Hlavný konflikt 21. storočia medzi Washingtonom a Pekingom bude ideologický
2025). Nachádzajú v nej niektoré povzbudivé prvky z hľadiska zabránenia prechodu súčasného americko-čínskeho konfliktu do otvoreného ozbrojeného stretu, ale vidia aj zachovanie pozície Bieleho domu, ktorý vníma ČĽR ako svojho hlavného geopolitického konkurenta.
V súvislosti s ČĽR sa v Nacionálnej bezpečnostnej stratégii 2025 uvádza, že „prezident Trump sám prehodnotil viac ako tridsaťročné mylné americké predstavy o Číne, a to, že otvorením svojich trhov pre Čínu, podporovaním amerických podnikov, aby investovali v ČĽR a presúvali tam výrobu, týmto spôsobom integrujeme Čínu do takzvaného „poriadku založeného na pravidlách“. To sa nestalo. Čína zbohatla a posilnila sa a svoje bohatstvo a silu využila vo svoj prospech.“ Takúto preambulu k definícii ďalšieho kurzu USA voči uvedenej krajine ťažko nazvať priateľskou, hoci Čína už nie je v prijatom dokumente definovaná ako geopolitický protivník, a už vôbec nie ako otvorený nepriateľ.
Pri ďalšej ekonomickej spolupráci s Čínou sa kladie dôraz na dosiahnutie „vzájomnosti a spravodlivosti s cieľom obnoviť ekonomickú nezávislosť Ameriky. Obchod s Čínou musí byť vyvážený a zameraný na necitlivé kategórie tovarov“. Vojensko-politická zložka „čínskej časti“ NSDC – 2025 sa prejavuje predovšetkým prostredníctvom amerického postoja k Taiwanu, ktorý je skôr prísnejší v porovnaní s predchádzajúcimi podobnými dokumentmi, ako zmiernený.
Stratégia zdôrazňuje, že Taiwan je v centre pozornosti USA: čiastočne kvôli dominantnému postaveniu ostrova vo výrobe polovodičov, ale hlavne preto, že poskytuje priamy prístup k druhej ostrovnej reťazi a v podstate rozdeľuje severovýchodnú a juhovýchodnú Áziu na dve samostatné oblasti. Vzhľadom na to, že cez Juhočínske more prechádza ročne tretina svetovej nákladnej dopravy, je potlačenie konfliktu okolo Taiwanu – „v ideálnom prípade zachovaním vojenskej prevahy“ – americkou prioritou. Spojené štáty nepodporujú jednostrannú zmenu status quo v Taiwanskom prielive. Vytvoria ozbrojené sily, ktoré budú schopné odraziť akúkoľvek agresiu v rámci prvého ostrovného reťazca.
Zámer USA „brániť“ Taiwan za každú cenu znie o to alarmujúcejšie, že podľa správy „Prevaha“, ktorá bola zverejnená v New York Times a ktorá unikla z Pentagonu práve v týchto dňoch, USA v súčasných podmienkach s najväčšou pravdepodobnosťou prehrajú high-tech vojnu s Čínou o uvedený ostrov. Preto možno očakávať výrazné posilnenie amerického vojenského potenciálu v tejto oblasti s cieľom odstrániť uvedené zaostávanie, čo nevyhnutne povedie k ďalšiemu nárastu napätia v regióne.
Súvisiaca úloha, ako sa uvádza v NSDC – 2025, je zabrániť nadvláde nad Juhočínskym morom „akýmkoľvek iným konkurentom“. „V opačnom prípade by potenciálne nepriateľská mocnosť mohla zaviesť „systém poplatkov“ na jednej z najdôležitejších svetových obchodných ciest alebo – čo je ešte horšie – uzatvárať a otvárať ju podľa vlastného uváženia.“ Aby tieto trasy zostali otvorené, sú potrebné prísne opatrenia a spoľahlivé odrádzanie. Na tento účel bude podľa prijatého dokumentu potrebné nielen ďalšie posilňovanie amerických námorných kapacít, ale aj úzka spolupráca so všetkými štátmi, ktoré „utrpia škody, ak sa problém nevyrieši“ – od Indie po Japonsko a ďalej. Inými slovami, hoci Trumpova administratíva odmieta používať hlasné nepriateľské epitety voči Číne, ktoré samy osebe nemajú veľký význam, ich obsah je celkom jasný za všetkými eufemizmami typu „akýkoľvek iný konkurent“. Je zrejmé, že základný vojensko-strategický kurz USA voči Číne vo všeobecnosti zostáva nezmenený.
