Ruský expert navrhol lízing severokórejských „havranov”
Reč pochopiteľne ide o sovietskych podzvukových opancierovaných bitevných lietadlách Su-25, ktoré majú v ruských vojskách najčastejšiu prezývku Грач – havran. Prípadne „afganskú” Расческа – hrebeň alebo v rámci NATO Frogfoot – žabia noha.
Návrh publikoval jeden z najsledovanejších ruských vojenských portálov Военный Осведомитель. Predniesol ho Vladimír Chrustalev, expert na severokórejský vojensko-priemyselný komplex a jadrové zbrane. Tiež zakladateľ vlastného portálu o KĽDR Атомное Чучхе (spojenie slov Atómové a Čučche – čo v doslovnom preklade znamená hlavná časť ale voľne sa to prekladá ako absolútna sebestačnosť, resp. oficiálna štátna ekonomická doktrína a národno-komunistická štátna ideológia). Chrustalev vo svojom článku upozornil na to, že počas osláv 80. výročia vytvorenia vzdušných síl KĽDR boli predstavené miestne bitevné lietadlá Su-25 s veľmi zaujímavou výzbrojou, ktorá má evidentne oveľa väčší dolet a je oveľa presnejšia ako neriadené rakety používané pri útokoch z „kabrirovania” lietadla.
Pri kabrirovaní sa lietadlo alebo útočná helikoptéra v podstate menia na delostrelecký raketomet, priblížia sa maximálnou rýchlosťou v prízemnej výške k línii bojového kontaktu a na vopred určenom mieste začnú stúpať. Pritom vypustia salvu neriadených rakiet po balistickej trajektórii smerom k predpokladaným pozíciám protivníka. Súbežne sa odpália klamné ciele a hneď po odpálení rakiet sa robí prudký obrat na kontrakurz. To znižuje reakčný čas nepriateľskej protivzdušnej obrany na minimum. Efektivita však nie je vysoká.
Kabrirovanie Su-25:
Kabrirovanie útočných helikoptér Ka-52 a Mi-28:
Severokórejská letecká munícia integrovaná na miestne Su-25 by podľa Chrustaleva v skutočnosti umožnila zasiahnuť nielen ciele pozdĺž línie bojového kontaktu, ale aj hlboko v nepriateľských formáciách bez nadmerného rizika pre lietadlo, pritom s vysokou pravdepodobnosťou zneškodnenia cieľov. Naskytá sa teda logická myšlienka: prečo si tieto kórejské Su-25 neprenajať na použitie v zóne so silnou ukrajinskou protivzdušnou obranou? Prenájom bojových lietadiel, a dokonca aj preloženie zahraničných pilotov z letectva jednej krajiny na dočasnú službu v letectve inej krajiny, je zaužívanou praxou. V opačnom garde pochopiteľne fungovala počas kórejskej vojny kedy na strane KĽDR bojovali stíhači zo ZSSR. Známy I.N. Kožedub napríklad v Kórei velil 324. stíhacej divízii lietajúcej na Mig-15.
Rovnako ako pri každom lízingu, existujú systémy na účtovanie a kompenzáciu poistných rizík a iných záležitostí. Za súčasných okolností by to bolo prospešné pre obe strany, uvádza Chrustalev.
Po prvé, Severná Kórea nemá čo osobitne riskovať ani stratiť. Použitie vysoko presných zbraní mimo efektívnej zóny protivzdušnej obrany (či už z diaľky s využitím dostrelu nových zbraní alebo bližšie k frontovej línii z kabrirovania) predstavuje pre pilotov rozumné riziko.
Štvorica ruských Su-25 pri lete v prízemnej výške v blízkosti frontovej línie:
Ale na oplátku Pchjongjang dostáne peniaze, bojové skúsenosti, hodiny náletu pilotov a v prípade opotrebenia útočného lietadla aj generálne opravy. A ak sa s útočným lietadlom niečo stane, Rusko ľahko nájde ďalší Su-25, ďalší repasovaný na kompenzačný prevod do spojeneckého letectva.
