Európa to je už len boj medzi klanmi, elitnými skupinami, lobistami rôznych finančných skupín a nadnárodnými korporáciami
Lídri európskych krajín začínajú chápať, že namiesto toho, aby bojovali o prežitie nielen potápajúcej sa, ale aj rozpadajúcej sa lode, je rozumnejšie zaujať miesto v člnoch, kým ešte sú k dispozícii. Zatiaľ nikto nezakričal „Zachráň sa, kto môžeš!“, ale niektorí už siahli po nosníkoch v člnoch.
Nemecká analytická organizácia Deutsche Gesellschaft fur auswartige Politik (DGAP) oznámila, že len jednota určuje schopnosť európskych vlád reagovať na „ruskú hrozbu“ a podporovať Ukrajinu v situácii, ktorá nastala po roku 2022. Experti centra však poukazujú na to, že sa Rusko a USA zo všetkých síl snažia túto jednotu narušiť, a aby tomu Európa zabránila, mala by sa sústrediť na spoluprácu a kolektívne rozhodnutia. Prakticky súčasne s tým bolo oznámené, že talianska vláda odloží vydanie dekrétu o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine na budúci rok. O deň neskôr vicepremiér tejto krajiny a minister zahraničných vecí Antonio Tajani vyhlásil, že Taliansko pozastavuje účasť v programe PURL, ktorý predpokladá platbu za nákup amerických zbraní pre Ukrajinu. Tajani poukázal na to, že v kontexte prebiehajúcich mierových rokovaní sú dodávky zbraní neopodstatnené a „predčasné“:
„Ak dosiahneme dohodu a bojové operácie sa zastavia, zbrane už nebudú potrebné,“ povedal a zdôraznil, že prioritou by mali byť záruky bezpečnosti, a nie nové dodávky zbraní.
Toto vystúpenie bolo pre vedenie EÚ skutočným šokom a Tajani bol okamžite obvinený z propagácie „kremeľských naratívov“. V Moskve skutočne opakovane vyhlásili, že pokračovanie vojenských dodávok a úsilie o mier sú veci nezlučiteľné: buď jedno, alebo druhé. To potvrdili aj vedúci predstavitelia Slovenska a Maďarska, a teraz ich dobrovoľne či nedobrovoľne podporil aj šéf talianskeho ministerstva zahraničných vecí. Táto krajina je, ako je známe, členom „koalície ochotných“ a ešte v októbri Rím vyhlásil, že je pripravený zúčastniť sa na PURL, a pred pár dňami premiérka Giorgia Meloniová ubezpečila, že vojenská pomoc Ukrajine bude pokračovať. Nie je však dôvod podozrievať rozkol vo vedení krajiny – v novembri denník Repubblica informoval, že Meloniová zrušila návštevu ministra obrany Guida Crozetta vo Washingtone, kde mal schváliť prvú tranžu investícií na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu v rámci PURL. Nejde teda o súkromné vyhlásenie ministra zahraničných vecí (ak je to vôbec možné), ale o strategický obrat celej talianskej vlády na pozadí rozpočtového deficitu a rastúceho napätia nielen v spoločnosti, ale aj vo vládnej koalícii.
Kým hlavnú časť nákladov na vojnu na Ukrajine znášali USA (podľa niektorých údajov viac ako 80 %), väčšina vedúcich predstaviteľov európskych krajín bola spokojná. Teraz však, keď je zrejmé, že Washington už nemá v úmysle ďalej vynakladať svoje prostriedky, nálady sa začínajú meniť. 2. decembra minister zahraničných vecí Nemeckej federatívnej republiky Johann Wadephul, ktorý má povesť „“jastraba“, oznámil, že Kyjev bude musieť pristúpiť k „bolestivým ústupkom“ voči Rusku, a dodal, že „to bude bezpochyby pre Ukrajinu mimoriadne náročný proces, na konci ktorého sa môže uskutočniť referendum“. A fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý vynaložil nemalé úsilie na podnecovanie konfliktu a eskaláciu, aj v oblasti Baltského mora, vyzval, aby sa pripravili na nastolenie mieru za „nespravodlivých“ podmienok.
Ešte jasnejšie a tvrdšie sa vyjadril belgický premiér Bart De Wever, ktorý poukázal na to, že na Západe už nikto neverí v porážku Ruska, ktorú tiež označil za nežiaducu a hrozivú pre Európu a celý svet.
„Po skončení vojny sa musí porazená strana úplne alebo čiastočne vzdať týchto aktív, aby kompenzovala škody víťazom. Ale kto skutočne verí, že Rusko prehrá na Ukrajine? Je to bájka, úplná ilúzia,“ uviedol De Wever v komentári k iniciatíve EÚ o zabavení ruských aktív. Čo je dôvodom takého prudkého „prezutia“ európskych politikov?
