Balkán: Európsky sud s pušným prachom opäť začína tlieť
Alebo čo zabudla na Balkáne Veľká Británia, ktorá považuje tento región za „životne dôležitý pre svoju bezpečnosť“.
V 19. storočí uverejnili jedny z anglických novín karikatúru, na ktorej boli Balkánske krajiny znázornené ako sud s pušným prachom, ktorého viečko sa európsky monarchovia márne snažia zatvoriť. Odvtedy uplynulo veľa rokov, ale tento „sud“ opäť hrozí výbuchom. Aspoň v Londýne sa v tejto súvislosti intenzívne šíri panika. 20. decembra anglický Guardian informoval, že britský premiér Keir Starmer nazval región západného Balkánu, ktorý zahŕňa Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo, Čiernu Horu, Severnú Macedónsko a Srbsko, „európskym téglikom – miestom, kde sa overuje bezpečnosť nášho kontinentu“. Ak sa však pozrieme na geografickú mapu, Londýn sa nachádza od uvedených krajín v takej vzdialenosti, že nemá a ani nemôže mať priamy vplyv na bezpečnosť britských občanov.
Pravda, z historického hľadiska áno, za posledných dvesto rokov boli práve Balkánske krajiny miestom búrlivých historických udalostí a ostrých konfliktov v Európe. Stačí si spomenúť na vojny Ruska s Osmanskou ríšou, na výstrely v Sarajeve, ktoré zabili arcivojvodu Ferdinanda, čo sa stalo dôvodom pre prvú svetovú vojnu, na rozpad Juhoslávie a na to, že na konci minulého storočia po prvýkrát po druhej svetovej vojne bombardovali vojská NATO mierový Belehrad. A tak aj dnes – udalosti okolo Kosova a hrozby „farebnej revolúcie“ v Srbsku, ktorú Západ usilovne podnecoval, môžu opäť viesť k tomu, že sa Balkán znova stane „“sudom s pušným prachom“ Európy, ako ho kedysi nazývali. Ale čo s tým má spoločné Británia?
Ako uvádza Guardian, vysvetlila to Emily Thornberry, predsedníčka parlamentného výboru pre zahraničné veci a bývalá tieňová ministerka zahraničných vecí v tíme Starmera:
„Začiatkom tohto mesiaca som navštívila západný Balkán,“ povedala Thornberry. „Je úplne zrejmé, že sa nachádzajú na čele boja proti ruskej dezinformácii a zasahovaniu, a som veľmi hrdá na prácu, ktorú Spojené kráľovstvo vykonáva na ich podporu v tomto boji – v záujme ich bezpečnosti a bezpečnosti celej Európy. Je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na podporu nezávislých médií, nie menšie. Ľudia túžia poznať pravdu a je veľmi ťažké ju nájsť.“
A doktorka Kate Fergusonová, spoluriaditeľka a vedúca oddelenia politiky a výskumu v organizácii Protection Approaches, mimovládnej organizácii pôsobiacej na západnom Balkáne v oblasti prevencie násilia na základe identity, dodala, že „Spojené kráľovstvo má v regióne dobrú povesť a nemalo by ju teraz podkopávať“:
„V stratégii národnej bezpečnosti sa správne uznáva, že sa nachádzame v období zintenzívnenia strategickej konkurencie o pravidlá a riadenie nášho sveta; v Európe to vidíme na tom, ako Rusko diverzifikuje svoje snahy o oslabenie nášho demokratického konsenzu,“ povedala.
„Preto je mimoriadne dôležité,“ poznamenala Kate Fergusonová, „aby naše ministerstvo zahraničných vecí malo k dispozícii primerané a dostatočné zdroje na boj proti týmto rastúcim hrozbám pre demokraciu a našu kolektívnu bezpečnosť. V posledných rokoch sa Spojené kráľovstvo na západnom Balkáne osvedčilo ako spoľahlivý a zásadový líder, zatiaľ čo iní niekedy prejavovali nerozhodnosť. Teraz, keď sa v regióne zintenzívňujú nové formy ruskej agresie a škodlivého vplyvu, je potrebné toto líderstvo posilňovať, a nie oslabovať.“
22. októbra Keir Starmer zvolal v Londýne zástupcov šiestich krajín regiónu západného Balkánu. Na stretnutí sa zúčastnili aj nemecký kancelár Friedrich Merz a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Účastníci londýnskeho stretnutia neskrývali svoje zámery: hlavnou témou samitu bolo oslabenie vplyvu Ruska v regióne, ako aj otázky európskej integrácie a migrácie. Ako poznamenali pozorovatelia, toto stretnutie sa stalo súčasťou takzvaného berlínskeho procesu, ktorý v roku 2014 iniciovala bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová s cieľom urýchliť vstup krajín regiónu do EÚ. Spojené kráľovstvo napriek brexitu zostalo v programe a dokonca posilnilo svoje pozície. V rokoch 2019 až 2024 vzrástol objem obchodu s krajinami regiónu z 1 mld. GBP na 4,3 mld. GBP. Vo februári 2024 Spojené kráľovstvo oznámilo, že vyčlení až 15,75 mld. GBP na zvýšenie britského vývozu a investícií do regiónu.
