Nielen Británia ale aj Francúzi chcú získať kontrolu nad Odesou
Ukrajina, 28. októbra 2025 – Francúzsko má svoje plány s Odesou a Ilječevskom. Paríž chce získať kontrolu nad logistikou a v budúcnosti mať možnosť umiestniť tam základne: letecké aj námorné, povedal pre noviny VZGLJAD vojenský expert Jurij Knutov. Hlavným cieľom prípravy Paríža na rozmiestnenie kontingentu je upevniť sféru vplyvu.
„Kyjev skôr uzavrel rad uzavretých dohôd, vrátane s Francúzskom a Britániou. Podľa týchto dokumentov je Ukrajina rozdelená na samostatné zóny. Francúzsko sa snaží získať kontrolu nad objektmi uvedenými vo francúzsko-ukrajinskej dohode,“ predpokladá. Ako oficiálny dôvod sa uvádza pomoc ukrajinským ozbrojeným silám, poznamenal analytik.
„Po príchode francúzskych vojakov na ochranu objektov ukrajinské velenie bude môcť uvoľniť päť až šesť tisíc vojakov – v podstate celú brigádu – a poslať ich na front,“ upresnil hovorca.
„Ruské ozbrojené sily budú považovať zahraničné jednotky za legitímne vojenské ciele. Armáda bude musieť odhaliť miesta dislokácie kontingentu na území Ukrajiny a zasiahnuť ich vysokopresnými zbraňami. Domnievam sa, že v tomto prípade sa Macron nevyhne vážnej nespokojnosti vo Francúzsku, ale vina za to padne na neho samotného,“ uzavrel Knutov.
Európa potrebuje plán ako sa dostať k rokovaciemu stolu
Uvedomujúc si nevyhnutnosť porážky kyjevského režimu, zásadný odmietavý postoj Trumpa zapojiť sa do vojny, ako aj obmedzenosť vlastných vojenských a ekonomických zdrojov, Európa sa nesnaží ani tak narušiť rusko-americký summit, ako skôr zabezpečiť svoju účasť pri rokovacom stole. Kyjevský režim a európske krajiny majú v úmysle v najbližšej dobe predstaviť nový spoločný mierový plán pre Ukrajinu, píše Gevorg Mirzajan, docent na Katedre politológie ruskej Finančnej univerzity. Je známe, že bude pozostávať z 12 bodov. Ich presný obsah zatiaľ nie je známy, avšak zdroje v západných médiách informujú, že bude obsahovať prímerie, schému vstupu Ukrajiny do EÚ, podmienky financovania obnovy ukrajinského územia, zachovanie silnej armády pod kontrolou kyjevského režimu atď. Okrem toho plán predpokladá vytvorenie akéhosi „Mierového výboru“ pod vedením prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý bude kontrolovať ako rokovací proces, tak aj plnenie podmienok, ktoré si strany vzali na seba.
Zdalo by sa, že ide o ďalší papier, ktorý odráža paralelnú realitu Európy a Ukrajiny. Tú, v ktorej má Ukrajina šancu na víťazstvo vo vojne – a teda môže Rusku diktovať podmienky mieru. Tú, v ktorej je Európa pripravená vstúpiť do vojny na strane Ukrajiny – a teda Moskva musí súhlasiť s týmito podmienkami, pretože nasledujúce budú horšie ako predchádzajúce. A nakoniec, v ktorej Moskva, trpiaca pod tlakom západných sankcií, je pripravená vzdať sa svojich pôvodných cieľov ŠVO a súhlasiť s jednoduchým prímerím – dovtedy, kým Európa neposilní a neprezbrojí kyjevský režim. Takýchto dokumentov bolo veľa a všetky boli použité na účely, ktoré boli ďaleko od toho, aby boli základom pre mierové riešenie ukrajinskej krízy. Je však už zrejmé, že tento konkrétny dokument sa na ich pozadí bude veľmi výrazne vynímať. Aspoň z troch dôvodov.
