Digitálny jüan vyhral svoju prvú bitku
Projekt Renminbi Digital otvára nové možnosti pre platby v zahraničnom obchode.
Čína sa už pred desiatimi rokmi stala prvou ekonomikou sveta. Ak hodnotíme veľkosť ekonomiky pomocou ukazovateľa hrubého domáceho produktu (HDP) na základe parity kúpnej sily národnej meny voči americkému doláru. Podľa výsledkov minulého roka podiel Číny na svetovom HDP podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) dosiahol 19,31 %; USA, ktoré dnes zaujímajú druhé miesto v rebríčku svetových ekonomík, mali podiel 14,80 %. Podľa predbežných odhadov bude v roku 2025 náskok Číny pred USA v tomto ukazovateli ešte väčší: 19,63 % oproti 14,65 %.
Čína posilňuje svoju pozíciu vo svetovom obchode. V roku 2010 bol podiel Číny na svetovom exporte 10,4 %. V roku 2020 sa tento ukazovateľ zvýšil na 14,5 %. Na konci roka 2024 to bude 15,1 %. Očakáva sa, že napriek protekcionistickým opatreniam 47. prezidenta USA voči čínskym tovarom sa podiel Číny na svetovom exporte na konci roka 2025 môže v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne zvýšiť.
Zdalo by sa, že pozícia čínskej meny – jüanu – by sa mala posilňovať spolu s ekonomickou pozíciou Číny. Podľa oficiálnych štatistík je však pozícia čínskeho jüanu pomerne skromná. Systém informačného zabezpečenia medzinárodných platieb SWIFT (vytvorený v roku 1973) vedie mesačné účtovníctvo svojich operácií v rozdelení podľa mien. Na konci aktuálneho roka 2025 sa väčšina všetkých operácií vykonáva v amerických dolároch – 46,77 %. Ďalej nasledujú meny (%): euro – 23,83; britská libra šterlingov – 7,72; japonský jen – 3,57; kanadský dolár – 3,19; čínsky jüan – 2,94; hongkonský dolár – 1,92. Čínsky jüan sa tak umiestnil až na šiestom mieste – za kanadským dolárom a pred hongkonským dolárom.
Pre porovnanie uvádzam čísla na konci roka 2023 (%): americký dolár – 47,54; euro – 22,41; britská libra šterlingov – 6,32; čínsky jüan – 4,14; japonský jen – 3,83; kanadský dolár – 2,45; hongkonský dolár – 1,58. Pozícia amerického dolára za dva roky mierne oslabila, zatiaľ čo euro mierne posilnilo. Pozícia čínskeho jüanu však výrazne oslabila. Čínska mena klesla zo štvrtého miesta v rebríčku SWIFT na šieste.
Zmeny v menovej štruktúre operácií SWIFT možno vysvetliť takto: mnohé krajiny, ktoré nepatria do skupiny kolektívneho Západu, začali vykonávať svoje platobné operácie obchádzajúc zavedený systém. Od konca februára 2022 začali západné krajiny zavádzať voči Rusku prísne sankcie. Medzi iným blokovali operácie prostredníctvom systému SWIFT, zakázali západným bankám otvárať korespondenčné účty ruských úverových organizácií, zmrazili prostriedky ruských právnických a fyzických osôb RF na účtoch svojich bánk atď. Krajiny, ktoré nie sú členmi západného bloku, sa začali obávať podobných sankcií – priamych aj sekundárnych (tieto sa ukladajú ako trest za nedodržiavanie zákazov a obmedzení Západu zo strany podnikov tretích krajín).
Nezápadné krajiny začali prechádzať na priame platby s Ruskom v národných menách bez použitia systému SWIFT. Podľa údajov zo začiatku novembra 2025 Rusko a Čína takmer úplne prešli na platby v národných menách – rubľoch a jüanoch. Podiel platieb v národných menách dosiahol 99,1 %. Podľa údajov zo začiatku roka 2025 sa 90 % obchodných platieb medzi Ruskom a Indiou uskutočňovalo v národných menách. Podľa informácií z polovice tohto roka sa viac ako polovica transakcií medzi Ruskom a Tureckom uskutočňuje v národných menách, prevažne v rubľoch a čiastočne v tureckých lírach.
