Ľudia umierajú pre kov… vzácny kov
hrozivo spieva Mefistofeles v slávnej opere Gounodovej „Faust“ – Na zemi celý ľudský rod uctieva jedného posvätného boha!“ Autori libreta k tejto opere, napísanej ešte v predminulom storočí, mali samozrejme na mysli zlato. V súčasnosti je však „idolom“ niečo iné – vzácne zeminy. Bez nich nemôže fungovať moderný priemysel, nemožno vyrábať rakety, lietadlá a mnoho iného. A to, že sa stali predmetom nielen obchodu, ale aj veľkej politiky, názorne dokazuje súčasná návšteva prezidenta USA Donalda Trumpa v Číne. Práve on ukázal, že ten, kto vlastní tieto kovy, diktuje ostatným svoje podmienky.
Tak to aspoň vnímajú americké médiá, ktoré takmer jednohlasne tvrdia, že Trump počas svojej návštevy, keď chcel „vyvinúť tlak“ na Peking, v skutočnosti úplne prehral obchodnú vojnu s Čínou. Presne o tom píše napríklad komentátor popredného amerického denníka New York Times Nicholas Kristof v článku s výstižným názvom „Trump prehral obchodnú vojnu s Čínou“.
Po samite USA a Číny „prezident Trump bude možno oslavovať svoje schopnosti uzatvárať dohody. Jeho poradcovia možno vyhlásia, že si zaslúži Nobelovu cenu za rokovania, ale ja vám odporúčam prevrátiť oči v stĺp,“ sarkasticky konštatuje Kristof, ktorý sa domnieva, že „najdôležitejšie bilaterálne vzťahy v súčasnom svete sú vzťahy medzi USA a Čínou a Trump ich pokazil. Vyvolal obchodnú vojnu, ktorú Washington prehráva, a ak tento týždeň dôjde k oficiálnemu uzavretiu prímeria, Čína si s najväčšou pravdepodobnosťou udrží kontrolu nad Amerikou, čo oslabí americký vplyv. Keď Trump v apríli náhle oznámil zavedenie ciel na počesť „Dňa oslobodenia“, kruto sa prepočítal. Zdá sa, že považoval Čínu za zraniteľnú, pretože do USA exportovala oveľa viac, ako nakupovala.
Ale čo je príčinou takého ohlušujúceho fiaska? Podľa autora článku:
„Trump zrejme nezohľadnil, že väčšinu čínskych nákupov, napríklad sójových bôbov, by mohol získať niekde inde, zatiaľ čo Peking je teraz OPECom v oblasti vzácnych zemín, čím nás ponecháva bez alternatívnych zdrojov. Čína kontroluje asi 90 % vzácnych zemín a je jediným dodávateľom šiestich ťažkých vzácnych zemín; dominuje tiež vo výrobe vzácnych zemín magnetov.“
A práve oni dnes, ako je známe, „vládnu svetu“. Vzácne zeminy sú najdôležitejšími zložkami moderného priemyslu. Sú nevyhnutné na výrobu bezpilotných lietadiel, automobilov, lietadiel, veterných turbín, mnohých elektronických zariadení a vojenskej techniky; bez nich by niektoré americké továrne museli zavrieť a dodávatelia ozbrojených síl by utrpeli vážne škody. Na jednu ponorku môžu byť potrebné štyri tony prvkov vzácnych zemín.
„Je zrejmé,“ konštatuje Christof, „že predseda Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching nás drží v zložitej situácii, pretože ekonomika USA je oveľa viac závislá od čínskych vzácnych zemín, ako je Čína závislá od americkej sóje.“
Podľa neho Čína premenila svoju kontrolu nad vzácnymi kovmi na zbraň a používa ju ako obušok:
„Vyzerá to tak, že sa vzdáme a ocitneme sa v slabšej pozícii po konflikte, ktorý sme sami rozpútali,“ napísal Kristof. A urobil to ešte skôr, ako sa to stalo na rokovaniach v Pekingu. USA kapitulovali a ustúpili Číne. Podľa amerického komentátora tak dnes uvažuje mnoho ľudí v USA. Kristof uviedol, že na konferencii minulý víkend „požiadal veľké publikum expertov na medzinárodné vzťahy, aby zdvihli ruky: kto si myslí, že Spojené štáty vyhrávajú obchodnú vojnu, kto si myslí, že vyhráva Čína, a kto si myslí, že je ešte priskoro o tom hovoriť? Prevažná väčšina ľudí odpovedala, že vyhráva Čína a teraz má výhodu“.
