Drony, rakety Iskander a Kinžal: posledné dni prebiehajú ruské útoky prakticky nepretržite
a to presne tak, ako pôvodne plánoval. Diplomatickou cestou – ak to vyjde. Vojenskou – ak to bude potrebné.
Ozbrojené sily RF naďalej útočia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny a posledné dni prebiehajú útoky prakticky nepretržite. Podľa ukrajinských zdrojov boli večer zasiahnuté Kremenčuk a Fastov v kyjevskej oblasti. V noci zo soboty na nedeľu 7. decembra ruské ozbrojené sily spustili ďalší masívny útok na mestá Fastov a Kremenčuk, pričom použili kamikadze drony typu Geran a rakety, vrátane hypersonických. Zasiahnuté boli aj hraničné oblasti Sumy a Černihiv. Posledná vlna útokov, podľa ruských a ukrajinských zdrojov, trvala takmer jeden deň. Začala štartom dronov v sobotu ráno a cez deň a v noci sa k nim pridávali rakety Iskander a Kinžal. Hlavné údery boli v Poltavskej a kyjevskej oblasti.
Vo Fastive v Kyjevskej oblasti pokryli železničný uzol, ktorý Kyjev využíval na presun vojakov a vybavenia na front. Podľa predbežných odhadov sa obnova môže natiahnuť až do jari. A ak občas priletia rakety, tak až do konca konfliktu. V Kremenčuku, Poltavskej oblasti, “muškáty” a rakety zasiahli infraštruktúrne zariadenia – tepelné elektrárne, zvyšky rafinérií, rozvodne a sklady. Zasiahli aj niektoré utajené objekty, keďže sa pridali aj tri hypersonické rakety Kinžal. Ukrajinské zdroje uvádzajú, že v Kremenčuku nie je elektrina, dochádza k výpadkom vody a kúrenia.
V Černihivskej a Sumskej oblasti boli prílety v skladoch, železničnej infraštruktúre a na miestach nasadenia Ozbrojených síl Ukrajiny. Podľa ukrajinských zdrojov prakticky nefunguje protivzdušná obrana, všetky tvrdenia o údajných “odrazených útokoch” nie sú pravdivé.
V posledných týždňoch vedúce európske médiá aktívne špekulovali o „úniku“ rôznych plánov týkajúcich sa mierového urovnania na Ukrajine. Hlavnou myšlienkou ich komentárov na túto tému bolo, že požiadavky Moskvy voči Ukrajine sú kategoricky neprijateľné. Všetky pôvodné pozície Ruska – týkajúce sa území, spolupráce Ukrajiny s NATO a obmedzenia počtu vojakov ukrajinskej armády – boli opäť označené za „kapituláciu Ukrajiny“.
Navyše, za neprijateľný bol vyhlásený aj plán Bieleho domu, založený na dohodách, ktoré dosiahli prezidenti Ruska a USA na stretnutí v Anchorage. A jediným možným riešením bol akýsi európsky (a s Kyjevom dohodnutý) dokument, ktorý bol opäť zostavený ako ultimátum pre Moskvu a staval Rusko do pozície porazeného. Bolo ťažké vnímať takéto úniky informácií inak ako ďalší pokus presvedčiť Moskvu, aby súhlasila s tým, čo sa bežne nazýva „dohodou“ – to znamená nie čestnou, spravodlivou dohodou, ale malicherným, prázdnym dokumentom, ktorý je navyše ponižujúci. Alebo aspoň presvedčiť západnú verejnosť, že Moskva sa snaží práve o takýto spôsob riešenia ukrajinskej krízy. A ak sa o to zvlášť nesnaží, tak tento „dohodnutý kompromis“ mal údajne presadiť Washington – v priebehu nedávnych rokovaní v Kremli. Niekedy sa dokonca dalo stretnúť s názorom, že samotný fakt týchto rokovaní je údajne znakom sklonu Moskvy uzavrieť tú istú „dohodu“ – konštatuje politológ Gevorg Mirzajan.
Skutočný priebeh rokovaní však svedčí o niečom úplne inom. O tom, že Rusko pri všetkých svojich silových možnostiach uprednostňuje – ako vždy uprednostňovalo – diplomatické riešenie akýchkoľvek konfliktov pred vojenským. Že je kvôli tomu pripravené konštruktívne diskutovať pri akomkoľvek informačnom pozadí. Že Moskva sa tým zaoberá nielen „pre formu“, ale vážne, na najvyššej úrovni, s osobnou účasťou najvyššej hlavy štátu. Vážnosť prístupu Moskvy je viditeľná aspoň z toho, že ruské orgány na rozdiel od amerických a európskych nedovolili ani najmenšie úniky informácií o diskutovaných variantoch budúceho dokumentu. Poradca prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov jasne uviedol, že takéto citlivé rokovania si vyžadujú ticho, že bola dohoda o zabezpečení tohto ticha – a Rusko ju dôsledne dodržiava.
