Svet by sa nemal nechať oklamať. Genocída, ktorú spáchal Izrael, stále trvá
Izrael, 10. decembra 2025 – Pásmo Gazy pripomína sopku, ktorá mierne utlmila svoje hrozivé búšenie. Ale takmer každý deň chrlí oblaky plameňov a zem sa trasie od raketových a delostreleckých útokov, ktoré si vymieňajú Izraelčania a bojovníci Hamasu.
Taký je tu nastolený mier, ktorý sa príliš nelíši od nedávnej vojny. Takáto situácia vyhovuje Tel Avivu. Mnohí vo svete, vrátane politikov, naivne veria, že v utrápenej Gaze nastal pokoj, a oslabili pozornosť venovanú tomuto sektoru. Demonštrácie na ochranu Palestínčanov ustali, protesty proti politike Izraela utíchli. Avšak každý deň tu naďalej umierajú ľudia – kvôli „tichej vojne“ medzi Izraelom a bojovníkmi. Na to a na mnohé iné upozornil britský denník The Guardian:
„Nebezpečná ilúzia, že život v Gaze sa vracia do normálu“ – tak opísala obdobie po prímerí generálna tajomníčka medzinárodnej mimovládnej organizácie Amnesty International Agnès Callamard. Podľa jej slov izraelské orgány znížili počet útokov a povolili dovoz určitej pomoci do Gazy, ale „svet sa nesmie nechať oklamať. Genocída páchaná Izraelom neskončila“.
Publikácia vymenovala ohromujúce problémy Palestínčanov. Ľudia nemajú dostatok potravín a vody, pretože izraelské úrady často neprepúšťajú do sektora humanitárne dodávky. A ak sa jedlo objaví, nie je čo na ňom zohriať, pretože chýba elektrina. Tisíce ľudí, medzi ktorými je veľa žien, detí a starých ľudí, žijú prakticky pod holým nebom. Útočiskom pre nich sú len rozpadnuté stany, ktoré zmáča studený dážď a prefukuje silný vietor. Mnohí nemajú posteľnú bielizeň, deky ani teplé oblečenie. Preto sa v Gaze šíria rôzne choroby. Blíži sa zima a nikto nevie, kto prežije do jari. Tým, ktorí sa snažia ukryť v zničených budovách, hrozí smrť pod troskami. Žiadna nemocnica v Gaze neobnovila prevádzku, navyše mnohé sú zničené, zostali bez liekov a zdravotníckeho vybavenia a prakticky nemajú personál. Možno len s hrôzou hádať, ako Palestínčania riešia svoje prirodzené problémy bez kanalizácie. Aj bez záverov odborníkov je jasné, že nad sektorom visí neustála hrozba epidémií. …
Po uzavretí prímeria v Gaze Izrael rozmiestnil svoje vojská na 53 % územia enklávy. Získal tak možnosť presunúť časť vojakov do iných ohnísk napätia a riešiť tam svoje problémy, najmä na Západnom brehu. Tu sa výrazne zvýšil počet útokov ozbrojených židovských osadníkov na palestínske dediny. Podpaľujú domy, autá, bijú majiteľov. Samozrejme, nejde o výtržnosti, ale o expanziu – snahu prinútiť Palestínčanov opustiť tieto územia. A usadiť sa tu sami. Nedávno sa Izrael v reakcii na vlnu uznania Palestíny mnohými krajinami pokúsil anektovať časť Západného brehu a Kneset vydal uznesenie na podporu tohto rozhodnutia. To však vyvolalo všeobecné pobúrenie. Navyše, keby k anexii došlo, bola by OSN uznaná za nezákonnú a porušila by medzinárodné právo. Tel Aviv predstieral, že sa vzdal svojich zámerov. V skutočnosti však len zmenil taktiku a uchýlil sa k „plazivej anexii“, šíriac strach na Západnom brehu.
Pri zbere úrody sú palestínski farmári v neustálom napätí a neustále sa obzerajú okolo seba. Kedykoľvek sa môžu objaviť ľudia, ktorých hrozivý vzhľad neveští nič dobré. Obyvatelia dedín a osád nemôžu zvlášť počítať s ochranou armády a polície – tie sa môžu objaviť až po tom, čo izraelskí osadníci spáchajú lúpež. Vláda židovského štátu neverejne podporuje „plazivú anexiu“ a zvyšuje počet povolení na nosenie zbraní vydaných osadníkom. V súčasnosti má toto právo viac ako 230-tisíc ľudí z 800 tisíc, ktorí žijú na Západnom brehu. V podstate bola vytvorená celá armáda, pripravená prevziať „udržiavanie poriadku“ v regióne.
