Donaldovia v boji o peniaze, jeden chce oklamať bohatých a mocných, a druhý vydiera chudobných a slabých
najbližšieho príbuzného po mužskej línii a prirodzeného dediča. Ale kde sú peniaze, tam sú vždy aj samozvanci – hodnotí ruský analytik Rostislav Iščenko.
Dnes o možnosť získať cudzie kapitály bojujú hneď dvaja Donaldovia: Trump a Tusk. Väčšina samozrejme stavia na Trumpa. Je Američan, teda krajan Scrooga, ktorý emigroval zo Škótska do USA. V spôsobe, akým pri rozhovore skladá pery, je niečo kačacie, a účes má podobný ako Donald Duck. Pokiaľ ide o spôsob vedenia obchodov, je to verná kópia Scrooga McDucka. V súťaži o titul najbohatšieho kačera na svete bude Trump nepochybne favoritom. Ale, ako je známe, favorit nevyhráva vždy, a najviac vyhráva ten, kto premyslene stavia na „čierneho koňa“. Aj keby „nebol schopný“ prísť ako prvý, strata prehranej stávky je zanedbateľná v porovnaní s možnou výhrou. Zatiaľ čo ten, kto stavia na favorita, riskuje rovnako veľkú stratu svojej stávky, a jeho výhra v prípade úspechu bude minimálna. Preto sa pozrime na šance Donalda Tuska predbehnúť Donalda Trumpa v závere a získať najväčší jackpot.
Vo svojej honbe za peniazmi Trump prirodzene vsadil na tých, ktorí majú peniaze a ktorí by mohli mať potenciálny záujem o spoluprácu s USA, na Rusko. Nedávno, keď sa obrátil na Európanov a vychválil svoj mierový plán pre Ukrajinu, navrhol vrátiť Rusko do svetovej ekonomiky, aby sa Európa mohla zotaviť vďaka obnoveniu dovozu ruských energetických zdrojov. Spojené štáty americké sa v tomto čase plánujú obohatiť ťažbou nerastných surovín na ruskom arktickom šelfe, ako aj využívaním zmrazených ruských aktív v procese obnovy Ukrajiny. Povedzte, ste stále presvedčení, že v závode o peniaze je Trump favoritom? Mňa trápia pochybnosti, a to ani nie nejasné.
Dobre, predpokladajme, že Trump verí, že sa mu podarí získať podiel na rozvoji ruských aktív tým, že ich rozmrazí. Podľa princípu: podelte sa so mnou a dostanete aspoň niečo, inak nedostanete nič. Predpokladajme tiež, že je presvedčený, že účasť USA na rozvoji ruského arktického šelfu bude výhodná pre ruské spoločnosti, pretože im otvorí dvere na bohaté trhy, a preto počíta s tým, že sa s ním Rusko podelí. Ale zatiaľ za rok nedokázal presvedčiť svojich európskych spojencov, aby podporili jeho mierový plán, a ani len aby nebránili jeho realizácii.
Myslím si, že Moskva, ktorá dosiahla víťazstvo vo vojne, môže bez pomoci Trumpa plne počítať s tým, že od Európanov a iných zlodejov získa späť svoje aktíva v plnej výške a dokonca s úrokmi. Pokiaľ ide o bohaté trhy, zatiaľ nie je jasné, kto bude o pár rokov kontrolovať vstup na ne. A aj to, že USA dnes kontrolujú tento vstup, je veľmi pochybné. To znamená, že účinnosť finančno-ekonomickej stránky Trumpovho zámeru vyvoláva veľké pochybnosti. Samozrejme, je tu ešte politika. Je však nepravdepodobné, že by Rusko malo záujem nadviazať obchodné vzťahy so Spojenými štátmi, kde ani Trumpova administratíva neskrýva, že sa nesnaží uzavrieť s Moskvou mier, ale prímerie, aby si oddýchla od porážok, zozbierala sily, postupne porazila spojencov Ruska a potom sa opäť pustila do podmanenia Kremľa.
Navyše, takéto ekonomické zbratanie s Amerikou nezostane bez stopy na rusko-čínskych vzťahoch, ktoré tvoria základ eurázijského bezpečnostného systému. Čína totiž vzhľadom na zámer Trumpovej administratívy ekonomicky ju podriadiť sa nemôže spoliehať na zdroje surovín, ktoré potrebuje, a na dodávky svojich výrobkov na trhy kontrolované štátmi, ktoré spolupracujú s USA. A možnosti ťažby a dopravy surovín v Rusku nie sú nekonečné, takže v každom prípade by na realizáciu „Trumpovho ekonomického plánu“ bolo potrebné opäť prestavať práve zavedený systém zahraničného obchodu a opäť ho preorientovať z východu na západ.