Po druhé, ruské vzdušné sily dostávajú okrem tých Su-25, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke a opravách, množstvo ďalších lietadiel, ktoré vzhľadom na modernú protivzdušnú obranu dokážu nielen nasadiť neriadené rakety, ale aj úspešne používať vysoko presné zbrane bez zbytočného rizika. To znamená výrazný nárast počtu cieľov, na ktoré sa denne útočí. V skutočnosti nezáleží na tom, kto Su-25 pilotuje: domáci alebo zahraniční piloti, alebo najprv jeden a potom druhý, alebo obaja. Úspory z efektívnejšieho využitia leteckých základní, techniky, paliva a náhradných dielov na bojové lety Su-25 s vyššou účinnosťou výzbroje sú však obrovské.
Najmä vzhľadom na to, že istá severokórejská nová riadená strela s plochou dráhou letu (dve strely je možné zavesiť na jedno lietadlo Su-25) má podľa najkonzervatívnejších odhadov dostrel 100 – 150 km a podľa optimistickejších 250 – 300 km.
Malé riadené strely, podozrivo podobné iránskym Ghaem-114, musia mať maximálny dosah letu s riadeným systémom najmenej 10 km. Zvyšok závisí od mechanizmu zameriavania. Ak raketa vyžaduje laserové označenie cieľa, potom túto úlohu dokonale zvládne bezpilotný lietajúci aparát s laserovým ukazovateľom cieľa, rovnako ako v prípade delostreleckých granátov kalibru 152 mm Krasnopol.
Ukážka spolupráce FPV dronov a samohybného delostrelectva. Fungovať môže aj v prospech leteckej munície s laserovým navádzaním:
A použitie presných zbraní z bojových lietadiel, osvetlených laserovými zameriavačmi z iných lietadiel, nie je nič magické. Lietadlá NATO to predviedli na cvičeniach už v 80. rokoch a aktívne boli nasadené v bojoch už v roku 1991. Nehovoriac o ére bezpilotných lietadiel!
Navyše, v posledných rokoch sa Iráncom podarilo vytvoriť klony a pokročilejšie verzie AGM-114 (americká ťažká protitanková strela Hellfire) v rámci rodiny Ghaem-114, čo im umožňuje fungovať na princípe „vystreľ a zabudni”. Ak už KĽDR skutočne má rakety tohto typu pre Su-25, tak ide o úplne odlišné bojové schopnosti a zmenu taktiky.
V skutočnosti sa nám tu zrejme Chrustalev snaží niečo zatajiť, podobné strely boli na severokórejských dronoch pozorované dávnejšie, nemá veľký zmysel pochybovať o pilotovaných lietadlách.
Po tretie, skúsenosti ukazujú, že ak je k dispozícii dobrá presne navádzaná zbraň, je možné ju prispôsobiť na predtým nekompatibilné štandardné lietadlo. Ruský vojensko-priemyselný komplex v súčasnosti disponuje systémom UMPK pre rôzne letecké bomby a lietadlá Čučche upravené Su-25 sa zdajú byť celkom vhodné na integrovanie určitého počtu bômb systému UMPK. A potom by sa určite dali použiť aj na útoky riadenými kĺzavými leteckými bombami. Aj keď nie veľké vzdialenosti, ale aj pri priblížení sa v malej výške, už nejde o spaľovanie ton paliva na odpálenie niekoľkých ľahkých neriadených rakiet. Ale o dopady na cieľ poltonových leteckých bômb FAB-500 alebo kazetových RBK-500 „na krídlach pokroku”, dodáva Chrustalev.
Použitie kazetových bômb RBK-500 s blokmi UMPK ruským letectvom:
Po štvrté, zóna SVO je najlepším testovacím polygónom pre rôzne operačné koncepty a špecifické typy presne navádzaných zbraní. Bolo by hriechom, keby vojensko-priemyselný komplex a letectvo KĽDR takúto príležitosť premeškali. Prečo to teda neskúsiť, pýta sa Chrustalev na záver.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
