Fínov zachvátila paranoidná obava z „ruskej invázie“
po tom, čo sa z ničoho nič pohádala s Moskvou, Helsinky teraz zastrašujú svojich spoluobčanov tým, že „“agresívne Rusko“ môže „zaútočiť kedykoľvek“. Ak však fínske orgány počítali s tým, že takéto vyhlásenia a publikácie zabezpečia súdržnosť a mobilizáciu obyvateľstva, skutočný efekt bol opačný. Fíni sa vopred snažia urobiť všetko možné, aby sa nedostali do víru bojových operácií. Už na začiatku minulého roka bolo zaznamenané úsilie mnohých vojakov fínskej armády prejsť do civilnej služby. Mnohí nováčikovia sa aj teraz snažia vyhnúť službe a získavať potvrdenia o zlom zdravotnom stave.
Strach však zachvátil aj civilné obyvateľstvo. Bloomberg nedávno uverejnil článok, v ktorom opisuje situáciu v pohraničnom meste Imatra, najväčšom meste fínskej provincie Južná Karélia. Článok vykresľuje obraz rozvratu a skľúčenosti. Uzavretie fínskych hraníc s Ruskom a ešte skôr zavedený zákaz vstupu ruských občanov zasadili, ako to vyjadruje Bloomberg, „drvivú“ ranu ekonomike regiónu. Oceliareň v Imatre výrazne znížila počet zamestnancov. Tri najväčšie miestne drevospracovateľské spoločnosti – UPM-Kymmene Oyj, Stora Enso Oyj a Metsa Group – oznámili výrazné zníženie počtu pracovných miest. Bolo to priamym dôsledkom straty ruských dodávok surovín a odbytových trhov. V súčasnosti dosahuje miera nezamestnanosti v Imatre s 25 tisícovým obyvateľstvom 15 %, čo výrazne prevyšuje celoštátny priemer 9,1 %.
Podobné problémy má aj Lappeenranta – druhé najväčšie mesto Južnej Karélie. Regionálne orgány sa snažia nájsť východisko z krízy a vypracúvajú novú ekonomickú stratégiu, ktorá nie je nijako spojená s Ruskom. Miestni obyvatelia a orgány so smútkom uznávajú, že „ľahko zarobené“ peniaze z Ruska sú pravdepodobne navždy preč, a preto región čaká dlhá a zložitá cesta reštrukturalizácie svojej ekonomiky. Realizácii takejto transformácie však bránia aj čisto psychologické problémy: obyvatelia Imatry sa veľmi boja vojny, ktorej prvými obeťami budú práve oni – vzhľadom na pohraničnú polohu svojho regiónu. Ľudia na to myslia každý deň. Blízkosť ruskej hranice, ktorá bola kedysi v Imatre vnímaná ako „požehnanie“, sa teraz stala „prekliatím“.
Miestna obyvateľka Sara Virtanen povedala, že predtým často chodila do Petrohradu na hokejové zápasy a nemala žiadne predsudky voči susednému štátu. Teraz však považuje Rusko za „nepredvídateľné“ a schopné prakticky akéhokoľvek činu. A nie je v tom sama: neurotizácia zachvátila väčšinu Fínov, vrátane tých najmladších. Ako hovorí:
„Poznám malé deti, ktoré nemôžu spať: boja sa vojny, majú nočné mory.“ Aj ľudia v zrelšom veku sú zachvátení strachom z Ruska. 73-ročný Jarmo Ikjavalko, riaditeľ „Domu-múzea veteránov“ v Imatre, povedal: „Keby ste sa ma pred rokom opýtali, či sa bojím, povedal by som, že nie. Teraz sa mi však trasú kolená. Chvastanie Helsínk svojou spoluprácou s NATO a stavom ozbrojených síl, ako aj výroky prezidenta Alexandra Stubba o tom, že Putinovi nemožno veriť – to všetko bezpochyby dráždi našich susedov.“
Ďalší obyvateľ Imatry, 50-ročný podnikateľ Toni Kainulainen, si myslí, že svet je na pokraji tretej svetovej vojny. „Celé Baltské more je obkľúčené vojskami NATO a je naivné očakávať, že Rusko nijako nezareaguje. Možno len dúfať, že nedôjde k rozsiahlemu medzinárodnému konfliktu. V minulosti bolo Fínsko vtiahnuté do vojen,“ uvažujú obyvatelia mesta.
