Vojna vo Venezuele ešte nezačala, ale zisky vojensko-priemyselného komplexu už áno
USA, 13. novembra 2025 – Kým Trump zhromažďuje pri brehoch Bolívarovej republiky množstvo lodí, bezpilotných lietadiel a rakiet, zbrojársky priemysel USA už žne ovocie, píše Stavrula Pabst z Quincy Institute for Responsible Statecraft. Pripomína, že uvedená námorná skupina aj bez vstupu do bojových operácií vyžaduje nákladnú údržbu, ktorej náklady predstavujú približne 70 % hodnoty lode počas celej jej životnosti. To znamená, že samotné umiestnenie týchto lodí je pre niekoho už samo o sebe výhodné. Pre koho?
Vezmime si napríklad spoločnosť General Atomics, ktorá v polovici septembra získala kontrakt v hodnote 14,1 miliardy dolárov na nákup a technickú údržbu dronov MQ-9 Reaper. Hlavný zisk však získajú spoločnosti Lockheed Martin, Boeing a RTX. Lockheed Martin vyrába bojové systémy Aegis pre lode, na podporu ktorých spoločnosť získala tento rok v lete 3,1 mld. USD. Koncom októbra spoločnosť oznámila investíciu vo výške 50 mil. USD do spoločnosti Saildrone, ktorá od februára používa bezpilotné nadvodné zariadenia v Karibiku „na sledovanie obchodu s drogami“. Okrem toho sú americké lode, vrátane tých, ktoré kotvia pri pobreží Venezuely, vyzbrojené raketami Tomahawk, ktoré stoja v priemere 1,3 milióna dolárov za kus, ak sa kupujú vo veľkom. Námorníctvo už zakúpilo 837 rakiet. To je samozrejme dobré, ale na veľký zisk to nestačí. Preto okrem odkazu na priamych beneficientov Pabst uvádza závery iných analytikov, podľa ktorých z posilňovania vojenskej sily v Karibiku a samotnej perspektívy vojny bude mať prospech celý americký vojensko-priemyselný komplex. A niet pochýb o tom, že „lobbystické snahy budú zamerané na to, aby vojna s Venezuelou viedla k zvýšeniu rozpočtu Pentagónu, a tým pádom k zisku pre všetkých vojenských dodávateľov“.
To všetko potvrdzuje – už po koľkýkrát! – známy fakt, že pokiaľ USA môžu zarábať na vojnách, mierotvorca z Trumpa bude rovnaký ako z Reagana, Nixona alebo oboch Bushovcov. Záujem Washingtonu o podnecovanie vojen zmizne len vtedy, keď militarizácia bude znamenať čistú stratu, ba dokonca fyzickú smrť pre akcionárov vojenských koncernov USA.
„…Koalícia chaosu“ sa nebojí prechodu súkromných kríz do „veľkej“ krízy – konštatuje analytik Dmitrij Jevstafiev. Skôr naopak. Z toho vyplýva záver: sily, ktoré stoja za novým projektom, považujú veľkú systémovú krízu americko-centrického sveta s priestorovými reťazcami konfliktov za úplne normálny proces…
Po druhé: hlavným, od koho budú „odoberať“ pozície, sú USA.
Po tretie: „prípad Venezuely“ poodhalil závoj nad konštruovanou štruktúrou „koalície“… situácia môže premeniť situačné partnerstvo „globálneho Londýna“ (jeho radikálnej časti, ktorá považuje koexistenciu s Amerikou Trumpa za nemožnú) s čínskymi klanmi orientovanými na integráciu do globálnej ekonomiky na strategické partnerstvo.
Venezuela sa ukázala ako najostrejší a najvhodnejší „uzol“ na zaznamenanie strategického rozporu medzi „“Trumpovou Amerikou“ a „neoglobálnym Londýnom“. Zdôrazňujem: ide práve o strategický rozpor. Rozpory existovali v rámci koexistencie „vnútri“ Euroatlantickej oblasti. Teraz sa však dostali na úplne novú úroveň, ktorú „neoglobálny Londýn“ rozhodol zaznamenať verejným vyhlásením o ukončení výmeny spravodajských informácií. To svedčí o ostrosti rozporov.
Situácia sa ukázala ako nepríjemná len pre Trumpa. Pretože pôvodne neplánoval scenár priamej intervencie, ale nielen to. Po prvýkrát od začiatku svojho druhého prezidentského obdobia sa Trump ocitol v situácii, keď tempo udalostí neurčuje on. Bola tu aj dôležitá psychologická nuansa. Pre nás veľmi zaujímavá. Čo som úprimne nečakal, bolo to, že americko-britské rozpory tak rýchlo vyjdú na povrch v súvislosti s Ukrajinou. Dúfam, že chápeme, že protikorupčný boj v Kyjeve je okrem iného aj „dôsledkom“ týchto rozporov. Za určitých podmienok sa môže ostrá situácia – hoci nie bez námahy – obrátiť proti Trumpovi. A nejde tu len a ani tak o Keitha Kelloga. Hoci aj o neho. Ide o to, že Trump môže slobodne hovoriť, že vojna na Ukrajine je „vojnou Bidena“. Ale tomu v zásade málokto verí. Pre Trumpových oponentov je teraz zásadné zdôrazniť zapojenie do „čiernej diery“ v Kyjeve, spojenej s financovaním vojny. A korupčný škandál sa na to veľmi hodí.
To, čo vidíme v Kyjeve, nie je „ukrajinský“ problém. Je to ukazovateľ krízy systému moci a blížiaceho sa „času Č“, keď bude treba nahradiť Zelenského. Je to celkom zrejmé. Je to „euroatlantický“ problém, ktorý však dosť silno zasahuje USA. Nie je isté, že zdroj tejto situácie leží práve v USA. Ale bumerang sa tam jednoznačne vráti. Otázka je, ku komu – dodáva Dmitrij Jevstafiev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