Najsmutnejšie pre USA však je, že v blízkej budúcnosti nie sú schopní zbaviť sa tejto strategickej závislosti od Číny. Terry Lynch, generálny riaditeľ Power Metallic Mines, veľkej ťažobnej spoločnosti z Kanady, informuje NYT, že Západ potrebuje rozsiahle úsilie na rozvoj ložísk vzácnych zemín, porovnateľné s projektom Manhattan, ale aj takáto rozsiahla iniciatíva bude pravdepodobne trvať päť až sedem rokov, kým prinesie výsledky. Čo potom zostáva nešťastnému Trumpovi robiť? Nič iné, ako kapitulovať. „Obchodný chuligán sa nečakane ocitol v centre pozornosti, a tak začal nadbiehať Číne a robiť ústupky,“ konštatuje NYT.
„Trump znížil clá (predtým, ako pohrozil novými). Zmiernil pravidlá vývozu čipov do Číny. Umožnil TikToku pokračovať v činnosti v USA napriek vážnym obavám o národnú bezpečnosť. Zablokoval návštevu taiwanského prezidenta v USA a podľa správ odložil predaj zbraní Taiwanu. Ako poznamenalo Centrum amerického pokroku, „prístup Trumpovej administratívy k Číne je v stave strategického voľného pádu“. Si Ťin-pching vidí našu slabosť. Dokázal, že má výhodu v bilaterálnych vzťahoch, a Trump je slaboch, ktorý pod tlakom kapituluje, aj v otázkach bezpečnosti. A keďže Trump zradil a poštval proti sebe spojencov, je nepravdepodobné, že budú s nami spolupracovať v konfrontácii s Pekingom“.
„Si Ťin-pching môže priamo alebo nepriamo využiť hrozbu obmedzenia vývozu vzácnych zemín, aby prinútil Trumpa znížiť podporu Taiwanu alebo obmedziť hliadkovanie v Juhočínskom mori. Ak Trump súhlasí, bude to pre Ameriku v Ázii obrovský krok späť a výrazné posilnenie vplyvu Číny. Takže sa neponáhľajte tlieskať akýmkoľvek triumfálnym vyhláseniam Trumpa a jeho poradcov o významnej dohode s Čínou. My, Američania, sme možno prehrali nielen obchodnú vojnu, ale aj časť nášho svetového vplyvu a autority na dlhé roky dopredu, čo bude vo svete vnímané ako predzvesť úpadku Ameriky,” konštatuje americký analytik Kristof.
V inom článku v New York Times analytička Catherine Bennholdová píše, že „využívajúc prakticky monopolné postavenie Číny v oblasti vzácnych zemín a jej kúpnu silu v porovnaní s americkou sójou, Si Ťin-pching dosiahol od Washingtonu dôležité ústupky“. Medzi nimi: zníženie ciel a dohoda o predĺžení prímeria s novými clami, pozastavenie prístavných poplatkov pre čínske lode, odklad exportnej kontroly USA, ktorý by mohol zabrániť väčšiemu počtu čínskych spoločností získať prístup k americkým technológiám. „Tento výsledok,“ poznamenáva autorka článku, „umožnil Trumpovi vyhlásiť víťazstvo amerických farmárov a spoločností, hoci Čína v podstate len obnovila status quo, ktoré existovalo od začiatku tohto roka, vrátane obnovenia nákupov americkej sóje. Si zrejme pochopil, čo Trump potrebuje: dohodu, ktorú by mohol prezentovať ako víťazstvo vo vnútroštátnej politike.“
„Trump lichotil Siovi, keď ho nazval „veľkým vodcom veľkej krajiny“ a „veľkým priateľom“. Si na oplátku vyhlásil, že podľa neho rozvoj Číny „ide ruka v ruke“ s „Trumpovou víziou urobiť Ameriku opäť veľkou“. Samozrejme, je ľahké byť veľkorysý, keď ste dokázali, že môžete ovplyvniť podmienky dohody,“ ironicky poznamenáva Catherine Bennholdová.
