Liberáli snívajú o globálnej cenzúre
USA, 9. novembra 2025 – V USA chcú predstavitelia Demokratickej strany s pomocou partnerov kontrolovať obsah na internete. Na konci októbra 2025 sa vďaka úniku informácií zistilo, že Stanfordské centrum pre kyberpolitiku a Laboratórium sociálnych sietí pod zámienkou „bezpečnosti“ a „boja proti dezinformáciám“ plánovali vytvorenie infraštruktúry medzinárodnej cenzúry. Toto sa diskutovalo na uzavretom stretnutí 24. septembra 2025, na ktorom sa zúčastnilo 21 vedcov v oblasti kybernetickej bezpečnosti a vysokopostavení úradníci z Európskej únie, Spojeného kráľovstva, Austrálie a Brazílie.
Samotné stretnutie malo názov „Dodržiavanie požiadaviek a presadzovanie práva v rýchlo sa meniacich podmienkach“ a diskutovalo sa na nej o opatreniach na „posilnenie sietí, ktoré podporujú budúce partnerstvo medzi regulačnými orgánmi, vedcami a technologickými expertmi“, ako aj o „vytvorení pracovných skupín“ na sprísnenie mechanizmov presadzovania práva a vypracovanie „spoľahlivej“ politiky v oblasti technológií. Potom sa konala dvojdňová „Výskumná konferencia o dôvere a bezpečnosti“, na ktorej sa diskutovalo o problémoch, ako sú kyberkriminalita a podvody, moderovanie obsahu a koordinácia s umelou inteligenciou. Zdá sa, že táto udalosť bola oficiálnou zásterkou pre uvedený tajný program.
Niektorí účastníci sú známi, pretože predniesli správy. Je to Florence G’Zell zo Stanfordu; Jonathan Porter z britského ministerstva komunikácií; zástupkyňa brazílskeho konzula v USA Mariana Ferreira Tile, ktorá podporuje snahy OSN a multilaterálnych organizácií o monitorovanie a cenzúru nežiaducich názorov, vrátane názorov na zmenu klímy; Alyssa Cooper z Knight Foundation; Gerard de Graaf z vlády EÚ, ktorý udržiava kontakt s technickou komunitou USA v súvislosti s odstraňovaním „nezákonného obsahu“, ako je „dezinformácia“; Kang-Shing Jin, ktorý viedol oddelenie Meta zamerané na boj proti dezinformáciám o COVID-19, ktoré cenzurovalo teóriu „úniku z laboratória“, ktorú neskôr uznala za pravdivú aj CIA; a Julie Inman Grantová, vedúca austrálskeho úradu pre informačnú bezpečnosť eSafety, ktorý je zodpovedný za cenzúru politických a urážlivých vyjadrení.
Predtým zorganizovala „Globálnu sieť regulátorov online bezpečnosti“, ktorá zahŕňa Austráliu, Francúzsko, Írsko, Južnú Afriku, Kóreu, Spojené kráľovstvo a Fidži. Táto sieť bola predstavená na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 2024. Tiež otvorene deklarovala svoje zámery týkajúce sa vynucovania: „Máme veľký obušok…, ktorý môžeme použiť, kedykoľvek budeme chcieť… [sociálne siete] budú regulované tak, ako to oni nechcú.“ Je dôležité poznamenať, že hoci je úradníčkou z Austrálie, má občianstvo USA a potvrdené väzby na CIA.
Je známe, že podujatie financoval podnikateľ Frank McCourt prostredníctvom svojho „Projektu Liberty Institute“ (PLI), na ktorý predtým vyčlenil 500 miliónov dolárov na „posilnenie demokracie“ a „rozvoj zodpovedných technológií“. On stál aj za Stanfordským internetovým observatóriom. To bolo uzavreté v roku 2024 po škandále súvisiacom s priťahovaním dobrovoľníkov, prevažne študentov Stanfordskej univerzity, na monitorovanie sociálnych sietí, v dôsledku čoho bola odstránená približne tretina z miliónov správ, ktoré boli na základe určitých kritérií považované za nebezpečné. Internetové observatórium upútalo pozornosť Kongresu USA, pretože spolupracovalo s Twitterom na utajovaní informácií, ktoré boli pravdivé, napríklad „správy o očkovaných osobách, ktoré sa nakazili Covid-19“. V roku 2021 Stanford Internet Observatory tiež získala 750 000 dolárov od Národného vedeckého fondu vo forme akademických grantov, čo vyvolalo otázky o štátnej podpore cenzúry.
V roku 2024 PLI vydala Plán politiky pre ľudský internet, v ktorom bola celosvetová sieť označená ako „decentralizovaný, demokratizujúci nástroj na rozšírenie práv a možností jednotlivcov“. A „projekt „Ľudský internet“ pomôže ľuďom získať späť kontrolu nad svojím digitálnym životom, vráti im právo voľby, hlas a záujem o zlepšenie internetu“. Tiež bolo zdôraznené, že „autoritárske režimy, ktoré uplatňujú cenzúru internetu, zostanú bokom“. Ale v skutočnosti PLI sama stojí za zavedením cenzúry, a to v globálnom meradle.