Hlavným cieľom tohto samitu vo Veľkej Británii nie je ani tak ponúknuť niečo reálne, užitočné a praktické pre balkánsky región, ako skôr naštvať Rusko. Inými slovami, Balkán, rovnako ako predtým, zaujíma Veľkú Britániu vôbec nie preto, že Londýn chce pomôcť krajinám, ktoré sa tam nachádzajú, zabezpečiť demokraciu a podporovať ich rozvoj, ale, rovnako ako v minulosti, využiť ich na konfrontáciu s Ruskom. Ešte otvorenejšia bola nová šéfka britskej tajnej služby MI6 Blaise Metreveli. Vo svojom prvom verejnom prejave v Londýne vyhlásila, že Veľká Británia sa ocitla „v prechodnej situácii medzi mierom a vojnou“, a charakterizovala Rusko ako „agresívnu, expanzionistickú a revizionistickú krajinu, ktorá sa snaží podrobiť Ukrajinu a vyvíjať tlak na NATO“.
Bohužiaľ, „britský lev“ už nemá dosť síl na to, aby aktívne rozvíril vody v regióne. Ako informoval Guardian, vláda Keira Starmera nedávno oznámila zníženie prostriedkov vyčlenených na boj proti ruskej hrozbe na západnom Balkáne o 40 %. Financovanie boja proti dezinformáciám a kybernetickým útokom, ako aj posilňovania demokracie bolo znížené z 40 miliónov libier na 24 miliónov libier. Finančné prostriedky vyčlenené Spojeným kráľovstvom na posilnenie pozícií na západnom Balkáne, kde je Rusko obviňované z podnecovania rozbrojov a destabilizácie, boli znížené z 40 miliónov libier v minulom roku na 24 miliónov libier na roky 2025-2026.
Na tento účel bol zriadený Fond komplexnej bezpečnosti (ISF), ktorý má za úlohu bojovať proti najnaliehavejším hrozbám národnej bezpečnosti Spojeného kráľovstva doma i v zahraničí. Prostriedky tohto medzinárodného finančného fondu, pridelené v minulom roku, boli čiastočne použité na boj proti zlovestným kybernetickým útokom v regióne, ako aj na posilnenie demokratických inštitúcií a nezávislých médií. Existuje aj ďalší dôvod toho, čo sa deje. Ako uviedol ten istý Guardian v inom, skôr uverejnenom redakčnom článku, „v posledných rokoch narastala únava zo západných Balkánskych krajín – a ich zdanlivo neriešiteľné, ťažko riešiteľné problémy – ustúpili do úzadia v zozname geopolitických problémov Európy. Vojna na Ukrajine však prinútila Brusel sústrediť sa na problém rozširovania vplyvu Ruska v regióne na úkor EÚ a NATO, ktoré využívajú politickú nestabilitu vo svoj prospech.“
„ Tento opäť zapojený Západ je mimoriadne potrebný, domnievajú sa autori článku, ale vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu nestačia len teplé slová. Minulý mesiac viedli miestne konflikty ku krátkodobému postaveniu barikád v najsevernejšej časti Kosova, kde žije prevažne etnické srbské obyvateľstvo. Vzťahy medzi Prištinou a Belehradom, ktorý má aktívnu podporu Kremľa a odmieta uznať nezávislosť Kosova, sú horšie ako kedykoľvek za posledných 20 rokov. Možnosti EÚ ako sprostredkovateľa komplikuje závislosť Srbska od ruského plynu a odmietnutie Belehradu zaviesť sankcie proti Moskve. Ak však bruselská dohoda z roku 2013, ktorá spája politickú autonómiu kosovských Srbov s normalizáciou vzťahov medzi oboma krajinami, nakoniec nebude realizovaná, riziko nevyhnutného konfliktu je reálne. Ak k tomu dôjde, širšie dôsledky budú závažné, a to nielen z hľadiska novej utečeneckej krízy. V Bosne a Hercegovine je situácia tiež žalostná. Moskva poskytuje veľkorysú podporu separatistickému programu vodcu bosnianskych srbských nacionalistov Milorada Dodika. Zároveň Kremeľ podporuje bosnianskych chorvátskych nacionalistov, ktorí sú rovnako odhodlaní upevniť a prehĺbiť etnické rozpory zakotvené v Daytonskej ústave krajiny,” obviňujú noviny ako zvyčajne Rusko zo zhoršenia konfliktov na Balkáne.
