Ruské dronové vojská: vznik, štruktúra a význam v modernom konflikte
Vojna na Ukrajine zásadne premenila pohľad na rolu bezpilotných systémov v modernom boji. Ruská federácia, ktorá v tejto oblasti dlhodobo zaostávala, reagovala na nové podmienky konfliktného prostredia vytvorením úplne nového druhu vojsk – Vojsk bezpilotných systémov.
Bezpilotné systémy sa počas posledného desaťročia stali jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich prvkov moderných ozbrojených síl. Vojna na Ukrajine tento trend nielen potvrdila, ale výrazne urýchlila. Zatiaľ čo v prvých mesiacoch konfliktu dominovali predovšetkým ukrajinské bezpilotné prostriedky, Ruská federácia postupne reagovala masívnym rozvojom vlastných schopností. Vyústením tohto procesu je vznik nového druhu vojsk – Vojsk bezpilotných systémov (rus. Войска беспилотных систем), ktorých existencia bola oficiálne potvrdená na jeseň roku 2025. Napriek tomu o ich skutočnej podobe a fungovaní existuje zatiaľ len obmedzené množstvo spoľahlivých informácií.
Historický kontext a terminológia
Korene ruských bezpilotných systémov siahajú už do obdobia Sovietskeho zväzu. Vtedy vznikol celý rad bezpilotných lietajúcich prostriedkov (rus. беспилотные летающие аппараты, skrátene БпЛА), ktoré boli určené predovšetkým na prieskumné účely. Po rozpade ZSSR však väčšina týchto systémov postupne zmizla zo služby a jednotky, ktoré ich prevádzkovali, boli rozpustené. V nasledujúcich desaťročiach Ruská federácia síce pokračovala vo vývoji nových typov dronov, avšak bez výraznejších sériových zavádzaní do výzbroje. Prevládali prieskumné systémy, zatiaľ čo úderné varianty zostávali skôr na úrovni prototypov a experimentov. Ešte pred rokom 2022 neboli bezpilotné prostriedky v ruskej armáde používané masovo a ich rola bola skôr doplnková.
Stav pred vojnou na Ukrajine
Do začiatku plnohodnotnej invázie na Ukrajinu boli bezpilotné prostriedky v ruských ozbrojených silách sústredené prevažne v malých pododdieloch. Na úrovni brigád či divízií pozemných síl, výsadkových vojsk a námornej pechoty existovali roty, prípadne čaty bezpilotných lietadiel. Ich početné stavy aj technické vybavenie sa značne líšili a v niektorých prípadoch išlo iba o silne redukované jednotky.
Výnimkou bola ruská vojnová flotila, konkrétne Severná flotila, ktorá už v roku 2016 sformovala 216. pluk bezpilotných lietajúcich aparátov, dislokovaný na letisku Severomorsk-2. Pluk bol vybavený strednodosahovými dronami Forpost a krátkodosahovými Orlan-10 a predstavoval jeden z mála systematických pokusov o komplexnejšie využitie bezpilotných prostriedkov. Pozemné a námorné bezpilotné systémy boli v rovnakom období vyvíjané skôr okrajovo, a práve v týchto oblastiach bolo ruské technologické zaostávanie za svetovou špičkou najviditeľnejšie.
Zlom po roku 2022
Zásadnú zmenu priniesla ruská vojenská operácia na Ukrajine v roku 2022. Ukrajinské ozbrojené sily, ktoré boli početne aj technicky slabšie, začali vo veľkom meradle využívať bezpilotné systémy – najprv letecké, neskôr aj námorné a pozemné. Stabilizácia frontu a prechod k pozičnej vojne, spolu s hustou protivzdušnou obranou na oboch stranách, výrazne obmedzili možnosti nasadenia klasického letectva. Bezpilotné prostriedky sa tak stali kľúčovým nástrojom prieskumu aj úderov.
V počiatočnej fáze konfliktu mala Ukrajina v oblasti dronov zreteľnú prevahu. Rusko postrádalo účinné metódy boja proti bezpilotným prostriedkom a ich zostreľovanie tradičnými prostriedkami PVO bolo nielen neefektívne, ale aj ekonomicky nevýhodné. Postupne však ruská strana dokázala stratu dohnať vďaka masívnemu rozvoju domácej výroby. Dnes obe strany disponujú rozsiahlymi flotilami bezpilotných systémov a vedú každodennú „dronovú vojnu“, často zahŕňajúcu desiatky či stovky strojov nasadených súčasne.
Zatiaľ čo Ukrajina zaznamenala výrazné úspechy najmä v oblasti bezpilotných námorných prostriedkov, Rusko na tento vývoj reagovalo intenzifikáciou vlastného výskumu. Obe strany dnes experimentujú nielen s lietajúcimi, ale aj s pozemnými a námornými bezpilotnými systémami. Ruské médiá pravidelne informujú o testovaní celého radu pozemných robotických platforiem, ktorých cieľom je podpora bojových jednotiek v prvej línii.
Vznik Vojsk bezpilotných systémov
Rýchly technologický vývoj si vynútil aj organizačné zmeny. Na Ukrajine vznikli Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny, zatiaľ čo v Rusku boli vytvorené Vojská bezpilotných systémov. Tie predstavujú nový druh vojsk, podobne ako napríklad ženijné vojská či vojská rádioelektronického boja, nie však samostatnú zložku na úrovni strategických raketových síl. Podľa vyjadrenia ruského prezidenta Vladimíra Putina majú byť tieto jednotky rozvíjané „čo najrýchlejšie a najefektívnejšie“. Dôraz je kladený na výcvik personálu, výrobu moderných prostriedkov a ich integráciu do bojových jednotiek. Presné postavenie velenia Vojsk bezpilotných systémov však zostáva nejasné. Nie je známe, či ide o samostatné veliteľstvo alebo iba o správny orgán podriadený generálnemu štábu.
Organizačná štruktúra
Dostupné informácie ukazujú, že Ruská federácia pristúpila k systematickému a pomerne rozsiahlemu budovaniu nových jednotiek. Nejde teda iba o formálnu zmenu názvov existujúcich útvarov, ale o vznik úplne novej organizačnej vrstvy, ktorá má zjednotiť riadenie, výcvik aj bojové nasadenie bezpilotných prostriedkov naprieč všetkými druhmi ozbrojených síl. Najväčšími známymi jednotkami tohto druhu sú samostatné pluky bezpilotných systémov (rus. отдельный полк беспилотных систем), ktoré sú zriaďované na úrovni vojenských okruhov a flotíl. Tieto pluky majú pravdepodobne plniť úlohu hlavných regionálnych centier bezpilotných operácií, od prieskumu cez úderné misie až po koordináciu boja proti nepriateľským dronom.
Podľa dostupných a zatiaľ neúplných údajov boli alebo sú formované najmä tieto jednotky:
• 7. samostatný pluk Centrálneho vojenského okruhu;
• 65. samostatný pluk Leningradského vojenského okruhu;
• 71. samostatný pluk Moskovského vojenského okruhu;
• 75. samostatný pluk Južného vojenského okruhu;
• 77. samostatný pluk Východného vojenského okruhu.
Dá sa predpokladať, že tieto pluky disponujú širokým spektrom bezpilotných systémov – od malých taktických dronov cez prostriedky stredného dosahu až po špecializované systémy určené na rádioelektronické boje alebo na potláčanie protivzdušnej obrany. Na nižšom stupni organizačnej štruktúry vznikajú samostatné prápory bezpilotných systémov (rus. отдельный батальон беспилотных систем). Tieto jednotky sú začleňované predovšetkým do štruktúr vševojskových armád, výsadkových divízií av niektorých prípadoch aj samostatných divízií, ktoré nie sú podriadené žiadnej armáde.
Medzi doteraz známe prápory patria napríklad:
• 1. samostatný prápor systémov bezpilotových 5. vševojskovej armády Východného vojenského okruhu;
• 2. samostatný prápor systémov bezpilotových 41. vševojskovej armády Centrálneho vojenského okruhu;
• 3. samostatný prápor systémov bezpilotových 6. vševojskovej armády Leningradského vojenského okruhu;
• 6. samostatný prápor systémov bezpilotových 25. vševojskovej armády Moskovského vojenského okruhu;
• 11. samostatný prápor systémov bezpilotových 51. vševojskovej armády Južného vojenského okruhu;
• 15. samostatný prápor systémov bezpilotových 90. tankovej divízie Centrálneho vojenského okruhu.
Okrem týchto jednotiek sa k zriadeniu vlastných práporov bezpilotných systémov prihlásili aj niektoré výsadkové formácie, napríklad 7. a 104. výsadková útočná divízia, hoci ich presné označenia zatiaľ nie sú verejne známe. Nie je tiež jasné, či budú podobné prápory zriadené aj pri novo formovaných divíziách námornej pechoty. Zachovanie starších štruktúr a centrálne inštitúcie Popri novo vznikajúcich plukoch a práporoch naďalej v divíziách a brigádach pozemných síl fungujú tzv. „tradičné“ roty či čaty bezpilotných lietajúcich prostriedkov. Tieto pododdiely, ktoré nemajú status samostatných jednotiek, sú stále dôležitou súčasťou taktického prieskumu a priamej podpory bojových jednotiek. Zatiaľ nie je jasné, či budú tieto štruktúry postupne transformované na zástavy, ani či v ich názvosloví dôjde k nahradeniu pojmu „aparát“ pojmom „systém“. Priamo velenie či správe Vojsk bezpilotných systémov pravdepodobne podliehajú aj centrálne inštitúcie, medzi ktoré patrí najmä Centrum perspektívnych bezpilotných technológií „Rubikon“ a 924. štátne centrum bezpilotného letectva. Tieto organizácie zaisťujú výcvik špecialistov, testovanie nových technológií a vyhodnocovanie bojových skúseností z prebiehajúceho konfliktu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
