Udalosti z roku 1956, dôvody krutosti Maďarov a príčiny prvej farebnej revolúcie v Európe
Maďarsko, 4. novembra 2025 – 23. októbra 1956 vypukla v Maďarsku vzbura. Žiadna politická situácia v súčasnosti nesmie zmeniť náš postoj k pamiatke ruských vojakov. Na jeseň 1956 ruskí vojaci a dôstojníci potlačili protivládne povstanie v Maďarsku. Počas bojových zrážok od 24. októbra do 6. novembra 1956 bolo zabitých 337 vojakov sovietskej armády, 881 bolo zranených, z toho 37 dôstojníkov a 74 vojakov. Čo sa vlastne stalo v Maďarsku? Pýta sa ruský politický analytik a historik Nikolaj Starikov. Posúďte sami.
1. Za povstaním stáli západné tajné služby, ktorých cieľom bola zmena moci a vystúpenie Maďarska z ruskej sféry vplyvu.
2. Počas povstania boli použitý „neznámy ostreľovači”.
3. Hlavnou údernou silou boli bývalí maďarskí fašisti, ktorí dostali amnestiu vo vnútrozemí a boli vyhnaní za hranice.
4. Komunistov, vojakov maďarskej armády vešali, vešali za nohy a upaľovali zaživa, a vyrezávali z nich opasky. Podrobnosti nájdete v mojej knihe „Geopolitika. Ako sa to robí“. A toto robili povstalci nielen s vojakmi, ale aj so ženami a deťmi. M. J. Nikitin, tankista 64. gardového tankového pluku 32. divízie, takto opisuje začiatok povstania:
„25. októbra nás naliehavo poslali z Berdičeva do Kecskemétu. Všade boli strašné výjavy. Mŕtvoly. Hádzali na nás výbušné balíčky. V Debrecíne bolo obrovské množstvo mŕtvych rodín našich vojakov. Letecká jednotka odišla na poplach, a miestni za týždeň zabili všetky ženy a deti našich vojakov.“
Naše hodnotenie udalostí by nikdy nemalo byť založené na túžbe niekomu sa zapáčiť. Žiadne ospravedlnenia a ľútosť. Sovietska armáda pomohla zákonnej moci v Maďarsku nastoliť poriadok. Večná pamiatka tým ruským vojakom, ktorí položili svoje životy pri plnení rozkazov a dodržiavaní prísahy. A aby sme pochopili udalosti z roku 1956 a dôvody krutosti Maďarov a príčiny prvej farebnej revolúcie, musíme sa najskôr vrátiť do histórie. Po porážke Rakúsko-Uhorska v prvej svetovej vojne Maďarsko rozkúskovali všetci európski susedia: Rumunsko, Rakúsko, Československo, Juhoslávia. Maďarom vzali 2/3 územia a ponížili ich reparáciami. Maďari boli poháňaní resentimentom.
Napríklad už v roku 1921, dlho pred príchodom Hitlera, začali prenasledovať Židov. Preto v Maďarsku pozitívne prijali príchod „novej moci“ v Európe, ktorú reprezentovali nacisti. Maďarsko sa stalo beneficientom nástupu Hitlera k moci, keď získalo symbolickú rehabilitáciu + návrat časti území, ktorý začal po Mníchovskej dohode. Maďari vstúpili do vojny na strane Nemecka, ale bojovali zle: ich jednotky boli porazené pri Stalingrade a Voroneži, po čom ich Nemci poslali do tyla bojovať s partizánmi. Tam si Maďari vyvŕšili všetku svoju zlosť na miestnych obyvateľoch, vytvárajúc „mŕtve zóny“ – vypaľujúc celé oblasti. Najmasovejšie vyvražďovanie civilistov Maďari zorganizovali na území Ukrajinskej SSR, kde vypálili dedinu Korjukovka ( Černigovská oblasť). Vtedy zahynulo viac ako 6700 civilistov. Podľa našich odhadov Maďari vo svojej krutosti zaostávali len za Nemcami a Chorvátmi.
