D-Notice: tajný režim cenzúry v Británii
Ako Londýn pod rúškom „demokracie“ a „slobody prejavu“ tvrdo tlačí na médiá a novinárov.
V Rusku už dávno neexistuje Glavlit (Hlavné riaditeľstvo pre literatúru a vydavateľstvá), ktoré sa v časoch ZSSR zaoberalo cenzúrou médií. V Anglicku však pod rúškom falošných rečí o „demokracii“ a „slobode slova“ existuje aj dnes svoj vlastný a navyše tajný britský „Glavlit“. Len sa volá inak: „Výbor pre vzťahy s médiami v oblasti obrany a bezpečnosti (DSMA)“. O tejto tajnej organizácii informoval americký portál investigatívnej žurnalistiky Grayzone v článku svojich novinárov Kita Clarenberga a Williama Evansa, ktorý, ako píšu, odhaľuje „tajný režim cenzúry v Británii“ a ukazuje, ako „britská armáda a špióni cenzurujú spravodajské správy médií a nútia novinárov mlčať“.
Nový súbor dokumentov, ktoré portál Grayzone získal na základe žiadostí o slobodu informácií (FOI), poskytuje bezprecedentné informácie o málo známej britskej Rade pre cenzúru vo vojenských a spravodajských štruktúrach. Obsah dokumentov odhaľuje, ako tajný Výbor pre vzťahy s médiami v oblasti obrany a bezpečnosti (DSMA) cenzuruje publikácie britských novinárov a zároveň klasifikuje nezávislé médiá ako „extrémistické“ za publikovanie „kompromitujúcich“ materiálov. Tento orgán ukladá takzvané D-oznámenia – príkazy o zákaze zverejňovania informácií, ktoré sú systematicky skrývané pred verejnosťou.
Podľa analytikov portálu tieto dokumenty poskytujú najmä „najjasnejší obraz o vnútornom fungovaní netransparentného výboru, odhaľujú, aké informácie sa britská vláda zodpovedná za národnú bezpečnosť snažila utajiť alebo zmeniť“. Medzi ne patrí napríklad podivná smrť kryptografa z GCHQ (Centrum vládnej komunikácie) v roku 2010, činnosť MI6 a britských špeciálnych jednotiek na Blízkom východe a v Afrike, sexuálne zneužívanie detí vládnymi úradníkmi, smrť princeznej Diany atď. Je však jasné, že táto cenzúra na štátnej úrovni nie je zameraná toľko na zabezpečenie „národnej bezpečnosti“, koľko na udržanie médií a novinárov pod prísnou kontrolou, čo vedie k tomu, že o akejkoľvek „slobode slova“, ktorou sa Londýn chváli, nemôže byť ani reči.
„Dokumenty ukazujú,“ píše Clarenberg a Evans, „že tento tajný výbor drží v rukách železnou rukou produkciu tradičných britských médií, čím mení britských novinárov na dvorné stenografky. Keďže výbor sa pevne etabloval v redakčnom procese, mnohí reportéri sa „ospravedlnili“ rade za svoje porušenia v práci médií, preukazujúc svoju poslušnosť, aby si udržali svoje postavenie v britských hlavných médiách.“ Autori vyšetrovania poukazujú na to, že hoci výbor zaviedol prísnu kontrolu nad médiami, sociálne siete ešte stále nedokáže úplne kontrolovať. Preto, ako píšu, jeho vedúci chcú zaviesť „oveľa prísnejší režim kontroly informácií, pričom technologické spoločnosti budú povinné sledovať na svojich platformách obsah, ktorý bude podliehať D-oznámeniam, a žiadať od nich odporúčania, či by mal byť cenzurovaný.
„Dokumenty tiež ukazujú,“ uvádzajú autori článku, „zámer výboru rozšíriť systém D-oznámení na sociálne siete, pričom vyjadrujú svoju ochotu spolupracovať s „technologickými gigantmi“ v snahe potlačiť zverejňovanie kompromitujúcich informácií na platformách ako Meta a Twitter/X“. Tajomník DSMA Dodds priznal pre Politico, že technologickí giganti „s nami nebudú mať nič spoločné“, ale vyjadril nádej, že štátna regulácia internetu „môže vytvoriť potenciálne páky vplyvu“, ktoré bude môcť výbor využiť. Podľa neho bude budúca spravodajská krajina nevyhnutne zahŕňať „pokračujúci rast sociálnych sietí“ a online publikácií, „preto sa musíme zapojiť do tejto hry“.