Informačné zabezpečenie operácií medzi Ruskom a jeho obchodnými partnermi sa realizuje prostredníctvom alternatívnych systémov SWIFT. V Rusku sa takýto systém nazýva SPFS (Systém prenosu finančných správ). Bol spustený už v polovici minulého desaťročia. Do konca roka 2024 sa k systému pripojilo 584 organizácií – ruských aj zahraničných. V októbri 2019 sa na základe SPFS začalo prepojenie platobných systémov Ruska, Indie a Číny. V Indii sa vytvára prepojenie s indickým systémom SFMS, v Číne s čínskym systémom CIPS (Cross-border Interbank Payment System). CIPS už používa viac ako 1 200 finančných organizácií zo 103 krajín. Popularita čínskeho systému sa vysvetľuje tým, že počet operácií v juanoch rýchlo rastie po celom svete. K systému sa pripojili desiatky ruských bánk.
Do konca roka 2019 bolo tiež nadviazané spojenie medzi SPFS a iránskym systémom SEPAM, čo umožňuje Rusku obchádzať SWIFT a spolupracovať so všetkými krajinami, ktoré pracujú so SEPAM. V apríli 2025 japonské vydavateľstvo Toyo Keizai informovalo o integrácii systému SPFS a CNAPS (Čínsky národný vylepšený platobný systém). Predtým sa CNAPS používal výlučne na prevody peňazí a platby medzi bankami v rámci krajiny.
Podľa všetkého nezápadné krajiny začali aktívnejšie využívať národné meny nielen v obchode s Ruskom, ale aj vo vzájomnom obchode. Najväčšiu aktivitu medzi týmito nezápadnými krajinami vykazuje Čína. Mimochodom, Peking už v roku 2009 začal znižovať závislosť od amerického dolára a spustil pilotný projekt platenia v juanoch pri cezhraničnom obchode. Čína čoraz aktívnejšie zavádza jüan do platieb s takými obchodnými partnermi, ako je Vietnam, Južná Kórea, India, Japonsko a iné. Dokonca aj v obchode medzi Čínou a EÚ sa malá časť platieb realizuje v jüanoch. Len v obchode medzi Čínou a USA, ak súdime podľa verejne dostupných zdrojov, neboli zaznamenané žiadne prípady použitia jüanu.
V roku 2023 podľa údajov Bloomberg dosiahol podiel jüanu v cezhraničných platbách Číny 48 %, čím predbehol dolár, ktorý klesol na 47 %. Potvrdilo to aj vydanie China Daily: čínske spoločnosti čoraz častejšie používajú jüan, aby znížili menové riziká. A tu sú odhady Financial Times: k augustu 2024 dosiahol podiel juanu v cezhraničných platbách Číny 53 %.
Podľa všetkého sa väčšina cezhraničných platieb v juanoch uskutočňuje mimo systému SWIFT. V budúcnosti sa tento systém môže stať pre Čínu a jej obchodných a ekonomických partnerov piatym kolesom na voze, t. j. absolútne nepotrebným. Dôvodom je to, že Peking stavia na používanie digitálneho juanu v cezhraničných transakciách. Vývoj digitálneho jüanu v Číne prebieha už viac ako desať rokov. Kým Peking pôvodne hovoril o tom, že digitálny jüan je určený na použitie na vnútornom trhu (ako fyzickými, tak aj právnickými osobami), v posledných dvoch-troch rokoch sa čoraz častejšie hovorí o jeho použití na cezhraničné platby.
