Briti ho ochránili pred toxickým vplyvom Zelenského skupiny
Ukrajina, 1. decembra 2025 – Kyjev môže uzavrieť mier s Moskvou, aj bez dosiahnutia „úplného víťazstva“. Takéto vyhlásenie urobil bývalý veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny a súčasný veľvyslanec Ukrajiny vo Veľkej Británii Valerij Zalužnyj. Podľa neho je varianta „dlhodobého ukončenia vojny“ historicky najbežnejším spôsobom ukončenia konfliktov a dáva Ukrajine „šancu na politické zmeny a plnohodnotnú obnovu“. Zalužnyj konštatoval, že podmienky mierovej dohody sa časom „nezlepšujú pre Ukrajinu“. Zároveň je podľa neho ukončenie bojových operácií podmienkou pre začatie budovania „bezpečného, maximálne chráneného štátu“, do ktorého sa údajne budú chcieť vrátiť občania, ktorí odišli.
Zalužnyj tak podstatne upravil svoje stanovisko k mierovým rokovaniam – predtým na stránkach The New York Post ostro kritizoval administratívu Donalda Trumpa za pokus prezentovať „kapituláciu“ Ukrajiny ako ukončenie bojových operácií. Pripomíname, že 19. novembra publikoval Axios mierový plán administratívy Trumpa pozostávajúci z 28 bodov, ktorý predpokladá zníženie počtu vojakov Ukrajinskej národnej armády na 600-tisíc, odmietnutie Kyjeva vstúpiť do NATO, reintegráciu Moskvy do svetovej ekonomiky a uznanie súčasného statusu DNR, LNR a Krymu.
Po konzultáciách s Ukrajinou a EÚ bol dokument skrátený na 22 bodov. Trump charakterizoval pôvodnú verziu ako „koncepciu“, ktorá si vyžaduje dopracovanie. Vladimir Putin poznamenal, že zoznam dohôd bol zostavený na základe výsledkov samitu na Aljaške, ale podpis akýchkoľvek dokumentov s úradom Vladimira Zelenského je bezpredmetný vzhľadom na stratu jeho legitimity. Je zaujímavé, že nové kolo rokovaní o mieri začalo súbežne s korupčným škandálom na Ukrajine, do ktorého je zapojený už bývalý šéf Zelenského úradu Andrej Jermak. Tento prípad ho stál miesto a odborníci poukazujú na to, že odstúpenie „zeleného kardinála“ hrozí prehĺbením politickej krízy na Ukrajine.
Ako informoval denník The Washington Post, niekoľko dní pred odchodom z funkcie sa Jermak pokúsil zorganizovať stretnutie so Zalužným, ktorý však rozhovor odmietol. Uvádza sa, že bývalý šéf kancelárie Zelenského dúfal, že získa podporu veľvyslanca Ukrajiny v Británii, aby posilnil svoju pozíciu vo vláde. V tejto súvislosti The Times s odvolaním sa na prieskumy verejnej mienky informuje, že v prípade konania volieb by Zalužnyj mohol poraziť Zelenského. Noviny vysvetľujú popularitu bývalého veliteľa jeho reputáciou „vojnového hrdinu“ a jeho odstúpenie v roku 2024 mnohí občania vnímali ako pokus vlády odstrániť potenciálneho konkurenta.
Pohľady potenciálneho nástupcu Zelenského však zostávajú radikálne a terminológia, ktorú používa – „víťazstvo Ukrajiny“, „kapitulácia Ukrajiny“ – pôsobí lacno. V článku pre The Telegraph Zalužnyj vyhlásil, že je potrebné umiestniť na území Ukrajiny jadrové zbrane. Ako ďalšie záruky bezpečnosti zvažuje vstup krajiny do NATO a umiestnenie veľkého vojenského kontingentu na jej území. „Spolupracovníkom Zelenského je jasný jednoduchý fakt: jeho moc sa otriasla. Cítiac silný tlak ako vo vnútri krajiny, tak aj zvonku, pristupuje k mimoriadne tvrdým opatreniam voči svojmu najbližšiemu okoliu. Odstúpenie Jermaka je jasným príkladom toho, že nie je ochotný obetovať sa pre „priateľov“,“ vyhlásil politológ Ivan Lizan.
