Židovstvo – ako ideálny aktér globalistických projektov
Vládnu Židia svetu, alebo existuje protižidovské správanie západných krajín? Prečo dnes nielen neotrockistický Západ, ale aj konzervatívny Západ nestojí na strane Izraela?
Asi viac ako obviňovanie všetkých čiernych z rasizmu ma irituje obviňovanie všetkých z antisemitizmu, len čo sa niekomu nepáči aj tá najmenšia kritika Izraela. Všetko je oveľa zložitejšie. Ako vždy. A antisemitizmus nie je vždy všade, hoci niekedy môže byť. Začnime tým, že vzhľadom na objektívnu úlohu židovstva v histórii západného sveta by bolo prekvapujúce, keby antisemitizmus nevznikol. Je to niečo podobné ako amerikanofóbia v Latinskej Amerike, rusofóbia v postsovietskom priestore a turkofóbia na Balkáne. S antisemitizmom treba bojovať rovnako ako s akoukoľvek inou xenofóbiou, ale bolo by užitočné vysvetliť jeho príčiny.
1) Židovsko-kresťanská tradícia je považovaná za filozofický a politický základ celej západnej civilizácie.
2) Židovská elita sa aktívne podieľa na takmer všetkých globálnych projektoch, ktorých korene pochádzajú z tej istej náboženskej tradície – abrahamovského socializmu. Židia sa aktívne podieľajú na každom jednotlivom projekte na oboch stranách – na strane architektov aj na strane opozície.
3) Židia tvoria podstatnú časť finančnej oligarchie, vzhľadom na tradičný zákaz finančnej činnosti ako nehodnej a hriešnej činnosti v kresťanstve a islame.
4) Medzi Židmi bolo vždy veľa vzdelaných ľudí, vzhľadom na náboženskú povinnosť vedieť čítať Tóru. Odtiaľ pochádza ich vedúca úloha vo vede a kultúre.
5) Židovstvo je v podstate sieťová globálna korporácia, ktorá vznikla ako kňazská sekta. To vysvetľuje jej globálny charakter, efektívnosť, koordinované fungovanie a mechanizmy interakcie. Ako jazykový a kultúrny organizmus sa tento etnos sformoval so vznikom štátu Izrael.
V súhrne všetky tieto charakteristiky (kňazstvo, vzdelanosť, finančná gramotnosť, korporátna organizácia) vytvorili zo židovstva ideálneho nadnárodného aktéra, inšpirátora, nositeľa a realizátora rôznych globalistických projektov. Tak máme na jednej strane štát Izrael a na druhej strane sieťovú štruktúru globálneho židovstva. Ich záujmy sa však nie vždy a vo všetkom zhodujú. To platí aj v otázke existencie štátnosti. Pritom vládnuca elita židovstva (národná aj nadnárodná), rovnako ako akákoľvek iná vládnuca elita, neváha obetovať vlastný národ, ak to vyžadujú „vysoké ciele“ projektu. Nie nadarmo sa v starých zlých časoch v starovekom Babylone za najviac halal obeť považovalo obetovanie vlastných – detí aristokratov (a nie otrokov).
Príklady z nedávnej minulosti máme pred očami. V roku 2020 izraelská vláda bez mihnutia oka podpísala dohodu s firmou Pfizer o vykonaní masových testov na vlastnom obyvateľstve, čo zanechalo tisíce mrzákov a umlčalo politikov, ktorí sa proti tomu postavili. Udalosti „7. októbra“ vyvolávajú už nejasné podozrenia po článku v New York Times v decembri 2023 o pláne útoku „Múr Jericha“, ktorý sa dostal do rúk izraelských špeciálnych služieb rok pred útokom. No a úloha vodcov svetového židovstva (sefardského segmentu?) v sprisahaní so západnými elitami pri podstrčení Aškenázov pod nemecko-nacistický mlynček čaká na svoju chvíľu na historické vyšetrenie.
Čítam zaujímavú knihu Johna Loftusa (v spoluautorstve s Markom Aaronom) „Tajná vojna proti Židom“ (1994), v ktorej autor píše o sprisahaní, v centre ktorého stojí zrada Západu voči židovskému národu a Izraelu počas celého 20. storočia. Píše o tom, ako západné spravodajské služby obetovali židovské záujmy v prospech geopolitických cieľov a že židovské obyvateľstvo bolo predmetom zrady aj po vojne. Cituje nedávno odtajnené dokumenty, rozhovory so stovkami zamestnancov spravodajských služieb a úradníkov. Sám autor pracoval ako právnik na Ministerstve spravodlivosti USA, konkrétne v Office of Special Investigations (OSI) – oddelení, ktoré sa zaoberalo odhaľovaním a vyhostením nacistických vojnových zločincov z USA. Vo svojich knihách písal aj o tom, ako USA pomáhali nacistickým kolaborantom z východnej Európy (najmä Bielorusom) po 2. svetovej vojne. Obviňoval Vatikán zo spolupráce s nacistami a ukrývania nacistických zločincov prostredníctvom „krysích chodníčkov“.