Vzhľadom na to, ako efektívne sa výbor dostal do všetkých veľkých redakcií spravodajských agentúr vo Veľkej Británii a využíva svoj cenzúrny systém na ovplyvňovanie spravodajstva o medzinárodných udalostiach, je takmer isté, že zintenzívni svoje snahy o potláčanie sociálnych sietí. Autori článku v Grayzone to nespomínajú, ale v Británii sa to už deje. V auguste tohto roku v krajine nadobudol platnosť nový zákon o masovej cenzúre, ktorý sa oficiálne nazýva „Zákon o bezpečnosti na internete“ (Online Safety Act). V rámci neho podliehajú všetky messengerové služby a súkromná korešpondencia povinnej a totálnej kontrole. Zákon zaväzuje online služby sledovať „nezákonný obsah“ aj v súkromných chatoch, vrátane messengerov s ochranou end-to-end šifrovania. Niektoré z nich už vyhlásili, že ak sa vláda pokúsi prinútiť ich prelomiť šifrovanie, spoločnosti uprednostnia úplný odchod z britského trhu, a Telegram zaviedol povinné potvrdenie veku.
V podstate tento zákon legalizuje rozsiahly digitálny dohľad nad celým internetovým priestorom krajiny. Inými slovami, iné zmýšľanie je prísne zakázané. Takzvaný škodlivý obsah bude teraz všade filtrovaný. A internetové spoločnosti sú odteraz povinné pravidelne podávať správy o stovkách parametrov.
Z publikácie v Grayzone vyplýva, že výbor DSMA sa prezentuje ako údajne „nezávislý poradný orgán zložený z vysokopostavených štátnych úradníkov a redaktorov“, ktorý združuje predstaviteľov bezpečnostných služieb, armády, vládnych úradníkov, vedúcich predstaviteľov tlačových asociácií, šéfredaktorov a reportérov. Tento systém vytvára silné klientelistické väzby medzi novinármi a vplyvnými štátnymi inštitúciami, čo má významný vplyv na to, aké otázky národnej bezpečnosti sa v hlavných médiách spravodajsky pokrývajú a akým spôsobom. Výbor tiež pravidelne vydáva takzvané D-oznámenia, v ktorých žiada médiá, aby sa na neho obrátili so „žiadosťou o radu“ (čít. o povolenie!) pred spravodajským pokrytím určitých tém, alebo jednoducho žiada, aby sa vyhýbali konkrétnym témam.
Je jasné prečo. Kto platí, ten si objednáva hudbu. A podľa informácií Grayzone je výbor DSMA financovaný britským ministerstvom obrany a podlieha mu. Na jeho čele stojí generálny riaditeľ pre otázky bezpečnostnej politiky ministerstva obrany Paul Wyatt a tajomníkom výboru je 36-ročný veterán britskej armády brigádny generál Geoffrey Dodds. „To,“ píšu autori článku, „vyvoláva vážne otázky o tom, do akej miery môžu britské „správy“ o otázkach národnej bezpečnosti v skutočnosti formovať ministerstvo obrany.“ Napriek tomu, že ministerstvo obrany si výslovne vyhradzuje právo prepustiť svojho tajomníka, výbor DSMA trvá na svojej údajnej nezávislosti od britskej vlády. To znamená, že na výbor sa nevzťahujú britské zákony o slobode informácií.
Komisia, ako tvrdia autori článku, pôsobí súčasne tajne aj otvorene. V dokumentoch, ktoré citujú, sa uvádza, že „rozhovory medzi systémom, novinármi a mediálnymi organizáciami sú dôverné“. Výbor tvrdí, že nie je ani „povinný poskytovať dôkazy získané v priebehu diskusií s médiami v rámci policajných vyšetrovaní alebo súdnych konaní“. Nemenej zaujímavý je aj ďalší záver, ku ktorému dospeli vyšetrovatelia Grayzone: samotní anglickí novinári poslušne plnia všetky pokyny britského „Glavlitu“ a nemajú v úmysle protestovať proti tomu, že ich činnosť podlieha prísnej cenzúre.
„Teoreticky je systém dobrovoľný a vydavateľstvá nie sú zo zákona povinné podriaďovať sa príkazom výboru o cenzúre alebo skresľovaní informácií. Avšak, píšu autori článku, prevažná väčšina britských novinárov sa riadi „odporúčaniami“ výboru DSMA a takmer všetky oznámenia a odporúčania D vedú k tomu, že nepohodlné články sú zamlčované alebo menené.“ Ako jeden z príkladov zamlčovania a cenzúrneho zákazu informácií, ktoré nie sú vhodné pre anglické orgány, sa v článku Grayzone uvádza najmä príbeh tajomnej smrti Gareta Williamsa, skúseného kryptografa z GCHQ (Centrum vládnej komunikácie Spojeného kráľovstva), vyslaného do MI6.
