
Prečo by bola americká anexia Grónska zlou správou pre Čechov a Slovákov
priamy zásah do bezpečnosti, ekonomiky a politickej stability v strednej Európe.

Prečo nás má zaujímať „nejaké“ Grónsko
Z Prahy či Bratislavy je Grónsko ešte ďalej než Ukrajina. Na mape pôsobí ako biely okraj sveta, bez priamych väzieb na naše každodenné problémy – ceny potravín, hypotéky, mzdy, budúcnosť detí. Práve v tom tkvie nebezpečenstvo. Ak by Spojené štáty vojensky alebo nátlakom anektovali Grónsko, nešlo by o jednoduchý spor o ľad a nerasty. Bol by to historický precedens: člen NATO a hlavný garant našej bezpečnosti by siahol na územie iného spojenca. Tým by spochybnil základný princíp, že hranice v Európe a jej bezprostrednom okolí sa nemenia silou. Táto logika je základom bezpečnosti Česka a Slovenska. Všetko, čím naše vlády desaťročia obhajovali pomoc Ukrajine – suverenita, územná celistvosť, odmietnutie anexií – by zrazu stálo proti správaniam Washingtonu. Pre mnohých občanov by to bol prirodzený dôvod pýtať sa: prečo máme riskovať miliardy a politickú stabilitu kvôli princípom, ktoré porušuje náš hlavný spojenec?
Bezpečnosť: záruky, na ktorých stojí východné krídlo NATO
Česká aj slovenská bezpečnostná politika posledných tridsať rokov stojí na dvoch pilieroch: členstve v NATO a presvedčení, že USA sú spoľahlivý líder aliancie. Bez americkej vojenskej prítomnosti v Poľsku, Nemecku či pobaltských krajinách by obrana východného krídla vyzerala úplne inak. Ak však ten istý Washington ukáže, že je ochotný si vojensky vynútiť územie spojenca, dôvera sa zrúti. Pre Prahu a Bratislavu by to malo tri priame dôsledky:
Spory vo vnútri NATO by boli prvým viditeľným otrasom. Dánsko ako napadnutý spojenec, USA ako útočník – zvyšok aliancie by stál v právnom a morálnom vákuu, ktoré doteraz nikto nepredpokladal. Ak by sa členské štáty nedokázali zhodnúť, či sa článok 5 dá uplatniť aj proti formálnemu spojencovi, NATO by prestalo byť pevným bezpečnostným rámcom a zmenilo by sa na diskusný klub plný hádok.
Rozštiepenie regiónu by prehĺbilo napätie. Poľsko a Pobaltie, kde USA vnímajú ako nevyhnutný garant proti Rusku, by napriek hnevu trvali na „bez USA to nejde” a tlačili na úzke spojenectvo. V Česku a na Slovensku by zosilneli hlasy za posilnením európskej obrany – od EÚ kapacít po väčšiu autonómiu v zbrojárstve. Tento rozchod („viac Ameriky” na východe vs. „viac Európy” v strede) by skomplikoval spoločnú líniu a urobil z Grónska symbol dlhodobej krízy dôvery.
Pre priemerného človeka v Olomouci či Košiciach sa abstraktné analýzy preložia do pocitu nepredvídateľnosti: vojna síce nie je u nás, ale „niečo sa môže stať”. V spoločnosti unavenej covidom, energetickou krízou a Ukrajinou je to recept na úzkosť a polarizáciu.
Ekonomika: drahšia energia, neistý export, slabšia koruna
Česko a Slovensko sú malé otvorené ekonomiky závislé od exportu, lacnej energie a stability. Kríza okolo Grónska by zasiahla všetky tieto piliere. Arktída je čoraz dôležitejším koridorom pre LNG, ropu a námornú dopravu obchádzajúcu Suez či Malacký prieliv. Vojenské napätie by znamenalo vyššie poistenie, rizikové prirážky a nižšie investície do arktickej infraštruktúry. Tieto náklady by sa preniesli do cien plynu, elektriny a palív – priamo do našich domácností a firiem.
Obidve krajiny zažili energetický šok po ruskej invázii: prepad priemyslu, prepúšťanie, dotácie. Nový arktický náraz by dorazil automobilky, chémiu, sklárne v čase ich zotavenia. Rodiny v Martine či Plzni by platili o desiatky percent viac, vlády by čelili deficitu a škrtajú školstvo či dôchodky. Obchodné otrasy by pridali palivo do ohňa. EÚ sankcie na USA by vyvolali recipročné clá – nie len na Airbus, ale širšie. Naše automobilky, strojárstvo, elektrotechnika, IT by pocítili redukcie objednávok. Nemecký VW či francúzsky Stellantis by pri clách na americký trh prví sekli subdodávateľov z Trenčína, Žiliny, Ostravy. Menej sérií, neistota pre desiatky tisíc ľudí, tlak na mzdy.
Finančné napätie by uzavrelo trojkríž. Rozklad NATO dôvery by vyvolal nervozitu: slabšia koruna (Česko), oslabený euroblok (Slovensko), ECB sadzby hore. Hypotéky drahšie o stovky Kč, firmy bez úverov, investori utečú. Štáty by platili viac za dlh pri nižších daňách z oslabeného priemyslu. Tieto vlny by nás zasiahli naraz, bez rezervy. Rozdiel oproti minulosti? Nepriateľ je spojenec Washington. V roku 2026 sa slovenská scéna mení rýchlosťou blesku – koalícia lapá po slamkách, opozícia hrá divadlo. Nestačí scrollovať a frflať; skutočná zmena začína v nás, keď sa postavíme za svoje presvedčenie. Čo urobíte vy – budete len divákom, alebo napíšete ďalší akt príbehu?


*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