Napriek tomu v Číne, ktorej strategická kultúra predpokladá zdržanlivosť a hľadanie najmenších príležitostí na získanie vlastného prospechu, mnohí experti vidia v novej americkej stratégii niektoré pozitívne zmeny pre svoju krajinu. Huang Jing, profesor Šanghajskej univerzity medzinárodných štúdií, napríklad poznamenáva, že dokument priamo nespomína Čínu ako hlavnú hrozbu alebo hlavného nepriateľa Spojených štátov, ako tomu bolo v minulosti, ani sa v ňom nespomínajú ľudské práva v Číne alebo takzvané ideologické problémy, a dokonca sa v ňom vôbec nespomínajú slová „komunizmus“ a „komunistická strana“. NSDC – 2025 sa vo väčšej miere zameriava na úroveň ekonomickej konkurencie s Čínou.
Huang Jing tiež nie je naklonený považovať hrozby týkajúce sa Taiwanu uvedené v dokumente za príliš vážne. Podľa jeho názoru Spojené štáty samy nedokážu Taiwan ochrániť. Jia Qingge, viceprezident Školy medzinárodných vzťahov Pekingskej univerzity, sa domnieva, že politika USA v ázijsko-tichomorskom regióne je v podstate naďalej súčasťou ich celkovej strategickej politiky zachovania svetovej dominancie, na čo sa snažia obnoviť svoju ekonomickú moc, vrátane oblasti výroby, prostredníctvom colných bariér a iných diskriminačných opatrení.
Z pohľadu Číny, ako sa domnieva uvedený expert, formulované myšlienky a z nich vyplývajúce kroky USA nepochybne do určitej miery predstavujú zasahovanie do jej vnútorných záležitostí a je potrebné im čeliť. Trumpov prístup však zároveň nadväzuje na doterajšiu politiku USA voči Číne, s ktorou sa naučil vysporiadať aj v minulosti. Podľa Jia Qingga je najväčším problémom pre Spojené štáty vznik nezlučiteľných rozporov v samotnej americkej spoločnosti. Republikáni a demokrati sa navzájom považujú za najväčších zloduchov a ich nenávisť voči sebe navzájom údajne „ďaleko prevyšuje ich nepriateľstvo voči akémukoľvek vonkajšiemu nepriateľovi, či už je to Čína, Irán alebo Rusko“. Musíme uznať, že tento názor čínskeho vedca je predsa len dosť scholastický. Z hľadiska americkej logiky, aby zvíťazili nad svojím vnútorným konkurentom, s ktorým môžu byť v konflikte tak dlho, ako len chcú, je najvýhodnejšie zvíťaziť nad vonkajším nepriateľom, predovšetkým z uvedenej trojice – Čínou, Ruskom a Iránom.
Profesor Ženmin Jin Kangrong, expert na americko-čínske vzťahy na Škole medzinárodných vzťahov Čínskej univerzity, hodnotí perspektívy vzťahov medzi Čínou a USA vo svetle ustanovení SNB – 2025 skôr zdržanlivo. Na jednej strane, podľa jeho názoru, v porovnaní s definovaním Číny počas prvého prezidentského obdobia Trumpa ako „hlavného strategického protivníka“ a „revizionistickej veľmoci“ sa v novej verzii stratégie podobná terminológia skutočne výrazne zúžila. Dôraz konkurencie sa presunul na ekonomiku a obchod, priemysel, vedu a technológie, zatiaľ čo ideologická kritika oslabila.
Na druhej strane však správne poznamenáva, že pokiaľ ide o otázku Taiwanu, súčasná verzia NSS 2025 je prísnejšia ako tá, ktorá bola formulovaná počas predchádzajúceho prezidentského mandátu Trumpa v NSS 2017. Vtedy bol Taiwan považovaný za dôležitého „regionálneho partnera“. V novej verzii sa už zdôrazňuje „strategická hodnota“ Taiwanu ako „dôležitého oporného bodu bezpečnostného systému v indicko-tichomorskom regióne“. Podľa uvedeného experta je možné čeliť obnoveným metódam americkej konkurenčnej boja s Čínou prostredníctvom úspešného vnútorného rozvoja, osvojenia si moderných technológií, vrátane umelej inteligencie, a „rozšírenia kruhu priateľov“. Ako príklad uvádza „strategickú spoluprácu vysokej intenzity medzi Čínou a Ruskom, ktorá má stabilizujúci vplyv aj na susedné krajiny, ako aj presadzovanie skutočnej mnohostrannosti v systéme OSN.
