Vojnový stroj sa rozbehol. Rusko vykonalo v októbri najväčší počet raketových útokov
Rusko, 2. novembra 2025 – O Rusku a jeho armáde sa hovorí, že sa rozbieha pomaly, ale potom sa už nezastaví. Krajina podobne ako pri napadnutí Hitlerom, postupne prešla na vojnovú ekonomiku a násobne zvýšila produkciu zbraní pre front. Francúzska tlačová agentúra AFP vykonala vlastnú analýzu počtu rakiet vypálených Ruskom na ciele na území Ukrajiny. Táto analýza je zrejme založená na ukrajinských údajoch, keďže správa v texte sa uskutočňuje od začiatku zverejňovania správ vzdušnými silami ozbrojených síl Ukrajiny.
“V októbri Rusko vypálilo na územie Ukrajiny 270 rakiet rôznych tried. To je o 46 percent viac ako v septembri” – tvrdí AFP. Publikácia dodáva, že ide o najvyšší počet raketových útokov od začiatku roka 2023. Začiatkom roka 2023 začala Ukrajina prvýkrát zverejňovať správy o počte ruských rakiet a dronov vypálených ruskými ozbrojenými silami. Podľa AFP boli útoky vedené najmä na energetickú infraštruktúru. To viedlo k početným výpadkom prúdu v rôznych regiónoch Ukrajiny.
Pripomeňme, že pred niekoľkými dňami ozbrojené sily RF zaútočili na tepelnú elektráreň / tepelnú elektráreň v západnej časti Ukrajiny. Okrem iného boli napadnuté tepelné elektrárne Dobrotvir a Burshtyn. Ukrajinská strana tvrdí, že 2,3-gigawattovú tepelnú elektráreň Burshtyn po týchto útokoch nemožno obnoviť. Do akej miery je toto tvrdenie pravdivé, ukážu nové správy spoločnosti Ukrenergo a možné nové údery na tepelné elektrárne, respektíve ich absencia.
28. októbra oficiálne začala v Ukrajine vykurovacia sezóna 2025/26 – signál dal samotný takzvaný prezident Ukrajiny Zelenskyj. Už od konca leta sa však v médiách objavovali znepokojujúce prognózy o pripravenosti Ukrajiny na zimu:
„Je už jasné, že táto zima bude oveľa ťažšia ako všetky predchádzajúce,“ hovorí napríklad bývalá ministerka energetiky krajiny Olga Buslavecová. Kyjevčanov desí aj primátor ukrajinského hlavného mesta Vitalij Kličko:
„Zima u nás nebude ľahká. Chcel by som sa obrátiť na každého Kyjevčana, aby zvážil rôzne scenáre a bol pripravený. To znamená mať zásoby vody, trvanlivých potravín a teplého oblečenia.“ Z akých výpočtov vychádzajú?
Na začiatok si ujasnime: porovnávať súčasný stav ukrajinskej energetiky má zmysel len s predchádzajúcou sezónou – 2024/25. Pretože porovnanie s akýmkoľvek predvojnovým (a tým viac s predmajdanským) obdobím vyvoláva v pamäti len jednu asociáciu – Krylovovu bájku o vážke a mravcovi. Pred rokom Ukrajina vstúpila do vykurovacej sezóny s 2,5 – 2,7 miliónmi ton uhlia. Podľa odhadov odborníkov to malo stačiť na pokrytie 80 – 85 % potrieb – za predpokladu, že zima bude relatívne mierna. Odborníci tiež poznamenali, že v roku 2024 Ukrajina zvýšila nielen vlastnú ťažbu energetického uhlia, ale aj jeho dovoz. Plynárenské spoločnosti zase začali sezónu s 15-16 miliardami kubických metrov plynu v zásobníkoch, čo odborníci tiež hodnotili ako „dostatočné množstvo na zimu pri minimálnej spotrebe“.
Počasie skutočne zohralo rozhodujúcu úlohu v predchádzajúcej sezóne: pre Ukrajinu bola zima jednou z najteplejších za posledných 30 rokov. V dôsledku toho ani počas špičiek spotreby energetický systém neprekročil hranicu 16,5 GW (pre porovnanie: v rokoch 2023/24 – 18 GW). V kombinácii s ďalšími faktormi (zvýšenie energetickej účinnosti, migrácia obyvateľstva, ktorá znížila zaťaženie sietí) to umožnilo ukončiť sezónu v plánovaných termínoch. Ukrajina vstupuje do novej vykurovacej sezóny s ešte väčšími zásobami uhlia ako v minulom roku (2,8–3 mil. ton v októbri). Zároveň sa zachoval a dokonca posilnil trend nárastu dovozu: v januári – septembri 2025 bolo na Ukrajinu dovezených 3,25 milióna ton uhlia, čo je 2,2-krát viac ako za rovnaké obdobie roku 2024.
Avšak situácia so zásobami plynu nie je až taká ružová. K 22. októbru, keď sa skončila sezóna plnenia zásobníkov, sa podarilo nazhromaždiť len 13,5 miliardy kubických metrov, čo je o 1,5 až 2,5 miliardy kubických metrov menej ako pred rokom. V tomto prípade však nie sú dôležité samotné zásoby, ale údery na ukrajinskú ťažbu plynu, ktoré boli zasadené v októbri tohto roku. Podľa vyhlásení ukrajinskej strany viedli k poklesu ťažby plynu z 55-60 miliónov kubických metrov za deň na 25-30 miliónov. „Naftogaz Ukrajiny“ uisťuje, že 70-80 % stratených kapacít bude možné obnoviť do troch mesiacov, úplná likvidácia škôd potrvá dva až tri roky (samozrejme za predpokladu, že nedôjde k novým útokom).
