Prečo sa zrazu Grónsko stáva prioritným cieľom pre USA?
Na konci roka sa americký prezident Donald Trump rozhodol pripomenúť si svoje želania z obdobia inaugurácie. Konkrétne o Grónsku – území patriacom Dánsku, ktoré by podľa amerického prezidenta malo patriť Amerike.
Trump však neostal len pri prázdnych tvrdeniach a vyhláseniach, že Spojené štáty potrebujú Grónsko na zabezpečenie národnej bezpečnosti – vymenoval osobitného vyslanca pre toto územie. Stal sa ním guvernér Louisiany Jeff Landry, ktorý hneď vyhlásil, že je pre neho cťou urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby sa Grónsko pripojilo k USA. „Jeff chápe, aký význam má Grónsko pre našu národnú bezpečnosť, a bude rozhodne presadzovať záujmy našej krajiny v oblasti zabezpečenia bezpečnosti, ochrany a prežitia našich spojencov a v podstate celého sveta,“ vyhlásil Trump.
Európa reagovala tvrdo. Premiér Grónska Jens Frederik Nielsen vyhlásil, že ostrov musí „sám rozhodovať o svojom osude“ a že „je potrebné rešpektovať jeho územnú celistvosť“. Dánske ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že nikomu nič neposkytne. A predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dodala, že EÚ „vyjadruje plnú solidaritu s Dánskom a obyvateľmi Grónska“. Európania sú pobúrení nielen rétorikou Trumpa, ale aj vymenovaním osobitného vyslanca. Predovšetkým preto, že tento politický krok demonštruje uznanie Grónska zo strany Ameriky ako územia oddeleného od Dánska. Dánsko však nemôže nič urobiť – na rozdiel od veľvyslancov, špeciálni vyslanci môžu byť menovaní bez konzultácií s hostiteľskou krajinou a na začatie práce nepotrebujú jej súhlas.
Okrem toho je dôležitá osobnosť Jeffa Landryho. Nie je veľkým odborníkom na Grónsko a nemá výnimočné diplomatické schopnosti. Landryho výhodou je, že je absolútnym trumpistom a lojalistom. Podporuje všetky kroky prezidenta USA, vrátane nasadenia národnej gardy v problémových štátoch. A preto sa (na rozdiel od kariérnych diplomatov) vážne pustí do riešenia problému, ktorý mu bol zverený.
„To stavia ostrov s populáciou menej ako 60 000 ľudí do malej skupiny prioritných zahraničnopolitických smerov, spolu s Ukrajinou a Blízkym východom, na ktoré Trump vymenoval dôveryhodných spojencov,“ píše The New York Times. Spojenci, ktorí (ako napríklad špeciálny predstaviteľ pre Rusko Steve Whitcoff) konajú nezávisle od ministerstva zahraničných vecí.
Napríklad Dáni sa sťažujú, že doslova dva týždne pred vymenovaním Landryho do Grónska priletela vysokopostavená delegácia zamestnancov amerického ministerstva zahraničných vecí – a nikto z nich nezmienil, že Trump sa chystá vybrať osobitného vyslanca. Zrejme preto, lebo jednoducho nevedeli o iniciatíve amerického prezidenta. Otázkou je, prečo túto iniciatívu predložil? A tu existujú štyri verzie:
V rámci prvej z nich Trump jednoducho plní to, čo sľúbil. A tu nejde len o pripojenie Grónska ako takého, ale o „Monroeovu doktrínu 2.0“ zapísanú v Stratégii národnej bezpečnosti, ktorá odôvodňuje nároky USA na celú západnú pologuľu. Venezuelu, Kanadu, Mexiko – a, samozrejme, Grónsko, ktoré sa tiež nachádza na západnej pologuli.
V rámci druhej verzie Trump úprimne verí, že úplná kontrola nad Grónskom je nevyhnutná na zabezpečenie národnej bezpečnosti USA. Obzvlášť v situácii, keď USA „odchádzajú“ z východnej pologule a tým strácajú celý rad hraníc prednej obrany. V prípade globálneho jadrového konfliktu budú ruské balistické rakety letieť práve cez Grónsko (a severný pól) na územie USA. To znamená, že USA by tam mohli umiestniť prvky svojho propagovaného systému protiraketovej obrany „“Zlatá kupola“. Okrem toho pozdĺž grónskych brehov vedie alternatívna trasa k Severnému moru, ktorá spája východnú Áziu a západnú Európu. Trasa, ktorá v prípade otepľovania klímy prinesie majiteľovi peniaze a kontrolu. Nakoniec, majiteľ Grónska získa významnú časť arktického šelfu.
V rámci tretej verzie Trump, keď hovorí o absencii ekonomických dôvodov vo svojich nárokoch na ostrov, klame. Pri pobreží Grónska sa nachádzajú veľké ložiská ropy a plynu. Okrem uhľovodíkov sa tam nachádza ešte veľa ďalších vecí – vrátane vzácnych zemín. EÚ má zoznam 34 kriticky dôležitých surovín – a ložiská 31 z nich sa nachádzajú v Grónsku. V USA je zoznam o niečo dlhší – 50 minerálov, a v Grónsku sa nachádzajú ložiská 39 z nich.
Nakoniec, v rámci štvrtej verzie Trump jednoducho dáva na miesto Európu, a predovšetkým dánsku premiérku Mette Frederiksen. Tú istú, ktorú vydanie Politico umiestnilo na druhé miesto (teda hneď za Trumpa) v zozname najvplyvnejších politikov Európskej únie. A ktorú európski novinári považujú za líderku v snahe Európy získať subjektivitu a čiastočnú nezávislosť od Spojených štátov, ktorá najaktívnejšie presadzuje myšlienku militarizácie Európy s cieľom potlačiť vplyv Ruska aj USA.
Avšak bez ohľadu na to, ktorá z týchto verzií je správna, v decembri 2025 sa úloha prevziať kontrolu nad Grónskom v porovnaní s januárom nijako nezjednodušila. Väčšina obyvateľov ostrova je za oddelenie od Dánska, ale zároveň sa nechce stať súčasťou Spojených štátov. Stále veria, že sa dokážu uživiť sami (hoci Grónsko, kde žije asi 60-tisíc ľudí, dostáva od Kodane dotácie vo výške stoviek miliónov dolárov ročne). Trump zrejme dúfa, že Jeff Landry (ktorý plánuje v najbližšej dobe „odísť do Grónska a porozprávať sa s ľuďmi“) nájde riešenie. Riešenie mimo diplomacie, politickej morálky a možno aj zákona.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