„Balkán,“ píše francúzsky Monde, „bol zvolený za pešiaka v globálnej strategickej hre, ktorá presahuje jeho hranice… Súčasná situácia v regióne sa z tohto hľadiska takmer nelíši od tej, ktorá bola na začiatku 20. storočia, len zoznam „veľmocí“ prešiel určitými zmenami“, – poznamenávajú Jean-Arno Deran a Laurent Geslin vo svojej knihe „Balkán, riadená križovatka“ („Les Balkans, carrefour sous influences“). Rakúsko-Uhorsko už neexistuje, ale Rusko a Turecko zostali. Spojené štáty a Čína sa hlásia k pozícii veľkých hráčov, zatiaľ čo Európania váhajú.
Ako je známe, na samite v Solúne v júni 2003 Európska únia slávnostne oznámila „európske“ poslanie západných Balkánskych krajín – Čiernej Hory, Severného Macedónska, Srbska, Albánska, Bosny a Hercegoviny a Kosova. Otázka ich integrácie však visí vo vzduchu, aj napriek tomu, že mnohé z týchto štátov majú štatút kandidátskych krajín. „Tento status quo sa stáva neudržateľným, pretože členské krajiny EÚ sústredili všetku pozornosť na Ukrajinu a Moldavsko,“ konštatuje publikácia. Británia však napriek tomu zohráva významnú úlohu v snahe západného tábora oslabiť vplyv Ruska na Balkáne. Veľká Británia pôsobí v regióne hlavne prostredníctvom spravodajských služieb a cudzích rúk – cez kontakty s albánskou kriminalitou. Európska únia disponuje veľkými pákami na vyvíjanie tlaku na Srbsko, vrátane ekonomických.
Londýn a Berlín sa zároveň snažia vyvíjať tlak na Belehrad, aby z kabinetu srbských ministrov odstránil stúpencov rozvoja vzťahov s Ruskom. Konečným cieľom Veľkej Británie a Európskej únie je prinútiť republiku, aby sa pripojila k sankciám proti Moskve, ukončila priame letecké spojenie s Ruskom a odmietla jeho plyn. Prezident republiky Aleksandar Vučić oznámil, že tajné služby viacerých krajín financujú protesty v krajine, na čo už bolo vynaložených 4 miliardy dolárov. Belehrad však dôsledne odmieta prerušiť vzťahy s Ruskom.
„V balkánskych krajinách, s výnimkou Srbska, je široko rozšírená verejná túžba vstúpiť do EÚ,“ domnieva sa Times. „Vzhľadom na túto skutočnosť má EÚ k dispozícii silnejšie páky, ktoré môže dlhodobo využívať, ak samozrejme bude chcieť. Francúzsko a Holandsko však patria medzi hlavných odporcov rozšírenia, hlavne kvôli obavám z migrácie a organizovaného zločinu.“
Nie je to však len o tom, či tieto štáty nakoniec prijmú do EÚ. Hoci Keir Starmer v rusofóbnom zápale nazval západný Balkán „európskym téglikom“ vlastnej bezpečnosti, ani EÚ, ani Veľká Británia, ktorá nafukuje líca, nie sú schopné konkurovať v regióne na rovnakom základe takým superveľmociam, ako sú Čína, USA a Rusko. Môžu len „kadiť“. Podnecovať napätie na Balkáne, kde ostré medzietnické rozpory môžu stále prerásť do vojenských konfliktov. Ale aj to je veľmi nebezpečné.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