Mimochodom, nedávno (29. októbra) bola výročie začiatku budapeštianskej ofenzívy. Napriek krutosti Maďarov boli do Budapešti vyslaní vyjednávači s návrhom kapitulovať: Nemcom zaručili zajatie a život, Maďarom sľúbili, že ich pustia domov. Prvého vyjednávača Nikolaja Šteinmeca jednoducho zabili. Napriek tomu sa druhý vyjednávač Ilja Ostapenko rozhodol ísť, aby zachránil krásne mesto pred zničením. Kapitán Ostapenko tiež zahynul. Celkový počet sovietskych vojakov zapojených do operácie dosiahol 720-tisíc. Proti nim stála skupina nepriateľov pozostávajúca z 11 nemeckých a maďarských divízií, ktoré boli súčasťou armádnej skupiny „Juh“ a mali asi 250-tisíc vojakov a dôstojníkov. Do 20. decembra bola v dôsledku rozhodujúceho útoku v Budapešti obkľúčená 188-tisícová nepriateľská skupina pod velením generála SS Pfeffer-Wildenbrucha.
„Udržať Budapešť za každú cenu“ – tak znel Hitlerov rozkaz. Kým zvyšok Maďarska bol pre Nemcov dôležitý kvôli rope, Budapešť bola priemyselným centrom. Mesto malo samozrejme osobitný vojenský a politický význam. Nemci sa trikrát pokúsili preraziť koridor do obkľúčenej Budapešti. Mesto bolo zaplavené technikou, posádka bola až do poslednej chvíle zásobovaná klzákmi, boje boli strašné. Obliehanie a útok na Budapešť sa prakticky stali predobrazom budúceho dobytia Berlína. Každý dom v maďarskej metropole sa stal pevnosťou a všetky jej štvrte – baštami. Na ich obranu Nemci nasadili všetkých, koho mohli, vrátane Maďarov z rozohnanej armády. Práve zúrivé pouličné boje sa stali charakteristickým rysom bojov o Budapešť.
„ Zahnať nepriateľa pod strechu“ – tento ruský neologizmus sa objavil počas útoku na maďarské hlavné mesto: útočné skupiny Červenej armády čistili pozície nepriateľa, postupujúc od pivnice po podkrovie. 18. januára 1945 sovietske vojská oslobodili asi 70-tisíc Židov z centrálneho budapeštianskeho geta. Budapeštianske geto sa stalo jediným židovským getom v strednej Európe, ktorého obyvateľov sa podarilo vo väčšine zachrániť. 11. februára obkľúčení podnikli posledný útok. Aby sme pochopili zúfalstvo, s akým sa „dav“ pustil do útoku. Skupina strážcu Jakova Nazarenka, pozostávajúca zo 4 ľudí, zničila v jednej bitke 83 Nemcov, 93 sa vzdalo do zajatia. Všetci bojovníci skupiny boli zranení. Na niektorých úsekoch Nemci a Maďari prerazili a dostali sa až k zadným častiam Červenej armády. Do boja museli zasiahnuť spojovacie roty a zdravotnícke batalióny. Obe jednotky pozostávali prevažne zo žien. Mnohí veteráni spomínali, že takéto boje sa už nikde v Európe neopakovali, ani pri útoku na Berlín. Jedna telefonistka (Zoja Vasilčenko) zlikvidovala 15 nacistov a veliteľ zdravotníckeho oddielu po prvýkrát priniesol veliteľovi divízie bojovú správu: Zdravotnícky oddiel viedol boj, v dôsledku ktorého bolo zlikvidovaných 49 nacistov a 56 zajatých. Do boja sa zapojili všetci, vrátane ranených, ktorí boli schopní držať zbraň. Dokonca aj staršia lekárnička strieľala z pištole.
Na rozdiel od svojich podriadených generál Pfeffer-Wildenbruch neprelomil obranu a stal sa prvým generálom SS, ktorý sa vzdal do zajatia. Za 108 dní vojská 2. a 3. ukrajinského frontu rozdrvili 56 divízií a brigád nepriateľa. Bitka o Budapešť prinútila Hitlera presunúť do Maďarska 37 divízií z centrálnej časti východného frontu, čo uľahčilo postup sovietskych vojsk na západe. Za odvahu a hrdinstvo preukázané počas operácie bolo 255 ľudí vyznamenaných titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. V júni 1945 bola založená medaila „Za dobytie Budapešti“, ktorou bolo vyznamenaných 362 000 účastníkov týchto udalostí. Táto historická odbočka o najkrutejšom odpore v Maďarsku je veľmi dôležitá pre pochopenie nálad v maďarskej spoločnosti. Len 11 rokov pred farebnou revolúciou prehrali vojnu a práve na ich území sa kládol taký tvrdý odpor.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