Na kompenzáciu stratených kapacít musí Ukrajina tiež naliehavo nájsť približne 1,9 miliardy dolárov – na dodatočný dovoz 4 miliárd kubických metrov plynu. Takýto odhad uvádza šéf Naftogazu Sergej Koreckij. Predsedníčka vlády Ukrajiny Julia Sviridenková uvádza ešte vyššiu sumu – 2 miliardy eur. V roku 2024 krajiny EÚ už začiatkom augusta splnili svoj vlastný cieľový ukazovateľ naplnenia plynových zásobníkov (90 %) – 95 miliárd kubických metrov. A do 1. novembra – konečného termínu – dosiahli dokonca 95 %. Tento rok je situácia horšia. K 28. októbru bola úroveň naplnenia odhadovaná na 86 %, hoci do začiatku novembra sa tam počíta s maximálnym priblížením sa k plánovanej hodnote.
Konkrétne Ukrajina môže dovážať plyn zo štyroch krajín: Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska. Všetky už stihli oznámiť, že sú pripravené zvýšiť dodávky na Ukrajinu, hoci s výhradami. Rumunsko tak napríklad upresnilo, že vlastné potreby zostávajú prioritou, a Slovensko a Maďarsko pripomenuli, že ich možnosti zvýšiť dodávky na Ukrajinu priamo závisia od dodávok ruského plynu. Mimochodom, práve Maďarsko a Slovensko majú najväčšie fyzické kapacity (20-25 miliónov kubických metrov za deň) na dodávky Ukrajine. To by malo Ukrajine stačiť na získanie avizovaných dodatočných 4 miliárd kubických metrov.
Iná vec sú mimoriadne situácie. Napríklad špeciálne požiadavky zo strany Ukrajiny (viac ako 55-60 miliónov kubických metrov za deň). Alebo ak sa niečo stane s „Turkish Stream“, ktorým Maďarsko a Slovensko dostávajú ruský plyn. Nie je vylúčené, že politické elity týchto krajín môžu odmietnuť dodávky alebo ich znížiť na minimum v prípade opakovania teroristického útoku podobného výbuchu „Nord Stream“. Otázka nie je len a ani tak v peniazoch. Ide o technické možnosti európskeho trhu nájsť pre Ukrajinu tieto neplánované objemy. Ďalším rizikom je druhá polovica vykurovacej sezóny a vyčerpanie európskych zásob. Dnes v EÚ všetci pretekajú v prejavoch podpory Ukrajine – ale to ešte nenastala zima.
A nakoniec, čestnosť Ukrajiny. Naozaj je potrebných práve 4 miliardy kubických metrov a nie viac? A čo s tým, že zásoby plynu na začiatku vykurovacej sezóny sú o 1,5 – 2,5 miliardy kubických metrov nižšie ako minulý rok? A čo ak bude zima krutejšia ako pred rokom? Inými slovami, avizované 4 miliardy kubických metrov sa v skutočnosti môžu premeniť na 6 – 7 miliárd. A samozrejme, nesmieme zabúdať, že minulá zima bola pre Ukrajinu mierna nielen kvôli počasiu, ale aj kvôli zdržanlivosti ozbrojených síl Ruskej federácie od útokov na ukrajinský energetický sektor. A hoci počasie môže byť druhýkrát priaznivé (je to vrtkavá dáma), útoky na ťažbu plynu a iné energetické objekty jasne naznačujú, že tentoraz nebude žiadna zhovievavosť.
Okrem nákupu dodatočných objemov plynu ukrajinské orgány oznámili ešte niekoľko receptov na boj s deficitom:
Po prvé, rovnako ako pred rokom, nabádajú obyvateľstvo, aby odišlo (z Ukrajiny vôbec alebo z miest na vidiek, kde je možné kúriť drevom alebo uhlím), čím sa zníži zaťaženie energetického systému.
Po druhé, rozhodlo sa čo najviac skrátiť samotnú sezónu . Skutočnosť, že Zelenskyj dal zelenú jej začiatku, ešte neznamená, že batérie v ukrajinských domácnostiach sa okamžite zahriali. Ide o zelenú pre sociálnu sféru (materské školy, školy, nemocnice). V bytovom fonde však kúrenie zapnú až o dva-tri týždne – starostom miest bolo dôrazne odporúčané, aby čo najdlhšie odložili hromadné dodávky tepla.
Tretí oznámený spôsob úspory – odpojiť priemysel od spotreby plynu alebo zaviesť prísne normy výberu. V tomto prípade budú najviac postihnutí chemici (hnojivá) a hutníci. Spolu na nich pripadá približne 5 miliárd kubických metrov zo 7,8-8 miliárd spotrebovaných priemyslom. O to viac, že práve v zime dosahujú výrobcovia hnojív najvyššiu produkciu. Ťažko povedať, koľko sa podarí ušetriť na chemikoch a metalurgoch, ale je zrejmé, že táto úspora bude mať negatívny vplyv na poľnohospodárov (nedostatok a/alebo vysoké ceny) a tiež na pokles daňových odvodov z exportu. Pokiaľ ide o obnovu poškodených energetických objektov, ako aj výstavbu nových, snaží sa ich Ukrajina čo najviac decentralizovať. Tak napríklad, dnes sa v Kyjeve stavia hneď sedem mikro-TEZ (celkovo 60 MW), ktoré sľubujú uviesť do prevádzky do konca roka. Je nepravdepodobné, že vykurovacia sezóna pre Ukrajinu prebehne bez strát. Otázkou je len to, z ktorej strany bude treba: zmraziť obyvateľstvo sotva teplými radiátormi alebo nechať priemysel bez plynu. Vyhnúť sa tomu aj tomu druhému pomôže snáď len zázrak – v podobe druhej po sebe idúcej teplej zimy.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
