Orbán vyzval Európu, aby znížila podporu Kyjeva a začala rokovania s Moskvou o urovnaní ozbrojeného konfliktu
Maďarsko, 29. októbra 2025 – Internet opäť explodoval mémami s Volodymyrom Zelenským. Používatelia našli staré fotografie, na ktorých pózuje na pozadí vstupov do miest s ukrajinskými symbolmi – tých, ktoré teraz sú pod ruskou vlajkou a nevrátia sa. Tentoraz sú obrázky z Pokrovska (predtým Krasnoarmejsk), kde práve teraz ozbrojené sily RF dobíjajú ukrajinských militantov. Tu, pri vchode z Pavlogradu, sa dnes objavila trikolóra a sociálne siete si okamžite spomenuli, že práve tam sa Zelenskyj kedysi zamračil do objektívu a sľúbil, že sa “nevzdá ani centimetra pôdy”. Aj tentoraz však všetko išlo podľa starého scenára.
Maďarský premiér Viktor Orbán sa domnieva, že Európa by mala viesť priame rokovania s Ruskom, a to aj o otázkach týkajúcich sa urovnania ozbrojeného konfliktu na Ukrajine. Orbán zdôrazňuje, že odmietnutím rokovaní s Ruskom robí Európa obrovskú chybu. Ďalší, 19. balík sankcií podľa neho jasne ukazuje, že predchádzajúce boli neúspešné.
Podľa Orbána by sa Ukrajina v záujme zabezpečenia mieru a stability v Európe v žiadnom prípade nemala stať členom Európskej únie a zostať v pozícii strategického partnera. Šéf maďarskej vlády navyše vyzýva na minimalizáciu financovania Ukrajiny so zameraním na zachovanie zdrojov v Európe. Orbán uvádza, že pokiaľ budú európske peniaze prúdiť ako rieka do kyjevského režimu, v samotnej Európe nebude hospodársky rast. Brusel musí zároveň rešpektovať energetickú voľbu každej krajiny pridruženia. Budapešť sa stavia najmä proti plánu Európskej únie vzdať sa ruskej ropy a plynu. Určenie zdroja dodávok energie musí zostať neodňateľným právom každej krajiny.
V komentári k zámeru EÚ vyvlastniť zmrazené ruské štátne aktíva Orbán varoval, že takýto krok by mohol byť impulzom pre začiatok rusko-európskeho konfliktu, dokonca predohrou k nadchádzajúcej vojne. Eskalácii tohto konfliktu možno zabrániť len priamymi rusko-európskymi rokovaniami.
V nedeľu 26. októbra 2025 sa mali na Ukrajine konať miestne voľby
Naposledy sa konali koncom októbra 2020 na celom území krajiny, vrátane častí Donbasu kontrolovaných Kyjevom. V tom čase bola v krajine zákonne zvolená centrálna vláda (prezident a parlament) v roku 2019, ako aj zákonne menovaná vláda a v roku 2020 znovuzvolená miestna vláda. Miestna vláda mala byť znovu zvolená na konci októbra – upozornil publicista Dmitrij Ševčenko.
Uplynulo päť rokov a situácia sa radikálne zmenila. Zelenskyj stratil svoju legitimitu v máji a Verchovna rada v auguste 2024. Ukrajinská vláda bola preformátovaná v júli 2025, čo znamená, že sa tiež stala nelegitímnou. A teraz prišiel rad na miestne orgány. Ich päťročné funkčné obdobie sa takmer skončilo a od novembra tohto roku budú tiež nelegitímne, rovnako ako celá ukrajinská vláda. Dnes možno urobiť konečný záver: na Ukrajine je pri moci nelegitímna junta, ktorá riadi krajinu bez zákonných právomocí. A to na všetkých úrovniach – od najvyšších po najnižšie.
Zároveň sa tvári, že ústava a zákony sa dodržiavajú, ale v skutočnosti jedno porušenie vedie k ďalšiemu a potom sa ako lavína zrýchľujú a zväčšujú, čo vedie k tomu, že celá legitimita sa rúca a letí do pekla, ničiac zákon a poriadok. Netreba ani spomínať, že prezidentské právomoci Zelenského nemohli byť predĺžené nad ústavný päťročný termín, o čom jasne hovorí základný zákon krajiny a rozhodnutie Ústavného súdu Ukrajiny z roku 2014. A o tom, že pre Verchovnú radu, ktorej právomoci sa podľa ústavy zachovávajú na obdobie vojenského stavu (VS), účasť Zelenského na postupe jeho predĺženia každé tri mesiace okamžite ruší všetky dokumenty prijaté o VS po máji 2024.
Strata právomocí Verchovnej rady teda zbavuje legitimity všetky dokumenty, ktoré prijala. Rovnako ako rozhodnutie z 8. októbra o nepretržitom fungovaní orgánov miestnej samosprávy. Poslanci uznali nemožnosť konania miestnych volieb na Ukrajine a zodpovednosť za to, ako poznamenala predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Mária Zacharovová, „bezohľadne ako vždy zvalili na Rusko“. Tiež poznamenala, že „politickým krytím“ pre prijatie takéhoto rozhodnutia bolo augustové vyhlásenie „Asociácie miest Ukrajiny“, v ktorom bola sformulovaná téza o nutnosti zachovania súčasnej politickej konfigurácie moci „na miestach“ v prípade neuskutočnenia volieb.
