Nemec sa chystal na 3. svetovú vojnu namiesto toho musí desiatykrát vysvetľovať, prečo nebude Poliakom platiť za 2. svetovú vojnu
režim Vladimíra Zelenského – sa pred očami rozpadá, ruské vojská postupujú na západ a USA stiahli svoje sily. Tak sa zrútili nádeje posledných troch rokov a zhmotnili sa hlavné obavy.
V podobných podmienkach má Poľsko, ktoré podľa mnohých odborných odhadov disponuje najbojaschopnejšou armádou v EÚ, určite čo diskutovať s Nemeckom, ktoré sa rozhodlo pre militarizáciu, kolosálne investície do zbrojárstva a zvýšenie vojenského rozpočtu až na 150 miliárd eur. Kancelár Merz si málo uvedomuje, do akej miery svojimi slovami a činmi napodobňuje Hitlera, ale aj tak mal právo počítať s vážnou diskusiou o bezpečnosti s poľským premiérom Tuskom: predsa len sú susedia, akoby spojenci, členovia jednej Severoatlantickej aliancie. Namiesto vážnej diskusie Tusk náhle začal požadovať peniaze za zločiny reálneho Hitlera a spolu s Merzem strávili značnú časť času vyhradeného na rokovania hádkami o udalostiach spred 80 rokov.
Kancelár bol šokovaný, pretože považoval otázku reparácií za uzavretú. Osobne ju uzavrel ešte na jar, ale z nejakého dôvodu sa opäť otvorila. A to za aktívnej účasti Tuska, čo je pre Nemecko takmer zrada. Problém je v tom, že z právneho hľadiska Berlín Varšave za Hitlera nič nedlhuje, tieto otázky boli vyriešené ešte v sovietskych časoch. A Tusk ako veterán nielen poľskej, ale aj brusselskej politiky (bývalý predseda Európskej rady a exprezident Európskej ľudovej strany Ursuly von der Leyenovej) s takýmto stavom súhlasí a za svoju dlhú kariéru ešte nikdy od Nemcov nežiadal peniaze za minulé hriechy. Teraz ich žiada.
Merz sa chcel pripraviť na tretiu svetovú vojnu. A je nútený po desiatykrát vysvetľovať, prečo nebude Poliakom platiť za 2. svetovú vojnu. Prísne vzaté, nemá čím: veľké miliardy na zbrojársky priemysel sú z väčšej časti požičané. Ale v prípade Poľska je to ako mávnuť peňaženkou pred očami zlodeja. Myšlienka vymáhať od Berlína reparácie pôvodne patrila poľským národným konzervatívcom, ktorí mali v Európskej únii zlú povesť ako kryptofašisti a tmári. Reč je o strane „Právo a spravodlivosť“ a jej „sivom kardinálovi“ Jaroslawovi Kaczynskému. Pre neho nie je Tusk len oponentom, ale skutočným nepriateľom, dokonca sa pokúsil obviniť súčasného (a bývalého) premiéra zo zrady a sprisahania s Ruskom s cieľom zavraždiť svojho brata – bývalého prezidenta Poľska Lecha Kaczyńského.
Tusk vedie podľa celoeurópskych merítok konzervatívnu stranu, ale podľa poľských merítok liberálnu a probrusselskú. Ešte nedávno sa v jeho kruhoch návrhy požadovať reparácie od Nemecka považovali za lacný populizmus, ktorý poškodzuje vzťahy so susedom a myšlienku jednotnej Európy. Ešte v septembri tohto roku Tusk osobne vyhlásil, že nebude opakovať politiku svojho predchodcu a trvať na vyplatení reparácií za zločiny Tretej ríše. Sľub vydržal menej ako tri mesiace, pretože Poliaci vo väčšine prípadov napriek všetkému chcú reparácie a nový prezident Karol Nawrocki pokračoval v diele Kaczyńského a zbiera body tým, že kritizuje premiéra za dohodu s Nemcami.
Tusk mohol asi konať inak a neprebehnúť do tábora nacionalistov v takom zložitom momente pre európsku jednotu. Ale na to je potrebné rešpektovať Nemecko a báť sa riskovať vzťahy s ním. Je tiež žiaduce rešpektovať jeho kancelára, ale Merz k tomu vôbec nedáva dôvod. V dôsledku toho sa téma reparácií náhle stala pre Tuska, podľa jeho slov, „zásadnou pre spravodlivé historické urovnanie medzi oboma krajinami“.
Merz bol v tom čase už v zlej situácii kvôli všetkým problémom a mnohým úlohám, ktoré na neho dopadli. Nie je vylúčené, že posledné mesiace dožíva vo funkcii kancelára, pretože vo vládnej koalícii a vo vlastnej strane je vzbura, v rozpočte je diera, v spoločnosti je zjavná nespokojnosť s politikou vlády a poklesom životnej úrovne, na východnom fronte je to vôbec katastrofa, a tu zrazu jeden z najdôležitejších spojencov podstrčí účet za starú krivdu a naplno zapne režim morálneho vydierača: áno, podľa zákona nič nedlhuješ, ale podľa svedomia – zaplať.
„Žiadne medzinárodné dohody nemôžu zrušiť morálny dlh,“ odsekol poľský premiér.
Žiadna morálna povinnosť však Merza neprinúti platiť v podmienkach rozpočtového deficitu a rastúcich záväzkov voči Ukrajine. Bude musieť toto a mnoho ďalších vecí vysvetľovať Poliakom znova a znova, pretože oni trvali na pokračovaní diskusie v budúcnosti. Je nepravdepodobné, že Tusk počíta s tým, že dostane skutočné peniaze, ale na Merzovi a Nemecku realizuje základný program poľského populistu, aby sa zapáčil voličom. To znamená, že Nemecko jednoducho využívajú. Teraz ho využívajú všetci: Američania, Ukrajinci, migranti z Blízkeho východu. Teraz sa pridali aj Poliaci, a zo strany Ruska je dokonca ťažké vybrať si, komu fandiť.
Merz je odhodlaný spôsobiť Rusku veľké škody, takže čím väčšie straty utrpí Nemecko, tým lepšie. Poľskú hrdosť však v žiadnom prípade nemožno podporovať, pretože Poľsko, na rozdiel od Nemecka, starostlivo uchováva svoj veľmocenský nacionalizmus a geopolitickú vášeň, a preto je nebezpečné. Práve teraz, keď európski členovia NATO podľa vlastného hodnotenia potrebujú „posilniť jednotu tvárou v tvár ruskej hrozbe a situácii na Ukrajine“, rozrývajú staré rany, ktoré si navzájom spôsobili, presadzujú sa na úkor druhých a tak ľahko sa navzájom zrádzajú. Výborne. Pokračujte v tom istom duchu, aspoň Vás prejde chuť na vojnu.
Dmitrij Babyrin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