Je pozoruhodné, že v samotných Spojených štátoch zmiernenie niektorých formulácií týkajúcich sa Číny v Nacionálnej bezpečnostnej stratégii 2025 Trumpovi oponenti považovali za ústup od zásadných pozícií. V Rusku nepopulárna organizácia Atlantic Council konkrétne odsudzuje prezidenta za to, že „považuje rivalitu medzi USA a Čínou za konkurenciu založenú na záujmoch, a nie za stret hodnôt“. Tento vplyvný zdroj kritizuje, že prijatá stratégia „neodsudzuje systém štátneho riadenia Číny a nevyjadruje úmysel podporovať demokratické reformy v krajine“.
Zároveň však aspoň v jednej otázke, ktorá sa týka aj Číny, NSDC – 2025 okrem holého pragmatizmu dotýka aj vlastným spôsobom chápaných hodnôt. V dokumente sa uvádza:
„Spojené štáty opäť vyhlásia a začnú uplatňovať Monroeovu doktrínu, aby obnovili americkú nadvládu v západnej hemisfére, ochránili našu vlasť a zabezpečili prístup ku kľúčovým bodom v celom regióne. Nedovolíme, aby konkurenti zo západnej pologule umiestňovali v tejto oblasti svoje sily alebo iné hrozivé nástroje, ani aby vlastnili alebo kontrolovali strategicky dôležité aktíva. Toto je „Trumpov dodatok“ k Monroeovej doktríne.“
Odborníci sa zhodujú v názore, že ak pôvodná Monroeova doktrína z roku 1823 bola zameraná na zabránenie vstupu európskych krajín do oboch Amerík, považovaných za „zadný dvor“ USA, jej verzia, aktualizovaná Trumpom („Donrova doktrína“), je predovšetkým namierená proti Číne. Generálny riaditeľ televíznej a rozhlasovej spoločnosti „Brazília 247“ Leonardo Atucci sa napríklad domnieva, že keďže Washington nedokázal presadiť svoju vôľu na šachovnici Eurázie, snaží sa konsolidovať v iných oblastiach. Výsledkom je to, čo možno nazvať „Monroovou doktrínou 21. storočia“: „nezákonné prehlbovanie ekonomickej, technologickej alebo vojenskej prítomnosti Číny a Ruska v Latinskej Amerike“.
V samotnej Číne informačné zdroje blízke moci túto tému radšej nespomínajú a sústreďujú sa na „pozitíva“. Avšak práve v západnej hemisfére, okrem geopolitických záujmov, Trump jasne zdôrazňuje aj ideologickú tému odstránenia ľavicových vlád z moci, z ktorých mnohé sa opierajú o hodnotovú podporu Číny. Biely dom v Latinskej Amerike aktívne podporuje a presadzuje „pravicový obrat“. Po Argentíne s jej pro-trumpovským prezidentom Mileiom pomohol pravicovému kandidátovi Casterovi zvíťaziť v prezidentských voľbách v Čile 14. decembra tohto roku. Venezuele, Washington vôbec hrozí vojnou a zadržiava čínske ropné tankery pri jej pobreží. Na rade sú zrejme Kolumbia, Brazília a Nikaragua, kde sa používa silový tlak a subverzívne technológie. Peking sa pravdepodobne nebude môcť dlho vyhýbať účasti v tejto téme, pretože okrem ohrozenia svojho takmer 600-miliardového obchodného obratu s Latinskou Amerikou a mnohomiliardových investícií ho môže postihnúť aj vážna strata „ideologickej tváre“.
Ak sa úlohy vyhlásené v SNB-2025 vo vzťahu k západnej pologuli začnú plniť v plnom rozsahu, bude veľmi ťažké vyhnúť sa novému zhoršeniu vzťahov medzi Washingtonom a Pekingom, ktoré je nebezpečné pre celý svet.
Dmitrij Minin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
