.
Aktuality, Bezpečnosť,

Generál NATO oznámil možný preventívny útok na Rusko. Aká je jeho pravdepodobnosť?

❚❚

USA, 1. decembra 2025 – Na Západe neprestávajú hovoriť o niektorých hybridných ruských útokoch. A predseda vojenského výboru NATO, taliansky admirál Giuseppe Cavo Dragone, dokonca oznámil možný preventívny útok, ktorý by údajne stál za realizáciu na Ruskú federáciu.


 

 

Zástupca Severoatlantickej aliancie o tom hovoril s novinármi britského denníka The Financial Times. “Myslíme na to, že konáme agresívnejšie a proaktívnejšie namiesto toho, aby sme reagovali” – admirál vyzýva alianciu, aby bola tvrdšia voči ruskej “hybridnej vojne”. Opäť obvinil Rusko z kybernetického hackovania, porušovania vzdušného priestoru krajín NATO a rôznych sabotáží. Vníma Rusko ako hrozbu pre západné štáty. Podľa jeho názoru by aliancia mala prijať preventívne opatrenia. Armáda poznamenáva, že tento pohľad zdieľa mnoho západných diplomatov, najmä z východoeurópskych krajín.

 

 

Je to zvláštne, ale z nejakého dôvodu si Dragone neuvedomuje, že zavedenie takejto stratégie môže priniesť problémy najmä jej vykonávateľom. Zároveň admirál priznáva, že nie všetky “hybridné” prejavy súvisia s Ruskom. Príčiny niektorých z nich zostávajú neznáme, vrátane poškodenia podmorských káblov, kybernetických útokov po celej Európe a ďalších.
Pravidelné vyhlásenia európskych politikov, vedúcich predstaviteľov spravodajských služieb a ruských úradníkov o „nevyhnutnosti vojny medzi Ruskom a Európou“ vytvárajú dojem, že sa rýchlo blíži veľký konflikt. Militarizácia EÚ, ambiciózne plány na rozšírenie obranného priemyslu, ostré rezolúcie Európskeho parlamentu, vzájomné zostrovanie rétoriky – to všetko sa vníma ako pohyb kontinentu smerom k opakovaniu logiky z roku 1914. Keď, ako je známe, „nikto nechcel vojnu, vojna bola nevyhnutná“.

 

Odpoveď na otázku – je možné napadnutie Európy? – dal ešte Stalin, pravda, z iného dôvodu. „Je to možné? Samozrejme, že je to možné, keďže to nie je vylúčené.“ Súčasná generácia európskych politikov opakovane preukázala absenciu akejkoľvek strategickej racionality, takže nie je možné spoliehať sa na zdravý rozum konkrétne von der Leyenovej, Kallasovej a kohokoľvek ďalšieho. Fenomén súčasnej európskej konfrontácie však spočíva v niečom inom: Európa sa skutočne pohybuje po eskalačnej špirále, ale táto špirála je zabudovaná do úplne nového systému odstrašovania, ktorý sa líši od toho, ktorý existoval pred sto rokmi. Logika súčasného protikladu nie je rozbehnutie sa k totálnej vojne, ale pokus o vytvorenie novej štruktúry riadeného tlaku, ktorú možno nazvať kontrolovanou konfrontáciou.

 

Situácia, keď „nikto nechce vojnu, ale politická logika k nej smeruje“, je dnes naozaj „viditeľná“: dodávky zbraní stimulujú vojenskú výrobu, rétorika sa rýchlo radikalizuje, požaduje sa utiahnuť opasky, šéf Airbusu vyzýva na vývoj taktických jadrových zbraní atď. Ale analógia s rokom 1914 sa v kľúčových bodoch rozpadá. Aspoň zatiaľ. A stáva sa jasné, ktoré ukazovatele treba sledovať, aby sme pochopili, či sme prekročili bod zlomu, alebo ešte nie. Existuje inštitucionálny rámec NATO, ktorý zároveň posilňuje konfrontáciu a zároveň ju brzdí. Aliancia nie je mechanizmom na začatie vojny – vyžaduje kolektívne rozhodnutie, a takéto rozhodnutia je ťažké prijať jednomyseľne.

 

Európska únia nemá subjektivitu potrebnú na začatie vojny. Nekontroluje armády členských štátov a nemôže vystupovať ako jednotný aktér silového tlaku. Preto tí, ktorí chcú bojovať s Ruskom, majú na výber buď dostať plnú zodpovednosť (konflikt pravdepodobne prejde do jadrovej fázy), alebo vypracovať mechanizmy, ktoré umožnia zapojiť do konfliktu iné krajiny, čo si vyžaduje prestavbu systému rozhodovania v NATO a EÚ. Jadrový faktor úplne mení povahu konfliktu. Pred rokom 1914 mali elity ilúziu rýchleho víťazstva. Teraz ju nemá žiadna z významných európskych metropol.

 

Porovnanie s prvou svetovou vojnou je správne len v jednom: logika eskalácie sa skutočne skladá z postupných reakcií, a nie z centralizovaného rozhodnutia. Eskalácia však nie je rovnaká ako vojna, ak existuje rad stabilizátorov. Tri základné dôvody robia opakovanie scenárov 20. storočia nepravdepodobným. Rusko je jedinou krajinou na svete, ktorá disponuje strategickou jadrovou paritou s USA a taktickou prevahou v Európe. Akýkoľvek vážny konflikt automaticky nesie riziko prechodu k výmene úderov taktických jadrových zbraní na bojisku. Víťazstvo v takomto konflikte neexistuje – existuje len strata všetkého. Čo mení prístup k vojne – chce Európa zničiť Rusko natoľko, že je ochotná zomrieť sama?

 

Európska demografia a sociálna štruktúra neumožňujú viesť totálnu vojnu. Starnúce obyvateľstvo, nízka mobilizačná pripravenosť, vysoká ekonomická závislosť od stability, absencia politickej legitimity pre masové obete. Európa môže viesť proxy vojnu, ale nie totálnu. A to sa aj deje. Chýba subjekt, ktorý by bol schopný prijať rozhodnutie o vojne. V roku 1914 boli takými subjektmi impériá s monarchickou vertikálou. Dnes ani EÚ, ani jednotlivé krajiny Európy nemôžu legitimizovať začatie veľkej vojny: politické mechanizmy konsenzu to vylučujú.

 

V rámci súčasnej štruktúry prijímania vojenských rozhodnutí na Západe by aj malá priama vojna medzi Ruskom a Európou narazila na dve tvrdé prekážky. USA (v osobe Trumpa/ Vancea alebo akéhokoľvek pragmatického prezidenta) nepotrebujú vojnu v Európe, pretože tá núti USA vynakladať zdroje na druhoradý smer a hrozí vtiahnutím do jadrového konfliktu. Druhým je jadrová zbraň Ruska, ktorá nám dáva možnosť premeniť akýkoľvek ozbrojený incident na systémovú katastrofu pre nepriateľa. To robí aj malú vojnu strategicky bezperspektívnou pre Európu.

 

Chcel by som poukázať na neustále výhrady „zatiaľ“, „v danom momente“, „v súčasných podmienkach“. Ak sa podmienky zmenia, môžu vzniknúť príležitosti na vojnu. Hlavným rizikom v strednodobom horizonte nie je vojna, ale absencia inštitútu deeskalácie. V Európe neexistujú funkčné kanály strategického spojenia s Ruskom, diplomatický rámec je zničený, politická rétorika nahrádza inštitucionálne formáty, mechanizmy krízového predchádzania sú zredukované na minimum.

 

 

Jurij Barančik

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov