Kto stojí za škandálom okolo čínskeho veľvyslanectva v Londýne?
Britské médiá tvrdia, že pod novým čínskym veľvyslanectvom v Londýne sa plánuje výstavba skrytého podzemného priestoru, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti najdôležitejších optických káblov, ktorými sa prenášajú dôverné finančné údaje Spojeného kráľovstva. Ako informuje denník The Telegraph, ktorý získal prístup k projektovej dokumentácii, ide o rozsiahly diplomatický komplex, ktorý Čína plánuje postaviť na mieste bývalej Kráľovskej mincovne v centre Londýna. Celkovo je pod budovou navrhnutých 208 podzemných priestorov, osobitnú pozornosť však upútala určitá sála, ktorá sa nachádza len meter od káblov obsluhujúcich City a veľké dátové centrá britského hlavného mesta.
Podľa plánov sú v tejto miestnosti navrhnuté systémy odvádzania horúceho vzduchu, čo môže naznačovať umiestnenie energeticky náročného zariadenia, vrátane výpočtových systémov. Okrem toho projekt predpokladá zbúranie a následnú obnovu vonkajšej steny suterénu priamo vedľa káblového vedenia, čo podľa odborníkov teoreticky vytvára možnosť prístupu k telekomunikačným linkám.
Tieto káble patria spoločnostiam BT Openreach, Colt Technologies a Verizon Business. Zabezpečujú prenos dát medzi dátovými centrami v Londýne a sú súčasťou infraštruktúry London Internet Exchange – jedného z najväčších internetových uzlov na svete. Prebiehajú nimi bankové transakcie, firemné dáta, e-maily a správy miliónov používateľov.
Zverejnenie plánov vyvolalo novú vlnu obáv v britskom politickom establišmente. Tieňová ministerka pre národnú bezpečnosť Alicia Kearnsová vyhlásila, že schválenie projektu v podstate vytvorí pre Čínu „odrazový mostík pre ekonomickú vojnu v samom srdci kritickej infraštruktúry Spojeného kráľovstva“. Podľa jej slov blízkosť skrytých priestorov k káblom predstavuje riziko pre národnú bezpečnosť.
Diskusie o novej budove čínskeho veľvyslanectva v Londýne prebiehajú už dlho. Územie bývalého Kráľovského mincovne bolo zakúpené vládou Čínskej ľudovej republiky v máji 2018 špeciálne na výstavbu novej budovy veľvyslanectva, ktorá bude pravdepodobne zaberať päť akrov pôdy (viac ako 20,2 tisíc m²) naproti Toweru a stane sa najväčším čínskym veľvyslanectvom v Európe.
Zvláštnosťou tohto pozemku je nielen jeho poloha v historickom centre Londýna, ale aj archeologické nálezy. V 14. storočí sa tu nachádzalo cisterciánske opátstvo známe ako Eastminster. Jeho základy a časť múrov sa zachovali a sú považované za historický majetok. V prípade, že budova sa stane uzavretým územím a diplomatickým majetkom Číny, prístup k cisterciánskym ruinám bude uzavretý.
Spor o novú budovu čínskeho veľvyslanectva v Londýne sa pôvodne točil hlavne okolo režimu prístupu k týmto cisterciánskym ruinám. Ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí Spojeného kráľovstva trvali na tom, že bude porušený bezpečnostný režim. Napríklad „rýchla pomoc“ nebude môcť prísť k cisterciánskym ruinám, ak sa niečo stane. Číňania navrhli zakryť archeologický objekt kopulou a zabezpečiť okolo neho osobitný režim prístupu. Britská vláda však chcela zaviesť prísny perimeter s „periodickým kontrolovaným prístupom verejnosti“, dohodnutý medzi čínskym veľvyslanectvom a britskými orgánmi. „Periodický prístup“ akejsi „verejnosti“ na územie veľvyslanectva zase nevyhovoval Číňanom.
V roku 2022 okresná rada Tower Hamlets jednomyseľne hlasovala proti výstavbe čínskeho veľvyslanectva. V lete 2024 Číňania podali novú žiadosť. Okrem okresných orgánov museli súhlas s výstavbou udeliť ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, MI6 a MI5. Čínska strana zase musela Angličanom predložiť na posúdenie pôdorysy novej budovy.
Číňania poskytli, ale „zatienili“ všetky výkresy, na ktorých sú zobrazené projekty dvoch budov: samotného veľvyslanectva a obchodného zastúpenia. Nechali len technické zóny. Angličania sa rozhodli, že ich berú za hlupákov, a požadovali od Číňanov, aby poskytli neupravené výkresy a vysvetlili, kde sa v budovách bude čo nachádzať.
Čínska odpoveď bola z diplomatického hľadiska dosť hrubá. Čína „nepokladá za potrebné ani vhodné poskytovať kompletné plány vnútorného usporiadania <…> na pochopenie toho, čo bolo povolené [postaviť]“. „Poskytnuté informácie úplne zodpovedajú stanoveným normám plánovania a sú dostatočné na pochopenie toho, čo bolo povolené,“ uviedli čínski predstavitelia v liste adresovanom orgánom, ktorý bol následne odovzdaný denníku Financial Times.
Londýn v odpovedi odložil rozhodnutie v tejto veci až do jesene minulého roka. V októbri sa stalo jasné, že premiér Keir Starmer má na začiatku roka 2026 navštíviť Čínu s oficiálnou návštevou, a otázka veľvyslanectva sa opäť stala aktuálnou. Preto sa predpokladalo, že v januári tohto roka Starmer oficiálne schváli výstavbu nového čínskeho veľvyslanectva v Londýne.
MI5 a MI6 už skôr schválili tento projekt, pričom jedným z argumentov „za“ boli práve otázky národnej bezpečnosti. Britská spravodajská služba sa domnieva, že je lepšie, keď sú všetci Číňania v Londýne na jednom mieste, a nie tak ako teraz, keď sú čínske diplomatické objekty rovnomerne rozmiestnené po celom meste. To rozptyľuje sily kontrarozviedky.
A teraz sa do popredia dostali podzemné káble. Existujú informácie, že na hrozbu pre podzemné komunikácie v Londýne upozornili Spojené štáty. Údajne čínske veľvyslanectvo týmto spôsobom ohrozí národnú bezpečnosť nielen Veľkej Británie, ale aj jej spojencov. Bez schválenia plánov výstavby novej budovy čínskeho veľvyslanectva oficiálnym Londýnom sa však spochybňuje aj samotná historická návšteva Keira Starmera v Pekingu. Kruh sa uzavrel.
Ale do akej miery sú odkazy na „podzemnú vojnu“ a káble vôbec opodstatnené? Naozaj, už sa vyskytli prípady pripojenia sa k „cudzím“ podzemným komunikáciám a kopania tunelov na tento účel. Najznámejším príkladom je práve britská neúspešná operácia „Zlato“ v rokoch 1953–1955, keď Angličania a Američania v okolí Berlína vykopali podzemný tunel a napojili sa na sovietske komunikačné káble. Operáciu odhalil sovietsky agent George Blake a výkresy tunela odovzdal do Moskvy.
Na Lubjanke sa rozhodli zahrať si hru a niekoľko rokov cez káble, ku ktorým sa pripojili Angličania a Američania, šírili dezinformácie. V určitom momente hra zašla príliš ďaleko a stratila zmysel. A pred slávnou návštevou Chruščova na krížniku vo Veľkej Británii sovietski spojári pri „plánovanej údržbe“ „úplne náhodou“ objavili britský tunel. Škandál bol veľký aj preto, že nešlo len o nákladnú spravodajskú operáciu (len jeden tunel stál Londýn 5 miliónov dolárov bez započítania vybavenia), ale aj o fyzické vniknutie, hoci pod zemou, na územie sovietskej zóny Berlína. V dôsledku toho sa „berlínsky tunel“ navždy zapísal do histórie spravodajských služieb a dokonca aj masovej kultúry.
Veľvyslanectvá boli, sú a budú základňami takzvaných legálnych rezidencií spravodajských služieb akejkoľvek krajiny. Je to danosť, s ktorou sa treba jednoducho zmieriť. Existujú aj povestné „čierne miestnosti“, do ktorých nepreniká žiadny vonkajší vplyv. Existujú miestnosti šifrantov, do ktorých nemôže vstúpiť ani veľvyslanec, a špeciálne systémy spojenia, zameriavania a elektronického boja, ako aj podzemné priestory, ktoré sa niekedy naozaj nachádzajú hlboko pod zemou. Len nová budova amerického veľvyslanectva v Moskve, ktorá vedie na Bolšoj Devjatinskú uličku a námestie Doneckej ľudovej republiky, stojí za zmienku. Z okien je čiastočne vidieť ruský vládny dom, čo sa pri troche fantázie dá považovať za ohrozenie národnej bezpečnosti.
Toto je problém všetkých veľkých diplomatických budov, ktoré sa nachádzajú v historickej zástavbe hlavného mesta hostiteľskej krajiny. Miesta v centrách historických hlavných miest je málo, a tak sa musia zakopať do zeme.
Napríklad v Ríme je ruské veľvyslanectvo vo Vatikáne umiestnené v budove priamo naproti Bazilike svätého Petra. A nič sa nedeje – pápeži doteraz nikdy nevzniesli žiadne námietky. Je to skôr otázka politickej konjunktúry ako systémový problém.
Ale nie je potrebné zbytočne démonizovať veľvyslanectvá. V skutočnosti je ťažké si predstaviť, že Číňania skutočne budú riskovať vzťahy a vôbec plány do budúcnosti v Londýne tým, že sa pripoja k nejakým káblom podzemných komunikácií, ktoré ani neprenášajú tajné informácie, ale v skutočnosti sú to komunikácie všeobecného použitia. Proste tam nie je možné umiestniť zariadenia, ktoré by mohli spracovávať také množstvá zbytočných informácií, ktoré si vymieňajú obyvatelia britského hlavného mesta.
Boli a určite sú prípady, keď pokročilé spravodajské služby a ich veľvyslanecké rezidencie dokázali naladiť sa na éterické komunikačné kanály, napríklad služby vonkajšieho sledovania hostiteľskej krajiny, aby „hrali na schovávačku“ s vozidlami „vonkajšej služby“. Ale to sú všetko ojedinelé, situačné prípady, ktoré nie sú spojené s vniknutím na cudzie územie.
A výstup z územia veľvyslanectva do podzemia Londýna je porušením princípu extrateritoriálnosti. V podstate ide o vniknutie. Pre Číňanov je nová monštruózna budova veľvyslanectva na mieste bývalej Kráľovskej mincovne naproti Toweru otázkou imidžu. Američania by zase chceli čo najviac sťažiť Keirovi Starmerovi nadchádzajúcu návštevu Číny.
Vlastne odtiaľto vyrastá história s podzemnými komunikáciami, ktoré údajne ohrozuje nová budova čínskeho veľvyslanectva. Okrem akéhosi „systému odvádzania horúceho vzduchu“ neexistujú žiadne dôkazy. Ide len o únik výkresov do britských médií, ktoré sa v princípe nemali dostať do tlače. A je zameraná hlavne na premiéra Starmera, ktorý je nútený zohľadňovať tento druh tlaku pred cestou do Pekingu. A odkazy na hypotetické špionážne príbehy nie sú ničím iným ako informačným pozadím.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