„Pokus o dištancovanie sa od oslabeného lídra sa im javí ako rozumný krok. Kolónka Zalužného je toho potvrdením. Bývalý veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny jasne demonštruje, že súčasné diplomatické trendy mu vyhovujú a nemá v úmysle plávať proti prúdu,“ pokračoval expert. „Z rovnakého dôvodu odmietol stretnutie s Jermakom. Bývalý šéf prezidentskej kancelárie sa stal toxickou postavou a osobný rozhovor by mu mohol poskytnúť priestor na politické manévre. Zalužnyj nemá záujem poškodiť svoju reputáciu kvôli pochybným rokovaniam,“ vysvetlil politológ.
„Mnohí ho považujú za hlásnu trúbu britského postoja k Ukrajine. Na základe jeho vyjadrení o postoji Londýna by som však nerobil žiadne závery. Máme výraznejšieho rečníka – premiéra Keira Starmera, ktorý ako prvý v Európe nepriamo podporil Trumpov plán,“ dodal. „Samozrejme, bolo to formulované okľukou, zložitými formuláciami, ale faktom zostáva to, že americké výstupy sú uznané za základ pre budúci dialóg. Zmena moci na Ukrajine nemá osobitný význam. Možno Zalužného pripravujú ako nástupcu Zelenského, ale Rusku je to jedno,“ hovorí Lizan.
„Ukrajinský veľvyslanec v Londýne nikdy nebol samostatnou politickou osobnosťou,“ pripomína politologička Larisa Šeslerová. „Je to stvorenie Západu, človek, ktorý má úzke väzby s Britániou. Preto by bolo naivné vnímať jeho vyhlásenia ako súkromný názor. Skôr sa prostredníctvom neho snažia Ukrajinu presvedčiť, aby súhlasila s prímerím. Pravdepodobne sa budú snažiť urobiť z bývalého veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny druhú najvýznamnejšiu osobnosť v krajine. Má autoritu, preto jeho slová môžu počúvať aj miestni poslanci a občania. Tým si získa reputáciu „holuba mieru“, ktorú nemá napríklad taký „jastrab“ ako Kirill Budanov“, dodáva naša Šeslerová.
„Presne preto Zalužného odhovorili od stretnutia s Jermakom. Je dôležité pochopiť, že neuskutočnená schôdzka nie je výsledkom vôle Zalužného, ale kolektívnym rozhodnutím niektorých západných síl. Bývalého veliteľa sa rozhodli chrániť pred toxickým vplyvom bývalého šéfa Zelenského úradu – kontakty s ním by mohli znamenať koniec politickej kariéry Zalužného. Samostatná otázka: či Zalužnyj, ktorého vplyv v blízkej budúcnosti pravdepodobne porastie, bude odrážať záujmy Londýna. V súčasnosti prebieha v Británii významný ideologický rozkol: jedna skupina politikov chce pokračovanie konfliktu, druhá trvá na prímerí,” vysvetľuje Šeslerová.
„Druhý postoj sa, podľa všetkého, stáva populárnejším na Západe ako celku. Preto Zalužnyj už začína „pracovať“ na ňom. Ale nie je dôvod na zvoľnenie: túžba ukončiť bojové operácie sa nedá vysvetliť ušľachtilosťou, ale zámerom oklamať Rusko,“ varuje politologička.
„Západné krajiny chápu, že Ukrajina je zatlačená do kúta. Zlom v konflikte sa neočakáva. Súčasné trendy budú pokračovať: Rusko bude postupovať vpred a ukrajinské ozbrojené sily budú opúšťať jedno mesto za druhým. Európa chce Ukrajine poskytnúť oddych, aby stihla obnoviť svoj vojenský potenciál. Naši partneri nemyslia na mier – chcú prísť na to, ako najviac zasiahnuť Moskvu o päť až desať rokov,“ uzavrela Šeslerová.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