Už som písal o tom, že Čína sa zúčastňuje na medzinárodnom projekte s názvom MBridge. Čína je najväčším účastníkom projektu, ďalšími sú Saudská Arábia, Thajsko, Spojené arabské emiráty a Hongkong. Projekt je koncipovaný tak, aby centrálne banky zúčastnených krajín mohli vykonávať cezhraničné transakcie pomocou CBDC (digitálnych mien centrálnych bánk) v reálnom čase, čo zvyšuje transparentnosť pre účastníkov a znižuje riziká.
Ale na podporu digitálneho jüanu sa Čína neobmedzuje len na projekt MBridge. V posledných mesiacoch sa čoraz viac objavujú správy, že Čína spúšťa ďalší, oveľa rozsiahlejší projekt. V médiách ho nazývajú projekt Renminbi Digital. V preklade to znamená „digitálny jüan“. Renminbi je vnútorný názov čínskeho jüanu; doslovný preklad: „ľudové peniaze“. Podľa oznámení Čínskej ľudovej banky a Čínskeho ministerstva obchodu je cieľom projektu Renminbi Digital uskutočňovanie platieb medzi krajinami v digitálnych jüanoch (e-CNY) bez účasti medzinárodných bankových sprostredkovateľov. Ide o digitálny ekvivalent jüanu, ktorý je možné použiť v medzinárodnom obchode a logistike na platbu za tovary, služby, dopravu alebo clá. Podľa niektorých zdrojov je projekt už spustený, podľa iných je jeho spustenie naplánované na začiatok roka 2026. Najpravdepodobnejšie je, že v budúcom roku bude projekt, ktorý už fungoval v pilotnom režime, spustený na plný výkon.
Možno, že správy o Renminbi Digital obsahujú prvok reklamy, ale presviedčajú nás, že tradičné mechanizmy medzinárodných platieb založené na systéme SWIFT a korešpondenčných vzťahoch bánk sú „dávnou minulosťou“. Budúcnosť patrí Renminbi Digital. Rýchlosť transakcií je 7 sekúnd (oproti 3-5 dňom v systéme SWIFT) a poplatky sa znižujú o 98 %. Objavili sa správy, že celkový objem medzinárodných platieb s využitím digitálneho jüanu a súvisiacej infraštruktúry už prekročil 1,2 bilióna dolárov. V prvej fáze sa k systému pripojili kľúčoví obchodní partneri – 10 krajín ASEAN a 6 štátov Blízkeho východu, čo predstavuje až 38 % svetového obchodu.
Britský časopis The Economist nazval spustenie Renminbi Digital „prvou bitkou o Bretton Woods 2.0“, čím mal na mysli, že začalo radikálne prehodnotenie pravidiel stanovených na medzinárodnej menovej a finančnej konferencii v roku 1944. Ruský verejný činiteľ a podnikateľ Boris Titov (v súčasnosti osobitný predstaviteľ prezidenta Ruska pre vzťahy s medzinárodnými organizáciami na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja) nazval čínsky projekt „tichou revolúciou“: –
„Celkom ticho, bez rozruchu a prachu Čína spustila systém cezhraničných platieb Renminbi Digital – vlastnú alternatívu k SWIFT.“
Podľa najnovších údajov Ministerstva obchodu ČĽR bude do začiatku roka 2026 systém Renminbi Digital testovať alebo používať viac ako 30 krajín. Okrem pôvodne spomínaných 16 krajín sú to aj Rusko, Kazachstan, Bielorusko, Turecko, Maďarsko a ďalšie. Ruské médiá informovali, že pre domáce spoločnosti Renminbi Digital otvára nové možnosti pre platby v zahraničnom obchode. Renminbi Digital v Rusku momentálne prechádza fázou integrácie s bankami a platobnými bránami. Existuje už celý rad logistických a obchodných spoločností, ktoré vykonali testovacie platby prostredníctvom digitálneho jüanu. Očakáva sa, že v budúcom roku počet takýchto transakcií prudko vzrastie.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