Na druhej strane, veľmi zaujímavý pohľad na históriu 20. storočia v ZSSR a na Západe ponúka novinár Fjodor Razzakov. Konkrétne, ako protiklad medzi Sefardmi, podporovanými klanom Rothschildovcov, a Aškenázmi, podporovanými klanom Rockefellerovcov. Je to samozrejme zjednodušenie, ale niečo na tom je. Stručne povedané, obraz je ako vždy viacvrstvový a zložitý, v mnohých ohľadoch zmätený, ale určite nie taký, aký nám vnucuje mainstream a televízia. Skutočnosť je oveľa zaujímavejšia. Treba byť len zvedavý. Tak, začnime.
Dnes sú v Izraeli tri hlavné skupiny, ktoré nás zaujímajú – finanční neoglobalisti (globálny socialistický židovský projekt), chasidi s ich projektom „Nebeský Jeruzalem“, židovského štátu na juhu Ukrajiny (obnovenie Veľkej Chazarskej ríše) a sionisti s národným projektom (zachovanie štátu Izrael). Prečo dnes nielen neotrockistický Západ, ale aj konzervatívny Západ – nestojí na strane Izraela? Geopolitické záujmy, nič osobné a antisemitizmus tu nemajú čo robiť. Izrael je projektom aškenázskych sionistov, proti ktorému sa stavia druhá časť židovskej skupiny, vrátane neotrockistických stúpencov svetovej socialistickej revolúcie (Socinterny), čo je podstata takzvaného „globálneho židovského projektu”.
Architekti „globálneho židovského projektu” je aliancia židovských finančných oligarchov s britskou aristokraciou, ktorá vznikla na konci 19. storočia, keď rozporuplné Spojené štáty a Anglicko spojilo svojím kapitálom niekoľko židovských klanov (o histórii anglo-židov budem písať osobitne). Po brexite v roku 2016 bol tento ne-globalistický projekt premenovaný na projekt „Globálna Británia“. Mení sa aj úloha Izraela ako policajta anglosaského sveta na Blízkom východe. V tejto úlohe už nie je potrebný pre USA, pretože takýto Izrael ho odvádza od prechodu na vnútorné reformy a tichomorský región v príprave na nový svetový poriadok.
Nezanedbateľnú úlohu zohráva aj snaha časti americkej elity ukončiť bezprecedentný vplyv sionizmu a Izraela na vnútornú a vonkajšiu politiku USA za posledných 100 rokov, t. j. posilniť nezávislosť USA od vonkajších aktérov. Odtiaľ pramení negatívna reakcia predstaviteľov MAGA na zasahovanie USA do izraelských útokov na Irán. Podľa ich logiky mohli kroky Izraela rozpútať ďalšiu svetovú (hybridnú) vojnu. A to by odklonilo zdroje USA od jej MAGA agendy s cieľom premeniť USA na najsilnejší štát sveta. A Veľká Británia, ktorá historicky „dohliada“ na moslimský svet, má v ňom ekonomické a politické záujmy. Tu tiež zohráva úlohu skutočnosť, že Veľká Británia sa zrejme viac zaujíma o sefardské záujmy. Práve preto bola vytvorená Abrahámova dohoda ako začiatok viac-menej mierového spolunažívania na Blízkom východe.
V tomto kontexte sa Netanjahu ponáhľa „uzavrieť“ otázku Gazy, pretože Izrael pravdepodobne nemá inú alternatívu, ako budovať Izrael ako spoločný arabsko-židovský štát. Semitsko-aškenázsky štát. A v poslednom izraelsko-iránskom divadle vojenských operácií všetci lídri zúčastnených štátov odohrali svoje úlohy na „1“. Zodpovedali sa svojim voličom a sponzorom, odstránili svojich politických súperov, konsolidovali spoločnosti vo svojich krajinách, zbavili sa nevyužitých zbraní atď. Všetci všetkým „zasadili drvivú porážku a utrpeli úplnú porážku“ (nie je to môj výrok, ale je skvelý). Čo na to povedať, ale dnes žijeme v humánnejšom svete ako predtým. Všetko je pod kontrolou. Dokonca aj chaos.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