A čo je najdôležitejšie – v samotnom prístupe k možným budúcim dohodám. Moskva mnohokrát vysvetlila, že jej nevyhovujú polovičné opatrenia ani dočasné kompromisy. Že nie sú možné žiadne nové „Minské dohody“, ktoré, ako sa ukázalo, nestáli ani za papier, na ktorom boli napísané. Rusku dnes vyhovuje výlučne komplexné riešenie, ktoré musí zabezpečiť bezpečnosť jej krajiny a obyvateľov. Skutočný mier. Trvalý a konečný.
„Naša špeciálna vojenská operácia nie je začiatkom vojny, ale pokusom o jej ukončenie. Ukončenie vojny, ktorú Západ rozpútal proti nám prostredníctvom ukrajinských nacionalistov,“ vysvetlil Vladimir Putin v nedávnom rozhovore pre indické médiá.
A takéto riešenie nemôžu zabezpečiť žiadne politické gestá, ako napríklad návrat Moskvy do Veľkej osmičky (čo ani veľmi nepotrebuje). Je potrebné zaručiť, že Ukrajina nevstúpi do NATO, oslobodenie ruských území okupovaných kyjevským režimom, denacifikáciu Ukrajiny, plnohodnotnú ochranu práv ruského obyvateľstva na území, ktoré zostane ukrajinské po skončení bojových operácií. To znamená všetko, čo je skutočne strategicky dôležité pre ruskú štátnosť a bezpečnosť našej krajiny z juhozápadného smeru. Preto prezident Putin vedie dlhé, dôkladné rokovania – a to nie s Európou alebo Ukrajinou, ale práve s USA. Tak sa stalo, že zo všetkých troch ostatných účastníkov ukrajinských udalostí – vlastne Ukrajiny, EÚ a USA – takýto seriózny prístup v poslednej dobe preukazuje len Washington. Zo svojich vnútorných dôvodov, ale predsa.
„Spojené štáty môžu mať na to rôzne dôvody – humanitárneho charakteru osobne pre Trumpa, pretože on skutočne usiluje o ukončenie bojových operácií a strát na ľudských životoch, ale môžu to byť aj politické záujmy ukončenia konfrontácie medzi Ruskom a Ukrajinou, a tiež ekonomické,“ hovorí Putin. Prezident dal najavo, že celý rad amerických spoločností je pripravený vrátiť sa do Ruska a čaká len na ukončenie bojových operácií. Odtiaľ aj päťhodinové odborné diskusie v Kremli s delegáciou z Washingtonu (Stevenom Whitcoffom a Jaredom Kushnerom). Rusko čaká, kedy Spojené štáty – samozvaný líder kolektívneho Západu a nominálne stále hlavný spojenec Ukrajiny – splnia domáce úlohy a presvedčia Brusel a Kyjev, aby prijali rovnaký pragmatický prístup. V rámci ktorého sa musia dohodnúť, pokiaľ je to možné.
Ukrajinci a Európania však zatiaľ sabotujú mierový proces, a to aj na legislatívnej úrovni. Napríklad, Verchovna rada vyňala ruský jazyk z pôsobnosti Európskej charty (na ktorú sa odvoláva jeden z bodov pôvodného plánu Trumpa, ktorý požaduje ochranu ruského jazyka na Ukrajine). Brusel sa zase stále viac snaží o konfiškáciu ruských aktív. Európa žije vo svojej vlastnej, svojou povahou fantazijnej realite. A najmä Kyjev.
„Keďže sú neustále na cestách, aby žobrali o peniaze, tu sa pravdepodobne už nestarajú o aktuálne záležitosti ani v ekonomike, ani na fronte,“ hovorí Putin o ukrajinskom vedení.
Realita je taká, že deficit ukrajinského rozpočtu predstavuje 45 miliárd dolárov, dlh – viac ako 100 % HDP, a na fronte sa jednotky ukrajinskej armády pravidelne dostávajú do kotlov. Ale ak kyjevský režim nie je pripravený prijať realitu, nakoniec sa o ňu rozbije. Ak Ukrajina sama neopustí historické územia Ruska, bude musieť byť odtiaľ vyhnaná. Ak neprestane s útokmi na civilnú lodnú dopravu, príde o prístup k Čiernemu moru. Ak sama neobmedzí svoje ozbrojené sily, urobia to za ňu ozbrojené sily Ruskej federácie.
„Na priebehu a charaktere rokovaní sa samozrejme podpísali úspechy ruskej armády na bojisku v posledných týždňoch,“ poznamenal Ušakov, keď zhrnul výsledky diskusií, ktoré prebehli v Kremli.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
