovať nielen výrobky, ale aj inžinierske znalosti. V kontexte rastúceho dopytu po spolupráci v oblasti obranných technológií v strednej Európe sa tým Slovensko profiluje ako inovatívny hráč schopný prenášať svoje skúsenosti aj mimo európskeho rámca.
Porovnanie a synergia: domáca modernizácia a exportné ambície
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zapojenie Slovenska do výroby európskych bojových vozidiel CV90 a spolupráca s Indiou na vývoji zbraňových systémov sú dva úplne oddelené procesy. V skutočnosti však predstavujú komplementárne časti jednej stratégie: premeniť slovenský obranný priemysel z pasívneho príjemcu zákaziek na aktívneho hráča globálneho zbrojného trhu.
Projekt CV90 prináša slovenskú technologickú modernizáciu zvnútra – umožňuje domácim podnikom získať prístup k špičkovým technológiám, výrobným štandardom NATO a ku know-how nadnárodného koncernu BAE Systems. Tým sa posilňuje kvalifikácia pracovnej sily, buduje infraštruktúra a zvyšuje sa dôveryhodnosť slovenských firiem v rámci medzinárodných dodávateľských reťazcov. Tieto skúsenosti sú prenositeľné do ďalších projektov a dávajú slovenskému priemyslu konkurenčnú výhodu pri vyjednávaní nových kontraktov.
Naopak spolupráca s Indiou predstavuje vonkajší rozmer tejto stratégie – využitie novo nadobudnutých schopností na rozšírenie slovenskej prítomnosti mimo európskeho trhu. Zatiaľ čo európska spolupráca umožňuje zlepšiť technologickú základňu, indické partnerstvo poskytuje odbytové kanály a finančnú stabilitu prostredníctvom licenčnej výroby. Kombinácia oboch smerov tak vytvára udržateľný model rozvoja: domáca výroba zvyšuje kvalitu, exportné partnerstvo zaisťuje kontinuitu dopytu.
Ďalším faktorom je politická hodnota diverzifikácie. Slovensko sa dlhodobo nachádza medzi tlakom európskej integrácie a potrebou ekonomickej flexibility. Zapojením sa do projektov mimo EÚ – napríklad s Indiou – si Bratislava otvára priestor pre samostatnejšiu zahranično-obchodnú politiku v oblasti obranného priemyslu. Zároveň sa tým profiluje ako spojovací článok medzi európskou a ázijskou technologickou sférou, čo môže v budúcnosti posilniť jej diplomatický význam.
Existujú však aj výzvy. Výroba licencovaných produktov v Indii znamená, že časť zisku aj kontroly nad finálnym produktom zostáva mimo Slovensko. Úspech týchto projektov preto bude závisieť od schopnosti slovenských firiem zachovať si kľúčové kompetencie, a nie iba poskytovať technickú asistenciu. Rovnako je nutné zabezpečiť, aby rast exportných aktivít neviedol k oslabeniu domáceho segmentu, ktorého primárnou úlohou zostáva posilnenie obranyschopnosti vlastnej armády.
Napriek týmto rizikám sa však ukazuje, že Slovensko našlo rovnováhu medzi modernizáciou a expanziou. Na jednej strane posilňuje svoje obranné kapacity prostredníctvom špičkovej techniky, na druhej strane využíva získané skúsenosti na to, aby vstúpilo do globálnych inovačných sietí. V kontexte regiónu, kde sa často hovorí o „montovniach zbraní“, predstavuje táto dvojitá stratégia krok smerom k plnohodnotnej obrane-priemyselnej suverenite.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