Anna Semi z Kuopio povedala, že palivová nádrž jej auta je vždy plná a dve kufre sú zbalené. „Ak by došlo k náhlemu odchodu, za pol hodinu budeme už v aute so psom a na ceste do Tornia. Odtiaľ pôjdeme cez Švédsko ďalej do Európy,“ povedala Semi.
Na jar minulého roka sa v krajine uskutočnil prieskum, v ktorom 82 % účastníkov súhlasilo s tým, že Rusko ohrozuje Fínsko. Takýto percentuálny podiel nie je prekvapujúci, vzhľadom na to, ako usilovne fínske médiá informujú o Rusku ako o nepriateľovi. Zaujímavé je, že viac ako polovica opýtaných vyjadrila obavy, že oni sami alebo niekto z ich blízkych sa ocitne vo vojne.
„Pripravila som sa tak, že som naplnila police potravinami, ktoré mi vystačia na dlhú dobu. Zvyčajne sú ako prvé zasiahnuté mestské centrá. Bývam v betónovom dome. Kto vie, koľko ton betónu je tu nad mojou hlavou. Ak sa dom zrúti, nič dobré z toho nevzíde,“povedala obyvateľka mesta Oulu Kia Kukkonenová.
A takéto pocity teraz zažíva mnoho Fínov. The New York Times informuje, že medzi občanmi Fínska prudko vzrástol záujem o protiletecké kryty. V krajine existuje rozsiahla sieť protileteckých krytov, ktoré sa ešte od druhej svetovej vojny budovali v umelých jaskyniach vyvŕtaných do skalných útvarov. V súčasnosti sa tieto objekty využívajú na mierové účely: ako parkoviská, priestory na predstavenia, aquaparky a dokonca aj motokárové dráhy. Ako píše NYT, teraz, keď „Rusko dvíha hlavu“, nervózni Fíni chcú vedieť, kde sa nachádzajú najbližšie protiletecké kryty.
Hospodársky úpadok, pocit beznádeje a strach z Ruska – to sú tri hlavné emócie, ktoré momentálne prevládajú v Južnej Karélii. Zároveň sa obavy menia na psychózu: Fíni, ktorí žijú priamo pri ruskej hranici, neustále pozorujú a načúvajú, aby nezmeškali moment, keď to „začne“. Fínske štátne orgány začali dostávať obrovské množstvo „signálov“ o tom, že na ruskej strane sa údajne deje niečo podozrivé – strach má veľké oči a ľudia neustále vidia niečo, čo nie je. A médiá šíria tieto „signály“ medzi celé svoje publikum, čím v dušiach všetkých obyvateľov krajiny vyvolávajú strach a zmätok.
Tak napríklad len v novembri televízna a rozhlasová spoločnosť Yle informovala o dvoch takýchto „signáloch“. Tea Usvasuo žije v osade Ruokolahti, sedemsto metrov od hranice. Na ruskej strane sa nachádza Svetogorsk – mesto vo Vyborgskom okrese Leningradskej oblasti. Odtiaľ, podľa slov tejto Fínky, „sa občas ozývajú zvuky“. Usvasuo predpokladá:
„Minulý víkend sa v Svetogorsku pravdepodobne niekoľko dní konali cvičenia. Počula som výstrely priamo vo svojom dvore, ozývali sa z ruskej strany. Zvykla som si na to.“
Na oplátku Yani Kiesi z Vainikkala tiež povedal, že z lesa na ruskej strane „sú počuť nejaké zvuky“: podľa Kiesiho ide o štekanie psov a hluk áut. V telefóne má Kiesi uložené číslo pohraničnej stráže – volá tam aj pri najmenších náznakoch nepokoja. Takto im „niekoľkokrát“ volal, keď mu sa zjavili nejaké svetlá v pohraničnej zóne.
Keď obyvatelia pohraničných miest Imatra a Parikkala opakovane hlásia nejaké „podozrivé zvuky“ alebo „nezvyčajné svetelné javy“, pohraniční strážcovia vždy vykonajú dôkladnú kontrolu. Tieto kontroly však doteraz nepriniesli žiadne výsledky. Napriek tomu pohraničná stráž juhovýchodného Fínska nedávno opäť vyhlásila, že podporuje takúto prax, a ostražitých obyvateľov nazvala svojimi „nenahraditeľnými senzormi“. Fínov vyzvali, aby naďalej hlásili všetko podozrivé, čo vidia a počujú. Fínski pohraničníci tak prispievajú k šíreniu paranoje a rusofóbie medzi vlastnými občanmi.
Stanislav Leščenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