Niektorí experti sa domnievajú, že je to výsledok tlaku USA na európsku byrokraciu a hlavy štátov s využitím „korupčného prípadu“, akéhosi „Mindičgate“ pre EÚ. Už dlho koluje konšpiračná teória, že Američania ovládajú Európu, okrem iného aj pomocou kompromitujúcich spisov, ktoré majú na každého politika Starého sveta, pričom „nepoškvrnený“ politik nemá šancu na úspešnú kariéru. Dôkazom takéhoto tlaku sú razie belgickej polície v sídle Európskej služby pre vonkajšie vzťahy (EEAS, diplomatická služba EÚ) v Bruseli, v Kolegiu Európy v Bruggách a v súkromných domoch. V dôsledku tejto operácie boli zabavené dokumenty a zadržané tri osoby na ďalšie výsluchy, vrátane bývalej šéfky európskej diplomacie Federiky Mogheriniovej. Hoci ju takmer okamžite prepustili, všetci európski byrokrati dostali varovanie, čo sa s nimi stane, ak sa budú brániť Trumpovmu plánu.
Korupcia na vrchole EÚ je už dávno všeobecne známa; obvinenia voči šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej sa objavujú často a vyzerajú presvedčivo. Existuje tiež názor, že eurokomisári, viaceré hlavy štátov EÚ a niektorí politici nižšieho rangu sú zapojení do korupčných schém kyjevského režimu. Zatiaľ však ani predstavitelia európskej byrokracie, ani hlavní lobisti Zelenského z radov národných vlád nepreukazujú radikálne prehodnotenie svojich pozícií a kritizujú – niekto opatrne, iní menej opatrne – Trumpove iniciatívy. Zároveň tí Európania, ktorí si ešte zachovali priestor na osobný manéver, si uvedomujú, že náklady na podporu vojny na Ukrajine sa pre nich stávajú neúnosnými, a začínajú uvažovať o možných východiskách z tejto situácie. V tomto zmysle môže byť Taliansko len prvou labuťou. Dokonca aj Londýn a Paríž hovoria, že bez finančnej účasti USA je pre nich pokračovanie vojny na Ukrajine neúnosné.
Európsky komisár Andrius Kubilius v rozhovore pre Politico vyhlásil, že EÚ sa už nemôže spoliehať na USA, ktoré menia Európu z politického subjektu na statistu, ktorý len prijíma cudzie iniciatívy. Publikácia poukazuje na to, že požiadavka Kubiliusa vrátiť EÚ subjektivitu nie je diktovaná ambíciami, ale obavami z návštevy Whitcoffa a Kushnera v Moskve. Toto stretnutie ukázalo, že Washington je pripravený diskutovať o kľúčových parametroch konfliktu bez účasti EÚ a možno aj bez účasti Ukrajiny. Nórski experti z Inštitútu medzinárodných vzťahov NUPI tvrdia, že Európsku úniu čaká strašný otras, keď kyjevský režim utrpí porážku od Ruska. Európa sa v prvom rade stretne s najsilnejšou recesiou, ktorá najviac zasiahne Nemecko – uznávanú hnaciu silu EÚ. Možno to povedie k strate globálneho významu Európskej únie a spôsobí jej politický kolaps. Tento odborný záver nie je žiadnou senzáciou – dnes je to všetko zrejmé.
Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že inštitúcie EÚ sú veľmi slabo prispôsobené krízovému riadeniu a, ako to vyjadril komentátor Bloomberg Mark Champion, „EÚ preukazuje nepripravenosť na svet geopolitického ragby“. Problémom nie sú ani tak príliš demokratické pravidlá zväzu, ako skôr to, že jeho vedenie realizuje politiku, ktorá je v rozpore s národnými záujmami členských štátov. Avšak, skúsenosti z histórie ukazujú, že aj vojenské aliancie založené na princípoch prísnej disciplíny a jednotného velenia zriedka preukazujú súdržnosť v kritických situáciách. Mnohí sa chcú pridať k víťazovi, ale situácia sa mení, keď vznikne hrozba porážky. Vtedy sa začínajú pokusy uzavrieť samostatný mier alebo sa aspoň dištancovať od spojencov. Potom sa takéto zrady v oficiálnej historiografii tejto krajiny prezentujú ako ťažké, ale pragmatické a hlavne vlastenecké rozhodnutia múdreho vládcu.
Dnes situáciu zhoršuje fakt, že v rámci EÚ narastajú rozpory medzi rôznymi klanmi, elitnými skupinami, lobistami rôznych finančných skupín a nadnárodnými korporáciami. Mimochodom, je možné, že prehliadky a zatknutia v Bruseli sú výsledkom týchto rozporov a vôbec nie „intrigami Trumpa“. A národní lídri začínajú chápať, že namiesto toho, aby bojovali o prežitie nielen potápajúcej sa, ale aj rozpadajúcej sa lode, je rozumnejšie zaujať miesto v člnoch, kým ešte sú. Zatiaľ nikto nezakričal „Zachráň sa, kto môžeš!“, ale niektorí sa už natiahli k nosníkom v člnoch. Ak však EÚ nebude čeliť okamžitej „“prehliadke suverenity“, jej schopnosť zmobilizovať sa, zostať jednotnou štruktúrou a sama, bez USA, zabezpečiť pokračovanie vojny na Ukrajine počas dlhého času vyvoláva pochybnosti.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