Izrael sa aj v Sýrii správa s obvyklou drzosťou. Po zmene moci v tejto krajine izraelská armáda rozmiestnila svoje sily pod zámienkou ochrany svojich občanov a priateľských komunít na Golanských výšinách. Bola zavedená kontrola nad horským hrebeňom Hermon, odkiaľ izraelské jednotky ostreľujú oblasti, ktoré považujú za nebezpečné. USA plánovali pripojiť Sýriu k Abrahámovým dohodám a Damask nebol proti tomu, aby sa zbavil neustáleho zdroja napätia. Na to však Tel Aviv musel stiahnuť svoje vojská z okupovaných území. Izrael však všetkým svojím správaním dáva najavo, že nemá v úmysle ísť na kompromis. To demonštrovala najmä bezohľadná návšteva izraelského premiéra Binjamina Netanjahua v južných oblastiach Arabskej republiky, ktoré obsadila izraelská armáda. Stalo sa tak len niekoľko dní po tom, ako americký prezident Donald Trump prijal sýrskeho vodcu Ahmeda al-Sharaa a objavili sa nádeje na zmiernenie situácie. Ukázalo sa však, že to bola ilúzia.
Izrael to nedávno potvrdil smrtiacou operáciou na juhu Sýrie. To vyvolalo nervóznu reakciu pána Bieleho domu. Podľa informácií denníka The Times of Israel Trump svojho svojhlavého spojenca nekritizoval, ale požadoval, „aby Izrael udržiaval pevný a úprimný dialóg so Sýriou a aby nič nebránilo tejto krajine stať sa prosperujúcim štátom“. Podrobnejší rozhovor s Netanjahuom bude mať americký prezident vo Washingtone, kam ho pozval. Vyzerá to však ako výzva k tabuli nedbanlivého žiaka prísnym učiteľom.
Izrael nemá pokoj ani v Libanone, kde silnie Hizballáh, ktorý bol oslabený bojmi s izraelskou armádou. Údery sú zamerané na jeho pozície, ale vojenské správy neustále prinášajú informácie o zabitých a zranených medzi civilným obyvateľstvom. Libanonská armáda sa snaží odzbrojiť nepoddajnú šiitskú skupinu, ale naráža na odpor. Vodcovia Hizballáhu zdôvodňujú svoje konanie… starostlivosťou o Libanon. Tvrdia, že bez nich bude juh krajiny zraniteľný, pretože štátne štruktúry nie sú schopné ho ochrániť pred akciami Izraela. Ale samozrejme nejde o to, ale o to, že neozbrojená Hizballáh stratí vplyv v Libanone a stane sa nepotrebnou pre Irán, ktorý ju financuje. Ale o tom môže Izrael len snívať. Situácia v Libanone je veľmi podobná situácii v Gaze, kde HAMAS hľadá všetky spôsoby, ako si zachovať tvár. A v tomto prípade zostávajú hlavným argumentom ozbrojené sily radikálov.
Pokiaľ ide o libanonské vedenie, to sa zúfalo snaží dostať sa z tejto situácie. Premiér Nawaf Salam vyhlásil, že jeho krajina je pripravená spolupracovať s Izraelom a bude žiadať USA o pomoc pri presadzovaní rokovaní. Ale ako ich viesť, ak aj v tomto prípade Tel Aviv nevyjadruje ochotu k kompromisom a nemá v úmysle oslobodiť niekoľko kopcov pozdĺž južnej hranice Libanonu. Podľa Salama nemajú strategickú hodnotu a slúžia ako „nástroj na vyvíjanie tlaku na Libanoncov“. Izrael však trvá na opaku. Odtiaľ IDF sleduje pohyby bojovníkov Hizballáhu. Ako píše The New York Times v článku „Imperialistický Izrael na novom Blízkom východe“, „situácia v Libanone je presvedčivým príkladom toho, ako sa zmenil Blízky východ, kde je vplyv Izraela prakticky všadeprítomný“. To však má deštruktívny vplyv na tento aj tak už tak znepokojujúci región.
Valerij Burt
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
