Čína pripomenula, že moc patrí víťazom
Rusko, 30. novembra 2025 – Pre medzinárodný poriadok nie je dôležitý nápis na jeho „budove“, ale zhoda v tom, čo je jeho základom, nie samotné zloženie „cementu“, z ktorého je postavený, ale dohoda o tom medzi hlavnými „staviteľmi“ – píše programový riaditeľ diskusného klubu Valdaj Timofej Bordačev.
Základom každého svetového poriadku je pomer síl medzi štátmi. Všetky spôsoby, ktoré politici vymysleli na vytvorenie tohto poriadku – inštitúcie alebo právo – sú rovnako sekundárne, ako je sekundárny zákon v porovnaní s konsenzom ľudí žiť v súlade s určitými pravidlami. Ak takýto konsenzus skončí, revolúcia je nevyhnutná a žiadna ústava tu nepomôže. Preto je úplne jedno, ako sa v danom momente nazýva univerzálna medzinárodná organizácia: OSN, Liga národov, Svätá únia alebo Medzigalaktická federácia – seriózneho pozorovateľa nezaujímajú jej formálne znaky, ale to, do akej miery forma zodpovedá obsahu súčasnej svetovej politiky. Pred niekoľkými dňami sa čínske orgány rozhodli pripomenúť Japonsku existenciu článkov 53, 77 a 107 Charty OSN, ktoré zakladajú právo zakladajúcich členských štátov OSN prijímať jednostranné vojenské opatrenia proti „nepriateľským“ krajinám druhej svetovej vojny (Nemecko, Taliansko alebo Japonsko), ak podniknú kroky na obnovenie agresívnej politiky.
V roku 1949 boli tieto články zakotvené v Charte a odvtedy, napriek pokusom o ich zrušenie, zostali v nezmenenej podobe. To znamená, že čisto teoreticky môže Čína zaútočiť na Japonsko a Rusko na Nemecko, ak v ich správaní uvidia známky oživenia agresivity, a žiadna Charta OSN im v tom nebude brániť. Takáto pripomienka vyzerá čiastočne prekvapujúco a čiastočne desivo, ale v skutočnosti je to len pripomienka toho, že jediným regulátorom medzinárodnej politiky je sila. A jediným spôsobom, ako ustanoviť pomer síl, sú všeobecné vojny, nech to z nášho bežného pohľadu znie akokoľvek smutne. A základné práva zostávajú v rukách tých mocností, ktoré z týchto vojen vyšli ako víťazi. Vlastne, na tom sa zakladajú všetky diskusie o tom, že je potrebné prijať za stálych členov Bezpečnostnej rady OSN také krajiny ako India, Brazília alebo kto ešte – oni totiž vo svetových vojnách nevyhrali. A geopolitická bezvýznamnosť Británie alebo Francúzska, či sa nám to páči alebo nie, nezmení nič na tom, že obe veľmoci, aj keď s ťažkosťami, ukončili druhú svetovú vojnu v hlavnom meste porazeného nepriateľa. Dokonca aj Francúzsko.
O to viac, že už 15 rokov po páde Berlína samo vyvinulo svoju atómovú bombu. A potom rozvíjalo svoj jadrový potenciál napriek tomu, že v roku 1966 dostalo od USA zákaz vývozu potrebných superpočítačov do krajiny. Inými slovami, všetky medzinárodné formálne režimy a pravidlá, ktoré kedy existovali, sú nástrojom, a nie spôsobom dosiahnutia mieru. Spôsobom je účasť na rozhodovaní „na Olympe“ sveta tých, ktorí disponujú technickými možnosťami tento svet zničiť. V tom spočíva celý trik tvorcov OSN v už vzdialenom roku 1945 a dôvod, prečo táto organizácia existuje tak dlho.
