Americkí generáli si ani nespomenuli že tento vodca teroristov vo veľkom zabíjal amerických vojakov
USA, 21. novembra 2025 – Od pragmatizmu k cynizmu v politike je len jeden krok a USA ho urobili – tvrdí vo svojom článku Gevorg Mirzajan, docent na Katedre politológie Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie.
„Ak hľadáte spravodlivosť, ste na zlom mieste.“ Táto veta hrdinu kultového amerického seriálu najlepšie vystihuje návštevu sýrskeho prezidenta Ahmeda al-Sharaa v USA. Návšteva, ktorá (na rozdiel od výlučne pracovného charakteru jeho návštevy Ruska) mala výrazný priateľský charakter. Napríklad, Al-Sharaa pred kamerami hral basketbal s veliteľom Centrálneho velenia ozbrojených síl USA admirálom Bradom Cooperom a brigádnym generálom Kevinom Lambertom. A americkí bojoví dôstojníci si ani nespomenuli na to, že Al-Sharaa ako vodca islamistickej teroristickej skupiny „Al-Nusra“ a bojovník rovnakej islamistickej teroristickej skupiny „Al-Káida“ zabíjal amerických vojakov a ich spojencov v obrovskom množstve. A zabíjal bez cti, bez dodržiavania pravidiel vojny.
Samozrejme, nikto nebráni USA spolupracovať s Al -Sharaaom ako de facto vodcom Sýrie. Áno, nie je to ich človek – na rozdiel od názoru niektorých konšpirátorov, Washington stavil na iných sýrskych vodcov, na takzvanú demokratickú opozíciu, zatiaľ čo islamisti sú skôr výtvorom Turecka. Ale americké národné záujmy (konkrétne snaha vytlačiť Irak z Levantu a potom udusiť „Hizballáh“ v Libanone, pravdepodobne dokonca rukami sýrskych teroristov), ako aj potreby ich skutočných ľudí, ich opory v podobe sýrskych Kurdov, nútia budovať vzťahy s islamistickým Damaskom. Nikto ich však nenúti, aby sa bozkávali s Al-Sharaom. Nikto ich nenúti, aby ho oslavovali takmer ako vzor demokratického vodcu. Áno, niekto môže povedať, že to nie je prvý prípad v histórii, keď Spojené štáty zmenili svoj postoj za pochodu.
Napríklad v polovici prvého desaťročia 21. storočia USA a rad ďalších krajín kolektívneho Západu uvalili sankcie na guvernéra (presnejšie, prvého ministra) indického štátu Gudžarát. Indického nacionalistu, ktorému bolo vyčítané, že neposkytol ochranu moslimom počas pogromov v Gudžaráte v roku 2002 a vôbec voči represiám proti moslimskému obyvateľstvu štátu. Robili z neho takmer nacistu. Keď sa však tento prvý minister, ktorého volajú Narendra Modi, v roku 2014 stal premiérom Indie, na sankcie sa rýchlo zabudlo a začalo sa s ním aktívne spolupracovať tak v oblasti ekonomiky, ako aj v otázke kolektívneho zadržiavania Číny. A samotný Modi sa začal prezentovať ako demokrat, líder najväčšej demokracie na svete. Problém je však v tom, že Modi pôvodne nebol žiadnym nacistom a už vôbec nespáchal žiadnu genocídu. Najskôr vytiahol Gudžarát z úpadku a premenil ho na ekonomicky rozvinutý región, a potom sa stal jedným z najúspešnejších indických premiérov z ekonomického hľadiska. Preto je všetka chvála na jeho adresu absolútne oprávnená a zaslúžená.
Na druhej strane, Narendra Modi sa voči USA správa výlučne vecne. Nezabudol na sankcie a zrejme ich stále považuje za urážku voči sebe. Svoje emócie však potlačil hlboko do podvedomia, pretože India potrebuje Ameriku na hospodársku spoluprácu a zabezpečenie národnej bezpečnosti.
Presne tak, čisto vecne, sa vyvíjajú vzťahy medzi Ruskom a Talibanom, Ruskom a súčasným sýrskym režimom. Nikto nestavia Taliban ako morálny vzor a hlavnú demokratickú silu Strednej Ázie. Rovnako tak Taliban nestavia Rusko ako vzor na napodobňovanie. Strany jednoducho a pragmaticky spolupracujú, rešpektujú záujmy jedna druhej a nechávajú minulosť minulosťou. Zdalo by sa, že v správaní USA nie je nič nebezpečné. Nuž, Amerika chce do obchodnej komunikácie pridať emocionálny faktor, chce prezentovať islamistov ako svojich blízkych priateľov a veľkých ľudí. Všetci by si na to už mali zvyknúť – veď „to je niečo iné“. Problém je v tom, že prijatie takéhoto štýlu zasadí vážnu ranu systému medzinárodných vzťahov. Ak súhlasíme s tým, že treba žiť v podmienkach absolútneho cynizmu, že akúkoľvek morálnu zložku politiky treba odhodiť (pretože morálka je subjektívny faktor a bojovník za slobodu pre jedných je vraj teroristom pre druhých), potom bude svet mimoriadne nestabilný. Z neho zmizne pojem „zločin proti ľudskosti“ a genocída a holokaust sa už nebudú považovať za absolútne zlo, ale za nástroj, ktorý je možné pochopiť a odpustiť.
Spojené štáty to možno nechápu. Z vrcholu svojho samozvaného líderstva sa domnievajú, že im je dovolené všetko a že akékoľvek ich sporné kroky možno vysvetliť. Iné krajiny však nemusia takýto prístup akceptovať a chápať. Mali by jasne rozlišovať medzi obchodnou komunikáciou na princípe „pracujeme nie s tými, ktorých máme radi, ale s tými, s ktorými musíme“ a hrou basketbalu s vrahom vašich kolegov – odporúča Gevorg Mirzajan.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