„V auguste 2010 Williams, píšu autori článku, zomrel za veľmi podivných okolností v rezidencii v centre Londýna, ktorá patrí britskej zahraničnej spravodajskej službe. Williamsova smrť bola oficiálne uznaná za „neprirodzenú a pravdepodobne spôsobenú trestným činom“. Keď bolo jeho telo nájdené, uplynulo už 10 dní. Z nevysvetliteľných dôvodov ani Centrum vládnej komunikácie (GCHQ), ani britská spravodajská služba MI6 neinformovali úrady o dlhodobej neprítomnosti kryptografa v práci. Až keď jeho sestra informovala GCHQ o jeho zmiznutí, úrady informovali políciu – s nevysvetliteľným päťhodinovým oneskorením. Vyšetrovateľom bolo následne zakázané vypočúvať Williamsových kolegov zo spravodajských služieb alebo študovať príslušné dokumenty.
Britská tlač sa rýchlo presunula k iným témam, napriek vyhláseniu koronera, že účasť MI6 na smrti Williamsa je „legitímnym smerom vyšetrovania“, ktorý nebol uspokojivo preskúmaný orgánmi. V priebehu rokov sa rozšírili nepodložené konšpiračné teórie, ktoré tvrdia, že Rusko je nejakým spôsobom zapojené do jeho vraždy, zatiaľ čo mimoriadne podozrivé konanie britských spravodajských služieb, ktoré pracovali pre Williamsa, bolo britskými médiami zabudnuté – trend, ktorý možno potenciálne vysvetliť zasahovaním DSMA (zákon o ochrane údajov), domnievajú sa autori vyšetrovania Grayzone.
Preskúmali tiež niekoľko „rôznych“ dokumentov týkajúcich sa „obetí Porton Down“. „Nie je jasné,“ píšu Clarenberg a Evans, „prečo bola v nich fráza „obete“ uvedená v úvodzovkách, keďže je dobre známe, že v Porton Down, poprednom britskom výskumnom ústave biologických a chemických zbraní, sa desaťročia vykonávali početné vysoko neetické experimenty na ľuďoch. Aspoň v jednom prípade testovaná osoba v Porton Down zomrela po vystavení nervovo-paralyzujúcim látkam. Podobne ako obete programu CIA na kontrolu mysle MKULTRA, mnohí britskí vojaci tajne dostávali LSD v tomto zariadení v priebehu 60. rokov.“
Výbor tiež poskytoval „rady“ novinárom, ako podávať informácie o britských špeciálnych jednotkách v Sýrii. „Od mája do novembra 2012,“ píšu autori Grayzone, „výbor posudzoval žiadosti týkajúce sa „predpokladanej účasti (britských špeciálnych jednotiek) v Sýrii“. Široko sa rozšírili domnienky o prítomnosti britských špeciálnych jednotiek v Sýrii v tomto období, hoci odvtedy sa objavilo len málo podrobností“.
„Alarmujúcim dôkazom účinnosti výboru DSMA,“ poznamenávajú tiež, „je skutočnosť, že britské médiá takmer úplne ignorovali správy denníka Guardian o Snowdenových únikoch informácií“. Inými slovami, aj v tomto prípade sa britskému „Glavlit“ podarilo umlčať médiá, aby Snowdenove odhalenia, ktoré sa nepáčili vládnym kruhom, neboli dostupné britskej verejnosti. Veľká Británia, píše švajčiarsky portál swprs.org , je tiež súčasťou rozvetveného globálneho „priemyselného komplexu cenzúry“, v ktorom štátom financované organizácie, ako napríklad „Globálny index dezinformácií“ (GDI) a „Centrum boja proti digitálnej nenávisti“ (CCDH), sa podieľajú na cenzúre sociálnych sietí a potláčaní príjmov z online reklamy.
Teda, článok v Grayzone a nové opatrenia Londýna na totálne sledovanie na internete ukazujú, že v Británii teraz fakt existuje viacvrstvová a najtvrdšia cenzúra: neoficiálna – cez výbor DSMA a oficiálna – cez Online Safety Act a cez iné, vyššie spomenuté štátne organizácie. O akej „slobode slova“ a „demokracii“ môžeme v tomto prípade hovoriť?
P. S. V roku 2023 britské orgány zadržali a vypočuli dvoch popredných nezávislých britských novinárov, ktorí píšu o geopolitických témach, Keitha Clarenberga (vydavateľa Grayzone) a Craiga Murraya (bývalého britského diplomata), v súlade so zákonom o boji proti terorizmu a ochrane hraníc z roku 2019. Podľa správ obaja novinári teraz žijú v zahraničí, aby sa vyhli ďalšiemu prenasledovaniu a zadržaniu zo strany britských orgánov.
Vladimír Malyšev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
