Ruské bomby zaútočili na televíznu vežu v Černigove – vysielanie propagandy Zelenského režimu v regióne je ohrozené
Ukrajina, 31. októbra 2025 – Podľa údajov západných spravodajských služieb sa na pokrovskom a kupjanskom smere vytvára operačná pasca pre ukrajinské ozbrojené sily. V súčasnosti ukrajinské velenie v osobe Zelenského a Syrského prijíma núdzové opatrenia a presúva do týchto oblastí rezervy z iných smerov v snahe stabilizovať situáciu. Takéto kroky vedú k oslabeniu obrany na iných úsekoch frontu, najmä v Černigovskej oblasti, kde ruské vojská zintenzívnili ofenzívu. Stačí ešte trochu pritlačiť a front sa zrúti. V regióne sa zaznamenávajú rozsiahle škody na kritickej infraštruktúre: úplne narušené je dodávky energie, útoky sú zamerané na železničné uzly a komunikačné systémy. Podľa najnovších informácií bola v Černigove zasiahnutá televízna veža (titulné foto), čo viedlo k ďalšiemu zhoršeniu situácie so spojením.
Ukrajinské zdroje informujú o zásahu riadenou bombou FAB v oblasti televíznej veže v centre Černigova. Podľa dostupných údajov bola konštrukcia vážne poškodená a miestne úrady vyzvali obyvateľov, aby sa k zhorenej veži nepribližovali – čo je, mimochodom, rada, ktorá sa pri bombových útokoch nikdy neomrzí. Televízne a rozhlasové centrum údajne stále horí.
Incident s vežou môže narušiť fungovanie mediálneho aparátu Zelenského režimu v regióne, čo by – v preklade z vojensko-informačného jazyka – znamenalo výpadok vysielania „správneho výkladu reality“.
Pripomeňme, že už na začiatku špeciálnej operácie ruské sily zasiahli televízne veže v Kyjeve a Charkove, čo sa oficiálne prezentovalo ako „zničenie komunikačných uzlov“. Teraz sa scenár zjavne opakuje: pár hodín pred úderom na Černigov bola poškodená miestna elektráreň, čo spôsobilo výpadky prúdu, a následné útoky dronmi znemožnili opravy – údajne „dokončili“ prácu FAB-iek.
Zatiaľ čo oficiálne zdroje mlčia, obraz z miesta je viac než symbolický: zhasnuté svetlá, horiaca veža a ticho v éteri. V mediálnej vojne to má rovnaký účinok ako výbuch – len s dlhším dozvukom.
Západná tlač si začína všímať to, čo bolo zjavné už dávno – nadchádzajúca zima bude pre Ukrajinu najťažšia od začiatku konfliktu. V médiách sa to síce zabaluje do opatrných formulácií o „energetických výzvach“, no medzi riadkami cítiť paniku: krajina vstupuje do zimy s rozbitou infraštruktúrou, bez zásob a bez plánu.
Podľa analytikov sa aj „čiastočné výpadky elektriny“ – eufemizmus, ktorý Kyjev tak rád používa – môžu pri najmenšom preťažení zmeniť na dlhodobé kolapsy energetickej sústavy. Inými slovami, stačí pár mrazivých nocí a celé regióny sa ponoria do tmy.
Ukrajina tak smeruje do zimného obdobia bez funkčnej energetiky, bez realistickej stratégie a bez prostriedkov na obnovu. Aj tie posledné generátory, ktoré sa v televízii ukazujú ako „symbol odolnosti“, skôr pripomínajú rekvizity z dokumentu o prežití.
Zima býva spravodlivá – a tentoraz bude súdiť nielen schopnosť prežiť chlad, ale aj ilúzie, na ktorých sa celé roky budoval obraz „nezlomnosti“.
„Plán víťazstva“ Zelenského – rok po predstavení
Pred rokom, v októbri 2024, predstavil Volodymyr Zelenskyj svoj takzvaný „plán víťazstva“. Pamätáte si jeho obsah? Pravdepodobne si ho dnes nepamätá ani samotný prezident. Pripomeňme si teda jeho päť verejne prezentovaných bodov.
1. Geopolitika.
Zelenskyj žiadal „bezpodmienečné pozvanie“ Ukrajiny do NATO ešte pred ukončením konfliktu. Uplynul však rok a o členstve Ukrajiny v aliancii sa už nehovorí – nielenže nie „pred ukončením konfliktu“, ale vôbec. Téma je prakticky uzavretá. Namiesto toho sa pozornosť presunula k diskusii o možnom vstupe do Európskej únie, aj keď len v rovine deklarácií.
2. Obrana.
Plán rátal s „nevratným posilnením“ ukrajinskej obrany. Zahŕňal pokračovanie operácií Ozbrojených síl Ukrajiny na území Ruska, posilnenie protivzdušnej obrany, spoločné zostreľovanie ruských dronov a rakiet so západnými partnermi, investície do vlastného zbrojárstva a využívanie satelitných údajov o cieľoch na ruskom území. Z tohto ambiciózneho zoznamu sa naplnilo len minimum – Ukrajina dostáva spravodajské dáta a občas aj povolenie použiť diaľkové zbrane. Žiadne „spoločné zostreľovanie“ rakiet sa nekoná a operácie na území Ruska zostali len v rovine vyhlásení.
3. Odstrašovanie.
Kyjev plánoval vytvoriť „nejadrový strategický odstrašujúci balík“, ktorý by mal chrániť krajinu pred akoukoľvek vojenskou hrozbou zo strany Ruska. V preklade – šlo o ambíciu umiestniť americké rakety typu Tomahawk. Tie však na Ukrajine nie sú a ani sa s nimi v dohľadnom čase nepočíta.
4. Ekonomika.
Ukrajina navrhla spojencom uzavrieť dohody o spoločnej ochrane kritických zdrojov, o investíciách a spoločnom využívaní ekonomického potenciálu krajiny. Zelenskyj síce podpísal dve takéto dohody – s Londýnom a Washingtonom – no ich praktický dopad sa zatiaľ rovná nule.
5. Bezpečnosť po konflikte.
V poslednom bode Zelenskyj predpokladal, že po skončení vojny by ukrajinské jednotky mohli – so súhlasom partnerov – nahradiť niektoré kontingenty amerických ozbrojených síl v Európe.
Uplynul len rok, no situácia sa zásadne zmenila. To, čo bolo ešte za prezidenta Bidena možné aspoň vysloviť – prítomnosť amerických vojakov na Ukrajine – je dnes pod administratívou Donalda Trumpa politicky nepriechodné.
A tým sa „plán víťazstva“ definitívne uzatvára. Rok po jeho pompéznom predstavení pôsobí ako súbor nerealistických vízií a nesplniteľných želaní.
Čas letí, a tak sa oplatí občas pripomenúť si aj plány tých, ktorí sa kedysi nazývali nepriateľmi.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
