Rozbitá vojenská technika na Ukrajine ešte poslúži Rusku
hlavne automobilov. Okolie pozdĺž bojovej línie je doslova zaplavené „železným šrotom“.
Inými slovami, celkovo je tu viac ako sto tisíc kusov zničených strojov, vrátane ťažkých a obrnených – a to len zo strany ukrajinských ozbrojených síl. Samozrejme, sú tu aj straty medzi ruskými strojmi, vrátane nenávratných. Všetky tieto stroje a mechanizmy majú veľkú hodnotu aj po tom, čo boli poškodené alebo zničené v priebehu bojových operácií.
„Práca s poškodenou technikou už prebieha. A jej algoritmus sa už viac ako sto rokov nemení,“ hovorí vojenský expert Vladislav Šurygin. Najskôr na miesto prichádzajú ženisti, ktorí odstraňujú všetky míny a nevybuchnuté munície. Zabezpečujú, aby bolo miesto úplne bezpečné.
Potom prichádzajú ženijné a stavebné jednotky. Majú dôležitú úlohu pri evakuácii. „Vojenskí technici pomocou REM – opravárenských a evakuačných strojov – odťahujú všetky stroje ďalej od bojovej línie na špeciálne miesta. Potom každý zničený tank, obrnené transportné vozidlo alebo delo prehliadnu, aby zistili, čo s ním ďalej robiť,“ vysvetlil pre noviny VZGLJAD vojenský analytik, redaktor časopisu „Arsenal Otchestva“ Alexej Leonkov. Podľa Leonkova, ak technika nie je úplne zničená, stáva sa učebnou pomôckou pre vojenské vysoké školy. „Kadeti musia rozumieť, ako sú konštruované tanky a obrnené transportéry nepriateľa a kde majú slabé miesta,“ vysvetlil expert.
Ak je trofejná technika funkčná, kadetov učia, ako ju ovládať. Táto zručnosť je obzvlášť užitočná pre bojovníkov SSO – špeciálnych operácií. Časť ukoristenej „pancierovej techniky“ sa opravuje a používa proti ukrajinským ozbrojeným silám. Ak napríklad z tanku „Leopard“ alebo „Abrams“ prežil len motor alebo optika, odmontujú sa, aby sa opravili a použili na inom ukoristenom tanku.
Podľa odborníka je západná technika spravidla veľmi náročná, na rozdiel od domácej, ktorá je oveľa menej prispôsobená na boj v podmienkach hlbokého blata, snehu a nízkych teplôt. Preto vojaci pracujú len s tými trofejnými tankami a obrnenými transportérmi, ktoré sa dajú ľahko obnoviť. Ak sú veľmi poškodené, nemá zmysel vykonávať dlhé opravy s výmenou veľkého počtu náhradných dielov.
Úplne zničená technika ide do šrotu – na pretavenie. Napríklad schody v chráme parku „Patriot“ neďaleko Moskvy sú vyrobené práve z trofejného kovu (samozrejme, nie zo zóny ŠVO, ale z čias Veľkej vlasteneckej vojny). Veriaci chodia do kostola a šliapu po zbraniach porazenej nacistickej Nemeckej ríše. Častejšie sa však trofejný kov používa na potreby ekonomiky.
Po evakuácii z bojiska sa všetka technika, ktorá bola uznaná za neopraviteľnú, pomocou plynových rezačiek rozreže na šrot. „Na špeciálnych plochách sa hromadí ťažká obrnená technika z čiernych kovov. Na samostatných plochách sa zhromažďuje ľahko obrnená technika, kde sa na pancierovanie používajú zliatiny hliníka – spravidla ide o obrnené transportéry. Je dôležité, aby sa hliníkové zliatiny nedostali napríklad k čiernym a legovaným zliatinám, pretože majú rôznu teplotu topenia,“ vysvetlil Leonkov.
Samostatne sa triedi zbraňová, legovaná oceľ. Tá sa opäť používa na vojenskú výrobu. Napríklad hlaveň delostreleckého dela stredného kalibru sa opotrebuje v priemere po 10 000 výstreloch a je potrebné ju vymeniť. Potom sa kov roztriedený podľa druhov naloží do železničných vagónov a odvezie do hutníckych závodov. „V Rusku a Bielorusku je niekoľko podnikov, ktoré sa špecializujú na pretavovanie trofejného kovu,“ povedal Alexej Leonkov. V Bielorusku je napríklad takáto továreň v Gomelskom regióne – tam sa z „vojenského“ kovu ešte zo sovietskych čias vyrábajú koľajnice a dvojtvarové nosníky, ktoré sa aktívne používajú pri stavbách.