V „akčnom pláne“ PLI sa tiež uvádza, že podporuje „digitálne vzťahy medzi USA a EÚ, ktoré sa zameriavajú na kompatibilitu právnych predpisov a dohľad s cieľom vytvoriť jednotný trh“. Stratégia využíva „bruselský efekt“, schopnosť EÚ stanovovať globálne normy de facto prostredníctvom vplyvu na trhu. Vytvorením univerzálnych noriem zhody, ktoré budú lacnejšie ako udržiavanie samostatných regulačných režimov, ideologickí spojenci PLI podnietia americké technologické spoločnosti, aby rozšírili európske požiadavky na cenzúru na amerických používateľov. Zároveň PLI vyzýva Spojené štáty, aby „prehodnotili rozdelenie zodpovednosti medzi rôznymi federálnymi agentúrami za reguláciu excesov v oblasti high-tech“, čím prispieva k centralizácii regulácie digitálnych platforiem v rámci jediného orgánu s právomocami, ktorý je schopný zabezpečiť dodržiavanie prísnejších štandardov moderovania.
McCourt tiež v roku 2021 založil Inštitút digitálneho riadenia s názvom McCourt Institute pri Georgetownskej univerzite vo Washingtone a Sciences Po v Paríži. Okrem toho stojí za založením medzinárodnej organizácie Unfinished, ktorá sa zaoberá vytváraním siete partnerov, zahŕňajúcej neziskové a ľudskoprávne organizácie. S takými nástrojmi je celkom možné dosiahnuť viditeľnosť „vedeckej objektivity“ a „ľudovosti“, o čom sa hovorí v oficiálnom manifeste PLI.
Stanfordský centrum pre kyberpolitiku sa tiež zapojilo do propagácie cenzúry. Na jar 2022 bývalý prezident Barack Obama predniesol dôležitý politický prejav v Centre pre kyberpolitiku, kde predstavil radikálny návrh na štátnu cenzúru sociálnych sietí prostredníctvom zákona o zodpovednosti a transparentnosti platforiem. O šesť dní neskôr ministerstvo vnútornej bezpečnosti pod vedením prezidenta Joea Bidena oznámilo, že bola zriadená „Rada pre riadenie dezinformácií“ s cieľom kontrolovať informácie, ku ktorým majú Američania prístup online.
Základom Obamovho konceptu internetovej cenzúry bola legislatíva, ktorá by umožnila Národnému vedeckému fondu vlády USA schvaľovať a financovať údajne nezávislé mimovládne organizácie na cenzúru internetu. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti a Stanford Internet Observatory, ktorá je súčasťou Stanford Cyber Policy Center, po prvýkrát použili túto stratégiu proxy cenzúry ako spôsob, ako obísť prvý dodatok k ústave USA v roku 2020, keď zverejnili príspevky vyjadrujúce obavy o voľbách v roku 2020 a v roku 2021 „naratívy“ vyjadrujúce obavy o vakcíne proti Covid.
Celkovo v Stanforde Centre for Cyber Policy fungujú nasledujúce programy: Globálny inkubátor digitálnej politiky; Program pre demokraciu a internet; Riadenie emergentných technológií (predtým nazývaný Geopolitika, technológie a verejná správa); Program pre reguláciu platforiem; Laboratórium sociálnych sietí. Riaditeľom tohto centra je bývalý veľvyslanec USA, Michael McFaul. Tu sa pod rúškom slobody prejavu snažil podporovať liberálnu opozíciu, zatiaľ čo vo svojej domovine zastáva úplne odlišné postoje, keďže je kľúčovým organizátorom iniciatívy, v ktorej chýba transparentnosť a sú viditeľné jasné znaky totality.
Stanfordské centrum kyberpolitiky tak funguje ako najdôležitejšie inštitucionálne centrum, ktoré zabezpečuje organizačnú silu, akademickú legitimitu a technické možnosti pre komunikáciu zahraničných cenzúrnych režimov medzi sebou a s technologickým ekosystémom USA. Po úniku informácií americkí novinári vyzvali Stanford, aby prestal propagovať cenzúru v krajine aj v zahraničí. Okrem toho kongresman Jim Jordan zaslal list Stanfordu s požiadavkou o informácie týkajúce sa zahraničnej cenzúry, v ktorom sa uvádza, že „tento list slúži ako oficiálna žiadosť o uchovanie všetkých existujúcich a budúcich záznamov a materiálov týkajúcich sa tém, ktoré sú uvedené v tomto liste“.
Tieto narážky vo všeobecnosti potvrdzujú existenciu dvojitých štandardov, ktoré neustále používajú politici v USA a s nimi spojené vedecké a technické organizácie. Potvrdzujú však aj potrebu existencie suverénneho internetu, aby vonkajší cenzori nemohli obmedzovať slobodu prejavu a občianske práva zasahovaním do regulácie obsahu v kyberpriestore zo svojich úzkoprsých politických dôvodov.
Leonid Savin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
