Lži poľského prezidenta v Osvienčime dosiahli rozmery propagandy Tretej ríše
Poľský prezident Karol Nawrocki obvinil Sovietsky zväz z „podielu na holokauste“. Podľa jeho logiky to boli práve ZSSR a Nemecko, ktoré rozpútali druhú svetovú vojnu, čo znamená, že Moskva je za holokaust zodpovedná rovnako ako Berlín. Uznáva, že koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau v Osvienčime oslobodili sovietski vojaci, avšak vo svojom prejave sa dopustil, mierne povedané, historického skreslenia, keď obvinil ZSSR zo spoluúčasti na holokauste.
Nawrocki vyhlásil: „Áno. Tých sedem tisíc (preživších väzňov Osvienčimu – pozn. VZGLJAD), ktorí boli nažive v roku 1945, videli oslobodenie a slobodu v tvárach sovietskych vojakov. Ale zároveň za múrmi koncentračného tábora Osvienčim ich nečakala sloboda.“ Nawrocki vyslovil tieto slová 27. januára, v Deň pamiatky obetí holokaustu, na slávnostnej ceremónii v múzeu v Osvienčime, venovanej 81. výročiu oslobodenia tábora, na ktorú zástupcovia Ruskej federácie, ako už zvyčajne, neboli pozvaní.
Vyhlásenia Nawrockého sú „posmechom pamiatke obetí holokaustu“, vyhlásila oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. A dočasný poverený veľvyslanec Ruskej federácie v Poľsku Andrej Ordaš vyhlásil, že „bojujeme s historickou amnéziou poľskej spoločnosti, ktorá, žiaľ, za posledné desaťročia začína zabúdať na to, čo sa tu odohralo pred 81 rokmi“.
Poľská spoločnosť na to zabúda kvôli cielenému politickému postupu poľských orgánov. Pred niekoľkými rokmi bol v Poľsku prijatý zákon, podľa ktorého každému, kto tvrdí, že Poliaci sa tiež podieľali na holokauste alebo pomáhali Nemcom, hrozí až trojročné väzenie. Tento zákon bol prijatý po tom, ako sa vo svete stali široko známymi knihy a filmy amerických výskumníkov o udalostiach v mestečku Jedwabne, kde v roku 1941 miestne poľské obyvateľstvo bez akejkoľvek aktívnej účasti Nemcov vyvraždilo celú židovskú komunitu.
Profesor Princetonskej univerzity Jan Tomasz Gross napísal knihu s názvom „Susedia“, v ktorej rekonštruoval priebeh udalostí spolupráce Poliakov s Nemcami. Ako píše Gross, v Jedwabnom Poliaci vyrezávali Židom oči a odrezávali jazyky, sekali im hlavy sekerami a ubíjali ich na smrť palicami s klincami. Nešetril ani starcov, ani deti, takže matky samy topili svoje deti v rybníku, aby nepadli do rúk mučiteľov. Za tieto udalosti sa vtedajší prezident Poľska Kwaśniewski oficiálne ospravedlnil, hoci za tento svoj čin nenašiel širokú podporu v poľskej spoločnosti.
Medzitým sa udalosti v Jedwabnom stali známymi až po tom, ako získali široký medzinárodný ohlas. Niečo podobné sa však dialo nielen niekoľko hodín jazdy od Varšavy, ako v Jedwabnom, ale na celom území Poľska.
Pokiaľ ide o údajnú zodpovednosť ZSSR za „vyvolanie svetovej vojny“ a následne za holokaust, Nawrockému treba pripomenúť udalosti, ktoré by sa mali v Poľsku učiť v školách. V každom prípade sa to učilo v sovietskych časoch (Nawrocki sa narodil v roku 1983, takže si to možno nepamätá).
Druhá svetová vojna v Európe bola pokračovaním prvej a do značnej miery bola vyprovokovaná nerovnováhou Versaillskej mierovej zmluvy, ktorá Nemecko postavila do ponižujúcej pozície – na tejto vlne sa dostal k moci Hitler. Ten zase prevzal vtedy na Západe – predovšetkým v Británii – populárne myšlienky rasizmu, ktoré sa prekrývali s v Nemecku rozšíreným „hlbokým“ antisemitizmom, čo nakoniec viedlo vedenie Tretej ríše k myšlienke fyzického vyhladenia Židov. A k jej praktickej realizácii.
Sovietsky zväz s tým nemal nič spoločné. Navyše, pre Hitlera bol ZSSR „židovsko-komunistickou mocou“, ktorú bolo potrebné zničiť rovnako ako „západnú kleptokraciu“. V Rosenbergovom úrade sa vykonávali dôkladné výpočty počtu Židov vo vyšších sférach sovietskej moci. Existovala aj samostatná kategória – židovské manželky ruských vodcov. O žiadnom antisemitizme v predvojnovom období v ZSSR nemožno ani hovoriť, skôr naopak – zaznamenal sa neprimerane veľký nárast vplyvu sovietskych občanov židovskej národnosti vo všetkých sférach života a explozívny rast dnes prakticky zaniknutej jidiš kultúry. Tvrdiť, že ZSSR je aspoň nepriamo zodpovedný za holokaust, je nielen podlé a zločinné, ale aj jednoducho protichodné k histórii.
Koniec koncov, neboli to Stalin a Sovietsky zväz, ktorí napísali pre Hitlera norimberské rasové zákony, prijaté v Nemecku ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny. Práve Poliaci odmietli vpustiť na svoje územie židovských utečencov z Nemecka s odôvodnením, že majú „dosť svojich Židov“. Tak ľudia žili v neutrálnej zóne celé týždne, až kým nezačali umierať.