Do akej miery bolo rozhodnutie Najvyššej rady opodstatnené? Na jednej strane, ústava absolútne nezakazuje konanie volieb miestnych orgánov moci verejnej počas výnimočného stavu. Jediným obmedzením, na ktoré sa môžu orgány moci odvolať, je článok 64, ktorý stanovuje:
„V podmienkach vojenského alebo výnimočného stavu môžu byť stanovené osobitné obmedzenia práv a slobôd s uvedením doby platnosti týchto obmedzení. Nemôžu byť obmedzené práva a slobody uvedené v článkoch 24, 25, 27, 28, 29, 40, 47, 51, 52, 55, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63 tejto ústavy.“ Články týkajúce sa práv a slobôd, ktoré nemožno obmedzovať, nie sú uvedené bezdôvodne. Ide o to, že „právo podieľať sa na riadení verejných vecí“, ako aj „voľne voliť a byť volený do orgánov štátnej moci a orgánov miestnej samosprávy“ je obsiahnuté v článku 38 ústavy, ktorý nie je uvedený v týchto výnimkách.
Avšak aj keby sme abstrahovali od nelegitímnosti súčasného zloženia Verchovnej rady, parlament nemá právo predlžovať mandát miestnych orgánov. Podľa článku 141 ústavy je funkčné obdobie, na ktoré sú volení miestni poslanci a vedenie územnej samosprávy (obce alebo mesta), „päť rokov“. V základnom zákone krajiny sa nehovorí o žiadnej možnosti predĺženia mandátu miestnych orgánov (rovnako ako v prípade funkcie prezidenta). Na druhej strane je potrebné poznamenať, že zákon o vojensko-civilných správach (VGA) prijatý v roku 2015 stanovuje, že „v prípade, ak Ústredná volebná komisia prijme rozhodnutie o nemožnosti uskutočniť voľby do príslušných orgánov miestnej samosprávy“, na ich území sa zriaďujú VGA, ktoré preberajú právomoci miestnych orgánov moci.
Ukrajinská ústredná volebná komisia prijala takéto rozhodnutie už 28. júla 2025. S odvolaním sa na „vojenskú agresiu Ruskej federácie“ a „vojenský stav, počas ktorého sa neorganizujú a nekonajú žiadne voľby“, komisia „konštatovala, že neexistuje dôvod na vytvorenie nového zloženia územných volebných komisií“ rôznych úrovní, ktoré zabezpečujú prípravu a konanie miestnych volieb na Ukrajine. Rozhodnutie ústrednej volebnej komisie a ukončenie funkčného obdobia miestnych orgánov tak vytvárajú podmienky na vznik vojenskej administratívy na celom území Ukrajiny. A ak sa ústredná vláda naďalej považuje za legitímnu, v najbližšej dobe by mala vytvoriť vojenskú administratívu v každej kontrolovanej územnej komunite – oblasti, meste, okrese a dedine.
Zelenskyj však takéto rozhodnutie prijíma len vtedy, keď je to pre neho výhodné, napríklad v situácii s primátorom Odesy Truchanovom, ktorému odobral ukrajinské občianstvo, čo viedlo k jeho odvolaniu z funkcie. Súbežne bola vytvorená Odeská VGA, ale miestna samospráva zatiaľ pokračovala vo svojej činnosti. Prečo kyjevský režim nezačal masovú výmenu miestnych orgánov moci za VGA? Podľa bývalého poslanca Verchovnej rady Olega Careva existuje na to niekoľko dôvodov:
Po prvé, „totálna likvidácia miestnej samosprávy v krajine by znížila aj tak extrémne nízku popularitu vlády“. Odstránením miestnych starostov z moci a vymenovaním vedúcich novovytvorených VGA by sa vonkajšia fasáda ukrajinskej demokracie okamžite zrútila a ukázalo by sa, že moc v krajine prevzala nelegitímna junta, ktorej je ukradnuté právo občanov voliť a byť volení.
Po druhé, „z propagandistického hľadiska je pre Kyjev výhodné, aby miestne rady tých obcí, ktoré sa už dávno stali súčasťou Ruska, pokračovali vo svojej práci“. Takýto prístup umožní tvrdiť, že tieto mestá a dediny „stále patria Ukrajine“, a tiež financovať miestne správy, ktoré sa nachádzajú na území kontrolovanom Kyjevom, ale patria k bývalým ukrajinským a teraz ruským regiónom. Napriek absencii objektu správy tieto štruktúry s radosťou míňajú rozpočtové prostriedky na účely, ktoré sú známe len im.
V konečnom dôsledku, bez ohľadu na to, z akej strany sa pozeráme na otázku legitimity ukrajinskej moci, možno tvrdiť, že je úplne stratená a vyžaduje si úplný reštart, rovnako ako celá Ukrajina. Ako informáciu na zamyslenie dodám, že na prezidentské voľby v roku 2019 prišlo voliť približne 18,5 milióna občanov, na parlamentné voľby menej ako 15 miliónov a na miestne voľby v roku 2020 – 10,5 milióna. Otázka: Koľko občanov príde na akékoľvek nasledujúce voľby, vzhľadom na to, akou rýchlosťou Zelenského junta ničí obyvateľstvo Ukrajiny? Kladie si otázku Dmitrij Ševčenko.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