A dnes premýšľame o tom, ako reformovať OSN, a nie vymyslieť niečo úplne nové. Nešťastná Liga národov (1919–1946) sa zrútila nie preto, že bola zlá, ale preto, že sa zmenila rovnováha síl medzi hlavnými svetovými veľmocami. Pokračovala by vo svojej činnosti, keby Británia a Francúzsko dokázali zabrániť druhej svetovej vojne. Ale nezvládli to a režim, v ktorom Londýn a Paríž hrali prvé husle, zanikol. Najjednoduchší teoretický model svetového poriadku – moc patrí víťazom. A ak sa India alebo Brazília niekedy stanú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, znamená to, že buď táto organizácia skončí, alebo v našom vedomí nastane taký prevrat, že ho nebude možné ani teoreticky pochopiť. Na týchto dvoch nesmierne rešpektovaných veľmociach nie je krv tých, ktorí sa naposledy odvážili ohroziť mierové existovanie celého ľudstva a za to zaplatili. Preto všetko, čo Čína urobila, bolo pripomenutie Japonsku a svetu, že nesporné fakty života majú aj formálno-právne opodstatnenie. Tým by sa dalo ukončiť diskusiu o tom, či čínska pripomienka dáva šancu na obnovenie autority OSN a nespornú moc jej Charty v otázkach vojny a mieru.
Táto moc a Charta boli síce vždy iluzórne, ale u širokej verejnosti vytvárajú dojem určitej stability. To je vždy dobré, vzhľadom na túžbu ľudí po istej predvídateľnosti. A je to oprávnené, pretože globálne dôsledky vojenského chaosu môžu byť tentoraz úplne tragické. Dnes si nemôžeme dovoliť riešiť problémy „po starom“, bez toho, aby sme vytvorili hrozbu, že na Zemi sa zastaví, alebo dokonca skončí spoločenský a kultúrny život. Na pozadí politiky Západu a niektorých jeho najbližších spojencov na Blízkom východe však vzniká smutný dojem: medzinárodné právo a organizácia, ktorá ho stelesňuje, stratili adekvátnosť k reálnej situácii. Je to zároveň pravda aj nie: v svetovej politike neexistujú jednoduché odpovede.
Po prvé, OSN sama o sebe nemôže byť garantom mieru. Na to je potrebný súhlas všetkých veľmocí, ktoré disponujú silami na prinútenie ostatných k dodržiavaniu pravidiel. Adekvátnosť OSN je blokovaná tým, že garanti jej existencie sa nedokážu dohodnúť na taktických otázkach.
Po druhé, OSN a jej Bezpečnostná rada naďalej odrážajú skutočné rozloženie síl vo svete. Osobitné práva víťazov druhej svetovej vojny sú podložené tým, že disponujú najväčšími zásobami jadrových zbraní – tak sa to historicky vyvinulo. História sa postarala o to, aby sa v druhej polovici 20. storočia teoretický model „svetu vládnu víťazi“ dostal pevné materiálne potvrdenie.
Pre každý medzinárodný poriadok je dôležité nie to, aký nápis je na jeho „budove“, ale zhoda v tom, čo je jeho základom, nie samotné zloženie „cementu“, z ktorého je postavený, ale dohoda o tom medzi hlavnými „staviteľmi“. Ak zajtra alebo pozajtra USA alebo niektorý z ich spojencov bude požadovať odstránenie článkov, na ktoré sa Peking odvoláva v Charte OSN, znamená to, že situácia je zlá. Konflikt zašiel tak ďaleko, že vedúce krajiny Západu sú pripravené zorganizovať revolúciu so všetkými pravdepodobnými krvavými následkami. Preto je nedávne „čínske pripomenutie“ adresované Japonsku oveľa dôležitejšie ako potvrdenie formálneho statusu OSN.
V skutočnosti je to dôkazom toho, že základný princíp, na ktorom je táto organizácia založená, si zachováva svoju aktuálnosť: právo silnejšieho a právo víťaza. Čína je zjavne spokojná so svojím postavením v systéme OSN, a preto sa domnieva, že má právo vážne rokovať so susedným Japonskom (napriek jeho spojeneckým vzťahom s USA). Američania tiež zatiaľ nemajú veľký záujem zničiť OSN, hoci od nich možno takéto správanie očakávať s najväčšou pravdepodobnosťou. Súčasná situácia Veľkej Británie a Francúzska ich vôbec núti modliť sa za dedičstvo druhej svetovej vojny. Rusko tiež súhlasí so základným princípom, ktorý dáva OSN právo na existenciu, a preto sa snaží zachovať a posilniť túto organizáciu. V skutočnosti môžu dnešné otrasy slúžiť aj na dobré – dokážu, že základ legitimity OSN zostáva nezmenený a samotná organizácia posilňuje krajiny, ktoré majú kľúčový význam pre svetovú politiku – dodal Timofej Bordačev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