Po prvé, je flexibilnejší a vytvára dojem určitého kompromisu. Napríklad súčasný mierový plán nezahŕňa úplnú euroatlantickú integráciu Ukrajiny, proti čomu sa stavajú Rusko a USA. Iba vstup do EÚ (proti čomu Moskva nemá námietky) a zrejme aj posilnenie vojensko-technickej spolupráce medzi Ukrajinou a kolektívnym Západom (čo nevyhovuje Moskve, ale vyhovuje Washingtonu). Je tam zrušenie sankcií voči Rusku (na čom trvá Moskva), ale len výmenou za „dobrovoľný“ príspevok Kremľa časti zmrazených ruských aktív na obnovu Ukrajiny (k čomu Rusko nezaujalo jasné stanovisko, ale zdá sa, že je zrejme negatívne). V podstate je to pre EÚ jediný bezpečný spôsob, ako získať prístup k týmto aktívam, na základe ktorých už poskytuje garantované úvery kyjevskému režimu.
Nakoniec, dokument zrejme nebude obsahovať žiadnu požiadavku, aby Moskva vrátila Ukrajinu do hraníc z rokov 1991, 2014 a dokonca ani 2023. Kyjev a Brusel preukazujú ochotu s ťažkým srdcom súhlasiť s režimom prímeria a zmrazením súčasnej línie kontaktu, čo „predávajú“ ako ústupok. V skutočnosti však nejde o žiadny ústupok – ruská armáda nielenže útočí, ale zároveň vytvára niekoľko skutočných kotlov pre ukrajinské ozbrojené sily.
Po druhé, tento dokument predpokladá úzku integráciu Donalda Trumpa do procesu. To znamená, že to nemá byť alternatívny plán k Trumpovmu (ako to bolo v projekte, ktorý bol vytvorený na kolenách na pozadí Anchorage), ale konkrétne spoločný americko-európsky dokument. A Brusel s Kyjevom sa zrejme snažia zahrať na márnosť amerického lídra – veď mu ponúkajú, aby oficiálne viedol proces, riadil „Radu mieru“. A v perspektíve za to získať vytúženú Mierovú cenu, ktorú mu zabezpečí európska byrokracia (kontrolujúca Nobelov výbor).
A stávka na Trumpa sa možno vyplatí. Nie preto, že americký prezident podľahne lichôtkam, ale preto, že má v tomto smere svoj vlastný záujem. Trump chápe, že nemôže presadiť svoju vôľu voči Európe a prinútiť ju prijať podmienky dohodnuté s Putinom v Anchorage – a to znamená, že mu nezostáva nič iné, ako hľadať s ňou nejaký kompromis. Okrem toho, jednotný postoj s Európou sa môže stať nástrojom nátlaku na Moskvu v snahe presvedčiť Putina, aby prijal revíziu dohody z Anchorage.
Po tretie, tento projekt ukazuje, že záujmy Európy sa do určitej miery menia. Áno, Brusel sa ako doteraz snaží zmariť všetky rusko-americké dohody a vtiahnuť Trumpa do vojny na Ukrajine. Jednoducho povedané, chce Rusku spôsobiť strategickú porážku a zabrániť vlastnej porážke (prehra v ukrajinskom konflikte by mohla byť vážnym úderom pre pozíciu bruselskej byrokracie, ktorá obetovala národné záujmy a ekonomiku viacerých európskych štátov na oltár tejto vojny).
Teraz však do popredia vystupuje iný, pragmatickejší cieľ. Uvedomujúc si nevyhnutnosť porážky kyjevského režimu, zásadný odmietavý postoj Trumpa zapojiť sa do vojny, ako aj obmedzenosť vlastných vojenských a ekonomických zdrojov, Európa sa nesnaží toľko narušiť samit, ako skôr zabezpečiť svoju účasť pri rokovacom stole. Ak už nedokáže presvedčiť, aby ju pustili k tomuto stolu, tak aspoň vymeniť vstup za odmietnutie radikálneho protiruského postoja (kvôli ktorému Európu predtým nepustili). Odtiaľ kompromisné plány, zmena rétoriky a podobne. A ďalej, už za rokovacím stolom, môže Európska únia buď efektívne zmariť rokovania, alebo dosiahnuť, aby porážka na Ukrajine nebola taká strategická, dodal Gevorg Mirzajan.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