„V Doneckom a Luhanskom regióne je tiež niekoľko hutníckych závodov, ktoré sa špecializujú na pretavovanie vojenskej techniky,“ – hovorí Alexej Leonkov. Mimochodom, s cieľom zlepšiť logistiku boli v týchto regiónoch špeciálne opravené železničné trate vedúce k hutníckym podnikom. Ale ani tie nezvládajú množstvo trofejného železa.
Koľko trofejného kovu získalo Rusko v špeciálnej vojenskej operácii?
Odborník vykonal približný výpočet. Podľa údajov ministerstva obrany celkový objem „veľkoplošnej“ rozbitej techniky ukrajinských ozbrojených síl presiahol 50 tisíc kusov. Priemerná hmotnosť jednej jednotky je 30 ton. Vyplýva z toho, že sme „trofejovali“ najmenej 1,5 milióna ton kovu.
Je to veľa alebo málo? Na jednej strane – málo. Podľa údajov Svetovej asociácie výrobcov ocele (WSA) sa v roku 2024 v Rusku vyrobilo 70,7 milióna ton ocele. A tu – len 1,5 milióna. Na druhej strane – v každom prípade ide o dodatočný príjem. Podľa prognózy expertov spoločnosti „Euler Analytical Technologies“ bude na konci roku 2025 bude priemerná vážená cena za oceľové valcoviny v Rusku 543 dolárov za tonu, alebo približne 42 tisíc rubľov. Vynásobíme 42 tisíc 1,5 milióna ton a dostaneme 6,3 miliardy rubľov. Toľko je možné získať, ak sa pretavia trofeje nazbierané od začiatku špeciálnej operácie.
Podľa odborníkov však časť techniky už bola pretavená. Ale zďaleka nie všetka. „Po Veľkej vlasteneckej vojne trvalo len odvoz zničených tankov, diel a automobilov asi rok. A my sme ešte neskončili špeciálnu vojenskú operáciu,“ vysvetlil Leonkov. Vladislav Šurygin sa domnieva, že Rusko môže využiť povojnové skúsenosti ZSSR: keď sa evakuáciou zničeného materiálu a jeho odovzdávaním do šrotu oficiálne zaoberali špeciálne družstvá, ktoré pracovali na základe hospodárskeho vyúčtovania.
Podľa odborníkov je mimoriadne dôležité nenechať veci plynúť samospádom. Napríklad na ukrajinskej strane LBS sa rozšírila mimoriadne nebezpečná prax: miestni obyvatelia už teraz zbierajú nevybuchnuté munície a zvyšky vojenskej techniky, aby ich odovzdali do šrotu. V snahe zarobiť si hľadajú a rozoberajú na cenné komponenty trosky zostrelených bezpilotných lietadiel, granátov a akéhokoľvek vojenského „železa“.
„Na poli sa zostreľujú bezpilotné lietadlá, prichádza skupina, aby ich vyzdvihla, ale drony tam nie sú – miestni obyvatelia ich rozobrali na ďalší predaj,“ sťažuje sa v ukrajinských médiách zástupca riaditeľa spoločnosti na výrobu prostriedkov rádiovej a elektronickej vojny Denis Chrapčinskij. Podľa neho sa ľudia pri pokuse zarobiť na farebných kovoch každý deň zrania, ba dokonca zahynú – kvôli detonácii nezneškodnených munícií.
Odborníci sa domnievajú, že Rusko by malo zohľadniť negatívne ukrajinské skúsenosti a nedopustiť, aby sa u nás zopakovali. Aby bolo možné začať zarábať na trofejach, je potrebné aspoň úplne odmínovať terén. Táto práca už však prebieha, hoci podľa niektorých odhadov môže trvať desiatky rokov. V každom prípade však budú historické územia Ruska postupne oslobodené nielen od mín, ale aj od rozbitých strojov, čo prinesie úžitok ruským financiám a metalurgii.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