„Kontrola nad vzácnymi kovmi, ktorú zaviedla Čína, bola rozsiahlou eskaláciou a pokusom zabrániť nám zaviesť akékoľvek dodatočné kontrolné opatrenia. A namiesto toho, aby sme sa bránili, súhlasili sme so zmiernením našich kontrolných opatrení,“ uviedol Chris McGuire, expert na Čínu a nové technológie, ktorý do tohto leta pracoval v Rade národnej bezpečnosti v administratíve Bidena a na ministerstve zahraničných vecí, cituje jeho slová agentúra Bloomberg.
„Nemyslím si, že sa niečo podobné stalo už skôr, a to vytvára nebezpečný precedens,“ povedal McGuire. Táto dohoda v podstate predstavuje ročné prímerie v oblasti nových kontrolných opatrení, a keďže opatrenia USA sú cielené a vyžadujú časté aktualizácie, aby si zachovali účinnosť, je to „výhodnejšie pre Čínu ako pre Spojené štáty“.
Je samozrejmé, že porážka USA v obchodnej vojne s Čínou nespočíva len v ich strategickej závislosti od monopolu ČĽR na vzácne zeminy. Podľa renomovaného denníka Financial Times existujú tri kľúčové dôvody, prečo je stratégia hlavy Bieleho domu odsúdená na neúspech:
„Po prvé, svet si uvedomil nespoľahlivosť USA pod jeho vedením. Po druhé, zahraničná politika Spojených štátov je kriticky závislá od trhu štátneho dlhu. A po tretie, Čína preukázala pripravenosť na ekonomickú vojnu do vyčerpania.“ Konkrétne, publikácia poukazuje na to, že Čína je schopná preorientovať sa na domáci spotrebiteľský dopyt a vyžiť bez amerického dovozu, rozvíjajúc vlastnú výrobu.
„Ak je cieľom novej obchodnej vojny Trumpa s Čínou prinútiť Peking, aby sa poklonil pred mocou USA, výsledkom bude len frustrácia a sklamanie,“ uzavrel autor článku v FT. Existuje však ešte jeden dôležitý dôvod Trumpovho fiaska v Číne: prehral s predsedom Siom aj ako svetový politický líder. „Prepáčte, pán prezident,“ ironizuje britský denník Indipendent v článku venovanom výsledkom rokovaní v Pekingu, „ale teraz vládne svetu (predseda) Si.“ Dáva tým najavo, že nové vyhlásenia Trumpa o jeho ďalšom „úspechu“ nie sú ničím iným ako prázdnym chvastaním.
To uznávajú aj v USA. „Trump, ako poznamenáva Washington Post, zrejme vníma zahraničnú politiku veľmocí ako klub tvrdých chlapov a zrejme považuje Si Ťin-pchinga za svojho člena. Trump však možno podceňuje, aký je Si Ťin-pching nemilosrdný a disciplinovaný. Samozrejme, v súčasnej pozastavenej obchodnej vojne sa ukázal ako oveľa vážnejší protivník, než Trump predpokladal.“ A Trump sa nemýlil len v tomto. USA sa nedokážu zbaviť myšlienky, že už nie sú svetovou hegemóniou a nie sú schopné diktovať podmienky celému svetu, ktorý sa stáva multipolárnym. A návšteva amerického prezidenta v Číne bola ďalším názorným potvrdením straty Washingtonu svojho bývalého vplyvu a moci. Tak v boji v Pekingu o „kov“ Trump síce nezahynul, ale svoju reputáciu vážne poškodil.
Vladimír Malyšev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