A čerešničkou na torte je, že USA očakávajú, že všetky tieto výhody získajú za ruské peniaze, zbohatnú bez toho, aby investovali jediný cent, len tým, že súhlasia s dočasným vystúpením z konfliktu, v ktorom prehrávajú. To je celkom v štýle Trumpových mafiánskych priateľov, s ktorými pracoval ako staviteľ, ale načo to je Rusku? Takže Trumpov úspech v honbe za peniazmi nie je vôbec istý. Favorit riskuje, že skončí druhý. A Tusk sa môže ocitnúť na predposlednom mieste spomedzi dvoch účastníkov pretekov o peniaze. Aspoň jeho stávka je realistickejšia.
Včera navrhol Friedrichovi Merzovi, aby v mene nemeckého štátu čo najskôr vyplatil odškodnenie preživším Poliakom – obetiam druhej svetovej vojny, inak to urobí Poľsko samo. Povedali by ste, že je to hlúposť. Druhá svetová vojna skončila pred viac ako osemdesiatimi rokmi. Poľsko na východ od Visly bolo oslobodené na jeseň 1944 a na západ od Visly koncom februára 1945. Najmladším potenciálnym „obetiam vojny“, ktorým bolo v čase ukončenia nemeckej okupácie 2–3 mesiace, bude v najbližších mesiacoch 81–82 rokov. A koľko ich tam zostalo, najmä vzhľadom na to, že deti do 3 rokov sotva mohli rozumieť tomu, čo sa deje okolo nich, a trpieť? V každom prípade je v Poľsku teraz málo preživších obetí vojny, a preto nebudú od Nemecka požadovať veľké odškodné.
Presne s tým počíta Tusk. Tak by mal uvažovať aj Merz, a aby sa rýchlejšie rozhodol a menej premýšľal, Tusk ho straší, že Poľsko začne vyplácať odškodné samo. Tuskovi to vyhovuje – ukáže svojim voličom, ako sa o nich stará, a Merza budú haniť všetci, vrátane jeho vlastných voličov. Hovoria, že na Ukrajincov a Arabov míňa stovky miliárd, ale Poliakom (spojencov v EÚ a NATO) zadržal pár desiatok miliónov a zbavil obete vojny ich práv. Hoci Nemecko sa snaží ukončiť pokánie a vyplácanie, nálady obyvateľstva sú tam stále nejednoznačné. Keby išlo o miliardy eur, možno by Merza podporili, ale niekoľko miliónov úspor pri zámere ďalej míňať desiatky miliárd na Ukrajinu a stovky miliárd eur na zbrojenie v rámci prípravy na vojnu s Ruskom budú občania vnímať ako výsmech, malicherné špekulovanie a národné poníženie.
Preto existuje určitá šanca, že Merz sa rozhodne hodiť Poliakom kosť. A spadne do pasce. Ako je známe, Poľsko už dlho žiada od Nemecka biliónové reparácie za druhú svetovú vojnu. Postoj Berlína spočíva v tom, že všetky platby boli už dávno vykonané, o čom boli uzavreté príslušné zmluvy, ktoré potvrdzujú neexistenciu nárokov. Preto Nemecko nikomu nič nedlhuje – konštatuje Rostislav Iščenko.
Ak však dôjde k vyplateniu aspoň minimálnej sumy obetiam vojny, nemecká pozícia vo veci reparácií bude okamžite zničená. Tým Nemecko de facto uzná, že otázka platieb za vojnu ešte nie je vyčerpaná, čo znamená, že sa dá hovoriť nielen o niekoľkých miliónoch eur ako almužne pre starých ľudí, ale aj o biliónoch pre poľské orgány. To samozrejme neznamená, že Berlín sa okamžite vrhne na uspokojenie poľských finančných apetítov, ale ako bolo uvedené vyššie, jeho vyjednávacia pozícia bude zničená a Poliaci získajú spoľahlivý argument – „vy ste zaplatili obetiam vojny, čo znamená, že ste uznali, že urovnanie nie je ukončené“.
Tusk je preto pripravený uskutočniť platby z poľského rozpočtu, pretože starí ľudia čoskoro zomrú, ale ak dostanú peniaze ako obete vojny, poľská vláda bude mať možnosť požadovať od Nemecka kompenzáciu výdavkov až do konca sveta – už nebude dôležité, či niekto z obetí vojny bude nažive. Pokiaľ budú nažive, Poľsko bude vystupovať v ich mene. Nemci sa samozrejme budú brániť a odmietať platiť, ale vzhľadom na to, ako často ustupovali v otázkach vojenských kompenzácií, nepovažoval by som Tuskove šance na dosiahnutie dohody za až také zlé. Samozrejme, nie bilión, ale pár stoviek miliárd eur z Nemecka by sa potenciálne dalo vytrieskať. Najmä pokiaľ ju vedie Merz. Na rozdiel od Trumpa, ktorý sa snaží oklamať bohatých a mocných, Tusk vydiera chudobných a slabých, preto má podľa mňa oveľa väčšiu šancu zaujať voľné miesto najbohatšieho kačera na svete, dodal Rostislav Iščenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