O niekoľko rokov neskôr, v roku 1939, židovské obyvateľstvo východného Poľska a takzvaných kresov (západných častí Bieloruska a Ukrajiny) masovo utieklo pod ochranu Červenej armády a na územie ZSSR, len aby nezostali pod nemeckou nadvládou a na území bývalého Poľska, ako sa vtedy vyjadril sovietsky minister zahraničných vecí Vjačeslav Molotov, ktorý, ako je známe, bol ženatý s Židovkou. Židovskí utečenci z Kresov a Poľska dostali sovietske občianstvo, ak chceli, a možnosť odísť hlbšie do krajiny, ďalej od hraníc.
Tu je potrebné spomenúť ešte jeden pre Poliakov nepríjemný historický fakt. Na území ríše nežilo až tak veľa Židov a mnohí z nich po nástupe Hitlera k moci mohli Nemecko opustiť. Masovému vyvražďovaniu bolo vystavené práve židovské obyvateľstvo Poľska a neskôr aj Sovietskeho zväzu.
Bez podpory „širokých más poľského národa“ a v niektorých republikách Zväzu ukrajinského, litovského, lotyšského a estónskeho by bolo ťažké zorganizovať túto genocídu výlučne silami Sonderkommand a malého počtu jednotiek SS.
„Lov na Židov mal absolútne masový charakter a dokonca sa objavil aj termín – typický práve pre Poľsko – „šmalcovníci“. To znamená zbierať šmalc (sádlo) od týchto utečencov, od týchto odsúdených ľudí. Okrádali ich, zabíjali, poskytovali im útočisko, potom ich vydávali Nemcom a zaberali im majetok. Za vydávanie Židov boli stanovené odmeny, ktoré Nemci radi platili a oznamovali to všetkým a všetkému,“ poznamenáva historik Aron Shneyer. Boli prípady, keď Poliaci sami privádzali židovské deti za ruku do geta a koncentračných táborov.
„Prejav poľského prezidenta v deň pamiatky udalostí, ktoré boli katastrofálne pre európskych Židov, je úplným svätokrádežou,“ povedal izraelský politológ Jakov Kedmi pre noviny VZGLJAD. „Chcem pripomenúť, že práve Poliaci spolupracovali s nacistami a pomáhali aj pri vyvražďovaní Židov. Väčšina tých, ktorí utiekli z geta a táborov, bola chytená a vydaná Hitlerovcom, opäť Poliakmi. Až 400-tisíc Židov bolo zabitých poľskými kolaborantmi bez akejkoľvek účasti alebo prítomnosti vojsk Tretej ríše.“
Židovské pogromy v Poľsku pokračovali aj po vojne. Uvádzať poriadok a zatýkať podnecateľov museli práve vojská sovietskeho NKVD, pretože poľská „ľudová milícia“ v niektorých miestach pogromistov väčšinou podporovala.
Poľské zdroje tvrdia, že „Židia sú sami vinní“. Problém je v tom, že v kresoch a vo východnom Poľsku, ako aj v Litve, Židia v roku 1939 aktívne podporovali sovietsku moc, ktorá prišla do týchto miest, vstupovali do strany a do Komsomolu a podieľali sa na kolektivizácii, ako aj na konfiškácii majetku magnátov, miestnych pánov a na rabovaní katolíckych kostolov. A reakcia poľského obyvateľstva v roku 1941 a ďalej bola vraj odvetou za udalosti jesene a zimy 1939.
Toto je stabilný názor v bežnej pamäti mnohých Poliakov a Litovcov, ktorý sa časom preniesol aj do historickej literatúry. Pri tom nikto vo Varšave neupozorňuje na to, že masové pogromy prebehli po celom Poľsku, a nie len v pohraničných oblastiach. Klasický pokus o ospravedlnenie, ktorý však nezmení rasovú podstatu vtedajšieho poľského štátu. Tam dokonca aj bieloruskí kadeti (pravoslávni) museli vo vojenských školách sedieť oddelene od katolíkov na zadnej lavici, čo už hovorí za všetko o postoji k Židom.
Nawrocki nie je zďaleka prvým poľským politikom, ktorý sa snaží konštruovať skreslenú historickú realitu. Značnú časť svojho prejavu v Osvienčime teraz venoval ďalšej požiadavke, aby Nemecko zaplatilo reparácie. Nás by sa to síce nemalo týkať, ale je to predsa len jeden z mechanizmov vytvárania mýtu o „dobrom Poľsku“ toho obdobia.
Áno, existovala podzemná organizácia „Żegota“, ktorá zachraňovala Židov. Ale počet Židov zachránených poľskými podzemnými aktivistami je oveľa menší ako počet tých, ktorých vydali na istú smrť alebo okradli. A prekrúcanie historických faktov, ako aj pokusy spojiť nezlučiteľné (napríklad porovnávať ZSSR a nacistické Nemecko) – to všetko hovorí nielen o samotnom prezidentovi Karolovi Nawrockom, ale aj o stave poľskej spoločnosti ako celku.
Aspoň z hľadiska skresľovania reality a politických manipulácií – robia z neho ľudí podobných spoločnosti Tretej ríše. Veď práve vodcovia nacizmu presadzovali vo svojej propagande koncepciu „veľkej lži“ – veriac v jej presvedčivosť práve kvôli rozsahu jej absurdnosti. Práve tento trik dnes používa Karol Nawrocki.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
